Kresba má pre deti nesmierny význam nielen ako hra a radosť, ale aj ako spôsob vyjadrovania svojich snov, fantázií a reality. Psychológovia a pedagógovia ju využívajú na posúdenie úrovne vývinu dieťaťa, jeho emocionality a inteligencie, pričom kresba reflektuje jednotlivé vývojové štádiá detského rastu.
Kresba je pre dieťa hrou a radostnou činnosťou. No má aj ďalší, širší význam. Dieťa do kresby projektuje informácie o sebe, svojich snoch, fantázii aj o realite. Práve preto sa kresba využíva v psychológii či v pedagogike. Slúži na posúdenie inteligencie, resp. úrovne vývinu dieťaťa, ako komunikačný prostriedok alebo ako spôsob skúmania jeho prežívania a emocionality. Kresba totiž kopíruje celkový vývin dieťaťa a rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza procesom. Existujú isté vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Aby sme vás nevystrašili, je nutné podotknúť, že tento vývoj je veľmi individuálny, orientačný a nie všetky deti ho dosahujú v rovnakom čase. K základným pomôckam pre psychológov patrí napr. kresba postavy, kresba rodiny, stromu symbolika farieb atď. Kresba ľudskej postavy má však svoje špecifické miesto. Vo vývoji kresby je človek prvou a kľúčovou témou.
Dieťa je tvoriaca bytosť, ale jeho kreativita je v škole mnohokrát potláčaná. Voľných tém by malo byť najmenej toľko ako je zadávaných úloh na kreslenie. Najobvyklejším komunikačným prostriedkom je reč. Neznamená to však, že je to prostriedok najjednoduchší. Je ťažké vystihnúť už iba svoje rodinné problémy. A dieťa je na tom ďaleko horšie, pretože ešte nemá takú slovnú zásobu. Taktiež to závisí od toho, v akom prostredí vyrastá, či sa v jeho rodine vedú dialógy alebo nie. Dieťa z vyspelého kultúrneho prostredia sa samozrejme dorozumie ľahšie ako dieťa z nepriaznivého sociálneho a kultúrneho prostredia. Z týchto dôvodov je kresba obľúbeným vyjadrovacím prostriedkom, pretože nevyžaduje inú schopnosť ako udržať v ruke ceruzku.
Detská kresba je asi najlepší prostriedok na pochopenie detského vnútra. Detičky v predškolskom veku, teda do 6. roku života, nie sú schopné samé rozprávať o svojich pocitoch. Tieto pocity však vie vyjadriť napríklad v tom, čo nakreslí či už doma, alebo v škole. Kresba nám pomôže odhaliť čo dieťa prežíva a ako vníma svoje okolie. Často je pokladaná iba za detskú hru, avšak odborníci v nej nachádzajú aj spojenie detskej reality a snenia.
Vývoj kresby podľa veku dieťaťa
1. rok: Obdobie škvŕn a čmáraníc
Dieťa okolo jedného roka zisťuje, že ceruzka alebo štetec s farbou zanecháva určitú stopu. Spočiatku dokáže vytvárať iba bodky alebo škvrny, neskôr sa dostáva k čmáraniu. V tomto období sa dieťa iba oboznamuje s podstatou kreslenia a vytvára prvé čarbanice, ktoré nemajú žiadny zmysel. Deti, ktorým je umožnené, aby maľovali, aj keď im ešte nie je ani viac ako jeden rok, robia škvrny. Môžeme hľadať súvislosť medzi bodkami fliačikmi a poznaním a skúsenosťami dieťaťa. Naozaj dieťa spoznáva svet ale pozná len takéto kúsky.
Odporúčanie: Nechajte malé deti tvoriť a zabezpečte im farbičky a farby, ktoré sú pre ne vhodné. Tento typ kreatívnych potrieb je prispôsobený pre malé rúčky, deťom sa s nimi dobre manipuluje a sú pre ne nezávadné, čiže nie je nutné sa niečoho báť.
2 - 3. rok: Obdobie čmárania a prvých tvarov
Dieťa v tomto období už dokáže zvládať čmáranice rôzneho druhu. Dokáže už rozpoznávať rozdiely vo svojich čmáraniciach a je preň obyčajný krúživý pohyb v rýchlom tempe uspokojivý. Neskôr sa toto tempo spomalí. Dieťa sa naučí časom vytvoriť uzavretý objekt, ovál. Izolované bodky a krátke čiarky sa začnú spájať v druhom roku života dieťaťa. Prvé skutočné kreslenie sú teda čmáranice. Tak, ako dieťa začína chápať svet a snaží sa usporadúvať si ho, tak sa začne meniť aj kresba. Vo veku 1,5 až 2 rokov naozaj dieťa po prvýkrát vytvára myšlienkový konštrukt skutočnosti. Dieťa vstupuje do intepersonálnych vzťahov, pozoruje, rozmýšľa svojim detským rozumčekom a vytvára prvé znaky. Tým tiež trénuje spojenie oka mozgu a ruky.
Ceruzka je predĺženou rukou dieťaťa, čiary priamo súvisia s JA dieťaťa. Dieťa čmára všetkými smermi, pri kreslení možno pozorovať osobité pohyby. Objavuje sa krúživý pohyb. V tomto období sa dieťa naučí vytvoriť uzavretý objekt (loop), ovál. Deti dokážu popísať, čo nakreslili, aj keď je to pre dospelých nerozoznateľné. Komunikujte s dieťaťom o kresbách, všímajte si, čo všetko sa v jeho kresbe objavilo. Pre tento vek je typická emocionalita, ktorá sa prejavuje aj silným tlakom ceruzky na papier.
Odporúčanie: Ponúknite dieťaťu veľkú a ideálne vertikálnu plochu na kreslenie (tabule, steny a pod.). Dieťa potrebuje robiť veľké pohyby, mať dostatok priestoru, kde môže naplno rozvíjať túto svoju potrebu.
3 - 4. roky: Obdobie hlavonožcov
Už 2,5 ročné dieťa je schopné hrať sa s kľukatou čiarou, z ktorej neskôr vytvorí abstraktný ornament. Pred tretím rokom života spoznáva tvary ako je kruh, špirála a pod. Dieťa potrebuje zminimalizovať automatizmus. Aj keď celkom sa to nikdy nepodarí, čím viac sa zapája rozum, tým skôr automatizmus ustupuje. Dieťa začne hľadať rovnováhu a objaví ďalšie dva tvary, štvorec a trojuholník. Tieto pratvary je možné už zmysluplne kombinovať, obmieňať a vyberať z nich jednotlivosti - uhly a krivky.
Okolotretieho roka dieťa kreslí univerzálne postavy ľudí - hlavonožcov. Postava je vyjadrená kruhom predstavujúcim hlavu aj trup súčasne. K nemu prirobí dieťa dve čiarky - nohy. Niekedy prikreslí ešte ruky. Ako dieťa rastie, na postave mu pribúdajú detaily. V tvári pribudnú oči, ústa, nos. V 3. roku prechádza čmáranie do uzavretej formy. Tvar je už ohraničený a podobá sa na človeka.
Dieťa skúša kresliť na papier svoje predstavy. Rozvíja si vnímanie pre proporcie. Dokáže zakresliť menší tvar do väčšieho, oči na tvár a gombíky na košeľu. Malý umelec už nie je sám, kto vie, čo namaľoval. Jemná motorika tu zohráva veľkú rolu, pretože práve jej stupeň vývoja dokáže rozhodovať o presnosti čiar. Dieťa sa snaží prostredníctvom svojich kresieb komunikovať s okolím a zachytáva svoje zážitky, spomienky, priania. Zobrazuje ešte predmety a ľudí, ktorí nie sú zasadení do priestoru, ani deja, aj keď ich tak dieťa popisuje.
Do 4. roku dieťa zobrazuje asi 5-6 detailov. Po dovŕšení 4. roku je to už 7 detailov a to: hlava, oči, nohy, trup, ruky, ústa a nos.
Odporúčanie: Poskytnite dieťaťu dostatok podnetov na kreslenie a tiež tvorenie. Používajte rôzne spôsoby aj materiál. Najmä u detí, ktorým sa nechce prirodzene veľmi kresliť, pomáha, ak sa môžu prejavovať prostredníctvom iných techník. Dôležité je tiež podporovať jemnú motoriku rôznymi inými aktivitami.
5. rokov: Pokrok v zobrazení ľudskej postavy
V zobrazení ľudskej postavy nastane veľký pokrok medzi 4. a 5. rokom. Dieťa začína rozlišovať hlavu a trup, ktoré sú priamo spojené. Začínajú používať už aj krk. Trup môže mať rôzne tvary: kruhový, oválny, štvorcový, alebo obdĺžnikový. Dieťa často končatiny kreslí ešte jednodimenzionálne- teda jednou čiarou. Postava je takmer vždy zobrazená spredu.
6 - 7 rokov: Komplexnejšie postavy a začiatky realizmu
V tomto veku už zvláda dieťa zobraziť postavu človeka kompletne. Dvojdimenzionálna kresba je v tomto veku už častejšia a postavy sú proporcionálnejšie. Podľa štúdie, ktorú uverejnila Roseline Davido, 71,5% päťročných detí kreslí končatiny ako čiarky. U 33% päť až šesťročných sú ruky k telu pripojené na správnom mieste, 4,3% z nich vyznačujú ramená. Ľudská postava je zreteľne členená na hlavu a trup. Ruky sú nasadené k trupu a smerujú von do strán a lebo hore.
Dieťa začína kresliť, čo vidí. Kresba sa nachádza v období tzv. vizuálneho realizmu. Dochádza k zlepšovaniu proporcií ľudského tela. Nohy majú postavy bližšie k sebe, paže sú vo výške ramien, znázorňujú už aj krk. Oblečenie, vlasy a pod. je viac prepracované. Štúdia (ext. zdroj štúdia)uskutočnená vedcami z King’s College London ukázala, že kresby štvorročných detí môžu naznačovať ich inteligenciu vo veku 14 rokov. V rámci štúdie boli deti vo veku štyroch rokov požiadané, aby nakreslili dieťa. Kresby boli hodnotené na stupnici od 0 do 12 bodov na základe počtu a správnosti anatomických čŕt ako sú hlava, oči, nos, ústa, uši, vlasy, telo, ruky a nohy. Napríklad, kresba s dvoma nohami, dvoma rukami, telom a hlavou, ale bez tvárových čŕt, by získala štyri body. Výsledky ukázali, že vyššie skóre v teste „Draw-a-Child“ bolo mierne spojené s vyššími výsledkami inteligencie vo veku štyroch aj štrnástich rokov.
Podľa štúdie J. Thomazima okolo 5. a 6. roku dieťa začína kresliť postave trup a až okolo 6. Luquet tvrdí, že detaily na postave pribúdajú s vývojom mentálnej úrovne. To ako rýchlo sa dieťa naučí kresliť postavy závisí od jeho intelektuálneho vývinu. Samozrejme sa nemusíte obávať ak vaše dieťa kreslí postavu ako “hlavonožca”, postupne sa naučí kresliť postave trup a aj mnohé detaily. Výskumy ukazujú, že okolo 5. až 6. roku života sa ukotvuje u detí ich “telesná schéma”.
Interpretácia detskej kresby: Na čo si všímať
V interpretácii detskej kresby je mnoho znakov, ktoré sú jedinečné a nedajú sa používať ako šablóna pre posudzovanie všetkých kresieb. Ani jediná kresba nemôže odhaliť všetko, nevyvodzujte urýchlené závery z jedného obrázku. Diagnostiku dieťaťa prostredníctvom kresby musí spraviť odborník, pričom dieťa treba tiež posudzovať z hľadiska kultúrnych a sociálnych súvislostí.
1) Ako dieťa využíva priestor na papieri?
Papier môžme rozdeliť horizontálnou a vertikálnou čiarou na štyri rovnako veľké kvadranty. Ľavá strana papiera patrí minulosti a pravá strana budúcnosti. Horná polovica výkresu súvisí s vedomím dieťaťa a s jeho osobným rastom. Dolná časť výkresu je naopak spojená s podvedomím. Ak dieťa kreslí do ľavého dolného kvadranta, môže znamenať fixáciu na matku, obavy z budúcnosti, egocentrizmus alebo komunikačný blok u dieťaťa. Táto časť výkresu znázorňuje zmyslové vnímanie človeka. Kvadrant v hornom ľavom rohu je miesto, kde sa dá “ukryť” pred svetom, ale pritom pozoruje dianie ostatných. Dieťa, ktoré preferuje horný ľavý roh môže mať menší zmysel pre realitu, uniká do snov, prejavuje sa pomalším životným tempom. Pravý dolný kvadrant znázorňuje pudové konflikty človeka. Ak dieťa kreslí najmä v tejto časti výkresu, čmára, gumuje, začierňuje - môže to znamenať nie najlepšie vnímanie svojho tela a sexualitu. Prejavujú sa tu nahromadené emócie, ktoré dieťa nevie spracovať. Pravý horný kvadrant predstavuje pozitívne životné smerovanie, harmonickú osobnosť dieťaťa, cieľ, aktivitu, budúcnosť a životnú dynamiku.
2) Ako dieťa usporadúva kresbu na papieri?
Tu je dôležitý celkový dojem z kresby. Ako na vás kresba pôsobí? Práve to, ako dieťa vníma prázdny papier a ako sa s tým vysporiada, napovedá o jeho skutočnom životnom priestore. Dieťa, ktoré kreslí malé objekty vníma okolo seba veľký životný priestor, v ktorom sa môže cítiť osamotené či bojazlivé. Dieťa, ktoré však kreslí veľké objekty môže vnímať, že jeho životný priestor je malý a že má nedostatok možnosti na realizovanie, má veľké plány.
Ak dieťa kreslí objekty na dolnej polovici papiera, napovedá to o jeho realizme. Ak kreslí najmä na hornej polovici papiera, môžte vyčítať, že je to zasnený typ dieťaťa s hlavou v oblakoch. Ak vidíte kresbu, ktorá je pekne vyčlenená a harmonická, môže vám napovedať o vyrovnanosti a harmónií dieťaťa, ktoré pozná svoje hranice. Na druhej strane, chaotické usporiadanie objektov, čarbanie a prelínanie pravdepodobne naznačujú vnútorný chaos dieťaťa, ťažívosť problémov a neschopnosť rešpektovať pravidlá.
3) Aké farby dieťa volí?
Všimnite si, aké farebné kombinácie dieťa volí. Častou kombináciou farieb u agresívnych detí je červeno - zelená. Ak dieťa používa najmä čiernu farbu, naznačuje to smútok, depresiu. Ak sa čierna farba vyskytuje na tele, môže to signalizovať problém s danou časťou tela (psychický alebo zdravotný problém u dieťaťa). Dieťa zrejme potláča svoje emócie ak volí šedú farbu. Chaotické a neharmonické spájanie farieb napovedá o vnútornom nepokoji dieťaťa. Tmavá farba celkovo napovedá o tom, že dieťa upadá do stresu. Inú farebnosť kresby budú mať agresívne deti a inú plaché, citlivé deti. Podľa používanie farieb môžeme odhaliť aj farbosleposť (dieťa používa tlmené farby, nevýrazné, alebo farby odlišujúce sa od skutočnosti, napr. červená tráva… V určitom stupni vývoja kresby však dieťa používa farby s fantáziou a červená tráva nie je výnimkou).
4) Aké tvary a čiary kreslí?
Šťastné a spokojné deti kreslia silné čiary, ktoré zaberajú veľa miesta. Silná čiara - stopa je znakom agresívneho dieťaťa alebo sebavedomého dieťaťa. Tenké čiary, matne naznačené čiary súvisia s nízkym sebavedomím a sebadôverou u detí. Často takéto čiary kreslia deti introverti, ktorým sa ťažšie komunikuje a ustrašené deti. Vyrovnané deti kreslia optimálne čiary. Deti, ktoré nakreslia čiaru bez prerušovania jedným ťahom, bývajú nekomplikované a ľahšie komunikujú s okolím. Oblé a uzavreté tvary (napríklad domy, autá, srdcia) predstavujú pre deti pocit bezpečia. Neuzavreté a nedokončené tvary (napríklad neuzavreté vetvy na strome) predstavujú neistotu u dieťaťa.
5) Aká je úroveň kresby postáv?
Všímajte si, či je nakreslená postava adekvátna veku. Aká je veľká, čo má oblečené, prepracované detaily, pohlavné znaky, výraz tváre a jej jednotlivé časti ako oči, uši, nos, ústa, vlasy. Všimnite si ruky, nohy, dynamiku postavy a jej sklon. Dôležité je pozerať na vzťahy medzi jednotlivými postavami.
Rodič je prvým „odborníkom“, ktorý má kontakt s detskou kresbou. On je ten, ktorý si všíma, ako kresba prebieha, čo sa v nej objavuje, ako dieťa kreslí, čo o obrázkoch hovorí a aký má ku kresleniu postoj. Nie je potrebné byť psychológom, základné informácie o kresbe dieťaťa sa zídu každému z nás. Môžete svoje dieťa „otestovať" aj doma. Ak nakreslí postave správne detaily ako sú dve ruky, dve nohy, dokonca oči, ústa, nos vo veku štyroch rokov, možno máte doma malého génia.
Vedúca autorka štúdie, doktorka Rosalind Arden, zdôraznila, že aj keď sú tieto zistenia zaujímavé, rodičia by sa nemali obávať, ak ich dieťa nekreslí dobre. Každopádne, kreslenie je rozvoj dieťaťa dôležité, spája jemnú a hrubú motoriku. Dbajte na správny úchop ceruzky a ak to ešte nie s detailami kresby nie je ideálne - trénujte.
Kresby nie sú len umeleckým prejavom malých detí. Napovedajú toho mnoho o celkovom vývoji dieťaťa. Rovnako ako dieťa, aj jeho kresba prechádza vývojom. Súvisí so skúsenosťami dieťaťa, rozvojom jeho emocionálnych i intelektuálnych schopností a tiež jeho motorickými schopnosťami. Existujú určité vývojové štádiá, kedy dieťa kreslí určitým spôsobom. Nie všetky deti ho však dosahujú v rovnakom čase. Na vývoj kresby u dieťaťa vplýva v značnej miere aj jeho okolie.
Detská kresba je jedným z najlepších prostriedkov na pochopenie detského vnútra. Ak sa vyznáme v kresbách našich detí, môžme im lepšie porozumieť. Je to pre nich dôležité, ak vidia, že chápeme a vnímame ich pocity a spôsob prežívania aj keď sa s nami o tom nerozprávajú. Nebudú sa tak cítiť ako nepochopený Nevedko, ktorý sa nakoniec vzdal svojej radosti z maľovania. Ak by sa Krasulkovia zaujímali o Nevedkove maľby, možno by zistili, že namaľované veľké uši znamenajú, že Krasulko je vždy ochotný počúvať.
Kresba ľudskej postavy je tiež jedným zo základných aspektov školskej zrelosti. Pri tomto teste sa napr. sleduje, či má postava všetky končatiny a detaily na správnom mieste. Nie je to jediný aspekt, no dopĺňa celkovú skladačku pri posudzovaní školskej zrelosti dieťaťa.
Odborníci tvrdia, že porovnávanie kresby dieťaťa s danými štandardmi by nemalo byť pri jeho posudzovaní psychológmi jediné. Upozorňujú, že aj medzi deťmi, ktoré majú podpriemernú kresbu sa môžu nachádzať nadpriemerne inteligentné deti. Posudzovať tak ich vyspelosť iba podľa kresby je problematické, resp. nedostatočné.
