Nezamestnané dieťa študent 26 rokov: Práva a povinnosti

Pre študentov vo veku do 26 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, existuje niekoľko dôležitých aspektov týkajúcich sa ich právneho postavenia, najmä v oblasti zdravotného a sociálneho poistenia, ako aj možností zárobkovej činnosti.

Zárobková činnosť študenta

Študent môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá mu zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, a to buď v pracovnom pomere (na základe pracovnej zmluvy) alebo na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe pracovného pomeru zakladá študentovi postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť študenta ako zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne a z vyplatenej mzdy za vykonanú prácu vypočítať a odvádzať preddavky na verejné zdravotné poistenie. Obdobne postupuje zamestnávateľ pri registrácii do Sociálnej poisťovne a pri platení poistného na sociálne poistenie.

Študent môže vykonávať zárobkovú činnosť aj na základe dohody o vykonaní práce a dohody o pracovnej činnosti. Počnúc rokom 2013 sa v zdravotnom poistení okruh príjmov plynúcich zo zárobkovej činnosti, z ktorých sa odvádzajú preddavky na zdravotné poistenie, rozšíril aj o dohody. Preddavky na zdravotné poistenie sa platia aj z príjmov plynúcich z právneho vzťahu založeného dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti. Vykonávanie zárobkovej činnosti na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti zakladá študentovi postavenie zamestnanca na účely zdravotného a sociálneho poistenia. Z vyplatenej odmeny je zamestnávateľ povinný vypočítať preddavky na zdravotné poistenie za študenta a za zamestnávateľa, ktoré je zamestnávateľ povinný odviesť na príslušný účet zdravotnej poisťovne. Zároveň je zamestnávateľ povinný prihlásiť študenta ako zamestnanca do registra príslušnej zdravotnej poisťovne na tie dni, ktoré reálne odpracuje, t. j. za ktoré má nárok na príjem zo závislej činnosti plynúci z príslušnej dohody.

V sociálnom poistení sa taktiež rozšíril okruh príjmov, z ktorých sa platí poistné do príslušných fondov sociálneho poistenia, a to o príjmy plynúce z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Do 31. decembra 2012 bola fyzická osoba vykonávajúca práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru zamestnancom len na účely úrazového a garančného poistenia, pričom zamestnávateľ z odmeny platil len poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie. Od 1. 1. 2013 sa aj osoba vykonávajúca práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (ďalej len „dohodár“) stáva poistencom na účely sociálneho poistenia: považuje sa za zamestnanca na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo len za zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Rozsah platenia poistného závisí od toho, aký druh dohody má zamestnanec uzatvorený, či má zamestnanec na základe uzatvoreného právneho vzťahu dohody nárok na pravidelný alebo nepravidelný príjem (podľa textu znenia dohody). Ak právny vzťah založený dohodou trvá kratšie ako jeden kalendárny mesiac, ide vždy o dohodu, ktorá zakladá študentovi nárok na nepravidelný príjem.

V prípade nepravidelného príjmu má zamestnávateľ povinnosť za študenta, obdobne ako za ostatných zamestnancov vykonávajúcich zárobkovú činnosť na základe právneho vzťahu dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti okrem zákonom stanovených výnimiek, vypočítať a odviesť poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a za zamestnávateľa poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a poistné na poistenie do rezervného fondu solidarity, garančné a úrazové poistenie. Zamestnávateľ je povinný prihlásiť študenta ako zamestnanca do registra Sociálnej poisťovne ako zamestnanca v právnom vzťahu dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti, ktorá mu zakladá nárok na pravidelný alebo nepravidelný príjem.

Dohoda o brigádnickej práci študentov (DBPŠ)

K najčastejším právnym vzťahom, na základe ktorých študenti vykonávajú zárobkovú činnosť, patrí dohoda o brigádnickej práci študentov (ďalej aj „DBPŠ“). Zamestnávateľ môže uzatvoriť tento druh dohody s fyzickou osobou, ktorá má len štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.

Pojem „štatút študenta“ Zákonník práce nedefinuje. Na účely uzatvárania DBPŠ sa štatút študenta nepriamo odvodzuje zo zákona č. 245/2008 Z. z. (ďalej len „školský zákon“) a zo zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysokých školách“), kde má pojem študent výrazne širšie vymedzenie. Uchádzač prijatý na štúdium na strednú, resp. na vysokú školu sa stáva žiakom, príp. študentom (ďalej aj pojem „študent“) odo dňa jeho zápisu na štúdium. Ak sa zápis uchádzača prijatého na štúdium na príslušnej vysokej škole uskutoční pred začiatkom akademického roka, v ktorom sa má začať jeho štúdium, uchádzač sa stáva študentom od začiatku tohto akademického roka, t. j. spravidla od 1. 9., ak do 15. augusta pred začatím tohto akademického roka neoznámi písomne vysokej škole, že svoj zápis ruší. Študent, ktorému bolo štúdium prerušené, sa stáva študentom odo dňa opätovného zápisu na štúdium.

Prácu na základe DBPŠ možno vykonávať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom fyzická osoba dovŕši 26 rokov veku a súčasťou DBPŠ musí byť aj potvrdenie štatútu študenta. Potvrdenie štatútu študenta sa nevyžaduje, ak sa dohoda o brigádnickej práci študentov uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Vyššie uvedené znenie bolo doplnené do Zákonníka práce s účinnosťou od 1. 9. 2011, a to na základe preukázaných požiadaviek z praxe. Študenti totiž v období prázdnin nemôžu zamestnávateľovi predložiť potvrdenie štatútu študenta (potvrdenie o štúdiu), pretože potvrdenie im školy vydajú až vtedy, ak sa zapíšu na štúdium, príp. pokračujú v štúdiu po prázdninách na vysokej škole.

Študent môže pokračovať v štúdiu na vysokej škole aj po získaní vysokoškolského vzdelania prvého stupňa do zápisu na vysokoškolské štúdium druhého stupňa, ak zápis na vysokoškolské štúdium druhého stupňa bol vykonaný do konca kalendárneho roka, v ktorom bolo získané vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Príklad: Spoločnosť uzavrela dohodu o brigádnickej práci študenta so študentkou vysokej školy, ktorá študuje v treťom ročníku bakalárskeho štúdia so štandardnou dĺžkou štúdia 3 roky. Dohoda bola uzatvorená od 1. 7. 2013 do 31. 7. 2013. Študentka oznámila zamestnávateľovi, že dňa 18. 7. 2013 nezložila štátnu skúšku. Po nezložení štátnej skúšky sa študentka považuje za študenta do konca akademického roka, t. j. do konca augusta 2013. Podľa Zákonníka práce sa potvrdenie štatútu študenta nevyžaduje, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole alebo od skončenia letného semestra na vysokej škole najneskôr do konca októbra toho istého kalendárneho roka. Zákonník práce neustanovuje, akou formou mal byť letný semester skončený. Z uvedeného vyplýva, že študentka môže v právnom vzťahu DBPŠ pracovať až do 31. 7. 2013. Ak študentka preukáže, že bude pokračovať v štúdiu na vysokej škole v tom istom roku, mohla by v právnom vzťahu DBPŠ pracovať aj dlhšie ako len do konca augusta 2013, t. j. do konca obdobia, počas ktorého má štatút študenta (a nepretržite bude za ňu platiť zdravotné poistenie štát).

Zdravotné poistenie študenta

Na účely zdravotného poistenia sa za zárobkovú činnosť nepovažuje činnosť, na základe ktorej plynie príjem z dohody o brigádnickej práci študentov. Z uvedeného vyplýva, že príjmy študentov plynúce na základe právneho vzťahu DBPŠ patria na účely zdravotného poistenia naďalej medzi vyňaté príjmy, neplatia sa z nich preddavky na zdravotné poistenie. Študent sa v právnom vzťahu DBPŠ nepovažuje na účely zdravotného poistenia za zamestnanca, preto ho zamestnávateľ neprihlasuje ako zamestnanca do príslušnej zdravotnej poisťovne a z vyplatenej odmeny za vykonanú prácu nevypočíta a neodvádza preddavky na verejné zdravotné poistenie.

Štát je platiteľom poistného za nezaopatrené dieťa, ktoré sa sústavne pripravuje na povolanie. Do 26 rokov veku sa za nezaopatrené dieťa považuje každý, kto študuje na vysokej škole bez ohľadu na formu a štandardnú dĺžku štúdia až do získania vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. Aj študent externej formy štúdia sa na účely zdravotného poistenia považuje za nezaopatrené dieťa do získania vysokoškolského štúdia druhého stupňa, maximálne však do dovŕšenia 26 rokov.

Po skončení štúdia na strednej škole (zložením maturitnej alebo záverečnej skúšky) sa na účely zdravotného poistenia považuje za sústavnú prípravu na povolanie obdobie bezprostredne nadväzujúce na skončenie štúdia na strednej škole, najdlhšie do konca školského roka, t. j. do 31. 8. daného roka. Ide o tzv. obdobie posledných prázdnin, kedy maturant môže vykonávať zárobkovú činnosť v právnom vzťahu dohody o brigádnickej práci študentov a dohody o vykonaní práce, kedy platiteľom poistného bude na zdravotné poistenie štát; z príjmu plynúceho na základe právneho vzťahu DBPŠ sa preddavky na zdravotné poistenie neplatia a maturantovi sa nezakladá postavenie zamestnanca na účely zdravotného poistenia.

Status študenta stráca absolvent vysokej školy v deň po vykonaní štátnej záverečnej skúšky, nie až po promócii pri prevzatí diplomu. Za absolventov strednej školy platí štát poistné najdlhšie do skončenia letných prázdnin, teda do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom ukončili stredoškolské štúdium. Ak maturant pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu a nevzniká mu žiadna povinnosť vo vzťahu k zdravotnej poisťovni. Ak stredoškolák v štúdiu nepokračuje, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Vtedy za neho platí zdravotné poistenie štát.

Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát. Poistencami štátu sú absolventi stredných škôl do 31. augusta príslušného kalendárneho roka. Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát.

Povinnosti absolventov prvého stupňa vysokoškolského štúdia, teda bakalárov, sa rovnako odvíjajú od toho, či v ňom pokračujú. Ak do dovŕšenia 26 rokov veku pokračuje čerstvý bakalár vo vysokoškolskom štúdiu, štát za neho zaplatí poistné aj počas prázdnin až do zápisu na druhý stupeň štúdia. Od dovŕšenia 26 rokov veku do dovŕšenia 30 rokov veku to platí iba vtedy, ak ide o denné štúdium.

Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu. Ak študent doktorandského štúdia niektorú z uvedených podmienok nespĺňa, nepovažuje sa na účel zdravotného poistenia za osobu, za ktorú poistné platí štát.

Sociálne poistenie študenta

Počnúc rokom 2013 majú študenti v právnom vzťahu DBPŠ na účely sociálneho poistenia špecifické postavenie. Osobitosť spočíva v tom, že študent si môže určiť DBPŠ, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia (nebude z nej povinne dôchodkovo poistený), ak nepresiahne z ním určenej DBPŠ zákonom definovanú výšku príjmu. Študent a zamestnávateľ tak nebude mať povinnosť z vyplatenej odmeny platiť poistné na dôchodkové poistenie a bude sa považovať za zamestnanca len na účely úrazového a garančného poistenia, ktoré vypočíta a odvedie zamestnávateľ.

• Žiak strednej školy do 18 rokov: ak nezarobí viac ako 66 eur (8,39 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) mesačne, poistné na dôchodkové poistenie zamestnanec a zamestnávateľ neplatia.
• Žiak strednej školy nad 18 rokov, študent vysokej školy do 26 rokov: ak nezarobí viac ako 155 eur (19,72 % z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov) mesačne, poistné na dôchodkové poistenie zamestnanec a zamestnávateľ neplatí. Z odmeny vyplatenej na základe DBPŠ zaplatí zamestnávateľ len poistné na úrazové a garančné poistenie.

Ak bude mať žiak alebo študent uzatvorených viac dohôd o brigádnickej práci študentov, bude si môcť určiť iba jednu dohodu, z ktorej nebude dôchodkovo poistený. Z príjmov dosiahnutých zo všetkých ostatných dohôd o brigádnickej práci študentov bude študent povinne dôchodkovo poistený a zamestnávateľ bude mať povinnosť za študenta vypočítať a odviesť poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a za zamestnávateľa poistné na dôchodkové (invalidné a starobné) poistenie a poistné na poistenie do rezervného fondu solidarity, garančné a úrazové poistenie.

Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, čo znamená, že voči Sociálnej poisťovni nemá počas celého štúdia žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti. Z toho vyplýva, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné.

Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. decembra 2003 sa hodnotilo).

Ak sa študent zamestná počas štúdia na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec. Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru sa teda študentovi započítava do obdobia poistenia potrebného pre nárok na prípadné dávky zo Sociálnej poisťovne.

Ak študent pracuje na dohodu o brigádnickej práci študenta, nemusí to oznamovať Sociálnej poisťovni - do registra ho zaeviduje jeho zamestnávateľ a platí z jeho mzdy aj poistné. Jedinou výnimkou, kedy študent-brigádnik poistné neplatí, je situácia, keď si čestným vyhlásením u svojho zamestnávateľa uplatní tzv. odvodovú výnimku. Vtedy zamestnávateľ nemusí z jeho príjmu do 200 eur mesačne platiť poistné na dôchodkové poistenie a študentovi tak zostane na výplatnej páske viac. Ak na dohodu zarobí viac, z príjmu nad 200 eur už poistné platiť treba. Výnimku na túto odvodovú úľavu si pritom študent môže uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študenta.

Ak začne študent podnikať ako samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO), prvé mesiace/resp. rok (podľa toho, kedy začne vykonávať činnosť SZČO) nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - ani sa registrovať ani platiť poistné. Povinnosti mu môžu vzniknúť až v ďalšom roku po podaní daňového priznania za predchádzajúci rok. Ak začne podnikať napr. od 1. 7. 2022, podľa výšky jeho príjmov a jeho daňového priznania za rok 2022 mu môže vzniknúť povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie až od 1. júla 2023. Posúdi mu to na budúci rok sama Sociálna poisťovňa na základe jeho daňového priznania.

tags: #mam #26 #a #studujem #dennou #formou