Možno to vyznie blbo, ale moje konflikty s mamou sa točia okolo upratovania. Aby ste to správne chápali - žijem 200km od nej, na návštevu chodia s otcom asi raz za 3 mesiace, niekedy menej, niekedy viac. No počas každej návštevy robí to isté - po asi hodine sa postaví a začne si obzerať náš byt a vrcholom všetkého je, keď chytí do ruky handru a začne niečo umývať, leštiť, utierať, upratovať a pod. Samozrejme, že pred každou návštevou všetko vyupratujem, dávam si na tom záležať. Keď sme s mužom sami doma, tak upratujem priebežne podľa potreby. Nežijeme v bordeli ani nič podobné, máme čistý, útulný byt. No moja mama asi nedokáže obsedieť počas návštevy a bez opýtania začne upratovať či dokonca meniť veci. Som z toho na prášky, vždy sa pochytíme. Ona však jedným uchom dnu, druhým von a na ďalšej návšteve sa zopakuje tento scenár.
Ahojte, ako to doma stihate? Ja neviem, ale ked chcem mat doma stale tip top upratane, poprane, pozehlene, mam pocit, ze sa potom malo venujem dietatu, pridem z roboty po 16:00, musim hned dat prat, varit, povysavat, plus rozhadzane hracly a kade co popratat, syn je doma uz po 15:00, medzitym mu dam jest, musim zasa povedat pradlo, suche zvesat, poskladat, pripadne pozehlit, upratat do skrin … okolo 8 ide syn spat, hodinu ho uspavam, vyjdem o 21:00 zo spalne, len vtedy sprcha, nejaka vecera a este vykladma mycku a zasa nakladam …. Ako to stihate ostatni? Teraz vikend, to robim aj vacsie veci, umyvam kupelnu tip top, nech sa leskne, drhla som celu linku, vsetky skrinky, vysavanie, zmyvanie zemí, utieranie prachu, okrem toho ako cez tyzden, varenie, pranie, vesanie, skladanie, zehlenie …. Stale mam co robit, ked nahodou polavim, tak mam pocit, ze doma uz je katastrofa …. Ako to robite ostatni?
Paradoxne, domáce práce sú často samotnými rodičmi považované za niečo zaťažujúce, otravné a na poslednom mieste rebríčka „zábavných“ činností. A tento postoj potom neverbálne (a často nevedome) prenášajú na svoje deti.
Čo s tým môžeme robiť?
- Preberajú postoj od svojich rodičov, ktorí domáce práce považujú za nudné. Ak sa to týka aj vás, uvedomte si, že aj domáce práce sú o spojení a uznaní, je to vzájomne strávený čas a zážitky, ktoré spolu máte.
- Aj vy patríte k rodičom, ktorí odháňajú deti alebo ich nechajú sa hrať, kým upratujú, či tak robia, až keď už deti spia?
- Neočakávajte, že dieťa bude perfektné v tom, čo robí, ani to, že to spraví tak dobre ako vy. Cvik robí majstra. Dieťa sa zlepšuje postupne, na začiatku nedostatok skúseností nahrádza nadšením a hlasným prejavom.
Ak chcete vychovať zo svojho dieťaťa zodpovedného človeka, práve pomoc pri domácich prácach je jednou z možností, ako sa to môže naučiť. Vyhýbajte sa však vyžadovaniu pomoci, vyjednávaniu, odmeňovaniu za pomoc ap., pretože to demotivuje a znižuje jeho vnútornú motiváciu.
Mnohé mamy fungujú celý deň v režime „pre všetkých ostatných“. Jedia postojačky, bez pokoja, bez vnímania hladu.
Hrdá mama šiestich detí, Krechelle Carter, píše na svojom blogu zaujímavé články zo života svojej rodinky. Ak si pri tomto počte detí ako prvé predstavíte chaos a neporiadok, budete sa zrejme diviť. Návštevy len neveriacky krútia hlavami, ako dokáže mať doma tak čisto. Krechelle hovorí, že ak by ste k nim zavítali uprostred dňa, keď sa práve odohráva bitka so špagetami Bolognese, bolo by vám jasné, že tam žije osem ľudí, ale inak mávajú väčšinu času poriadok, a to ju teší. „Myslím, že je to preto, lebo sa držíme niekoľkých jednoduchých pravidiel,“ vysvetľuje šesťdetná mama a zároveň prezrádza, ktoré to sú.
Pravidlá Krechelle Carter pre udržanie poriadku:
- Deti pomáhajú Maľujeme, staviame kocky, sme vonku v blate; deti majú dovolených kopec „špinavých“ aktivít, ale vždy si musia po sebe upratať. Hračky idú naspäť na svoje miesto, špinavé oblečenie do koša, čisté oblečko na svoje miesto. Vedia, kam patria smeti. Obliekajú sa sami. Triedia špinavé oblečenie do práčky. Ukladajú si topánky a tašky. Ustielajú si postele. To je všetko len rutina a návyk. Nerobím z nich otrokov, ale majú zodpovednosť a väčšinu času to robia rady.
- Všetko navyše ide preč Myslím to vážne. Mám len také hrnce a riad, ktoré používam pravidelne. Takisto nábytok. Mám toľko paplónov, koľko je nás doma ľudí. Nič navyše. Nikto nepotrebuje šesť sád tanierov, šesť servisov riadu, z ktorých neje. Viem, že ti ich darovala tetka k siedmemu výročiu svadby, ale ak ich nepoužívaš, idú preč. Aj tie pokazené hračky na chladničke, ktoré tam stoja už dva roky a ktoré chceš „jedného dňa opraviť,“ všetko to vyhoď. Ak ťa nerobia šťastnou a nepoužívaš ich pravidelne, načo sú ti? Ale možno sa niekomu inému zídu…
- Veci majú svoje miesto Vždy. Takmer vždy. Nové veci prichádzajú, staré odchádzajú. Ale majú svoje miesto. Snažíme sa, aby boli vždy na svojom mieste. Máme miesto, kde patria prikrývky, box, kam dávame dinosaury a hračky, fascikel na ozdobné papiere, skrinku, kde sú čistiace prostriedky - a už máš predstavu, ako to vyzerá. Veci, ktoré nepoužívame, idú preč. Všetko má svoje miesto. Kľúčom je organizácia. Naše police nie sú plné smetí a hlúpostí, okrem jednej takej, lebo všetci potrebujú jednu policu „plnú všetkého.“ S ceruzkami, lepiacimi páskami, gumičkami do vlasov, letákmi. Nedbalý, nádherný život.
Využi rána
Nikdy nezatváram dvere neuprataného domu. Teda, skoro nikdy. Vynasnažím sa, aby si deti postlali a upratali izby. Ak sa chcú ráno hrať, musia si dať hračky na miesto. Drez aj stôl musia byť čisté a umyté. Funguje to. Všetko musí byť hotové do 7:32. Keď sa vraciam domov, mám upratané. Vždy meškáme, ale mám doma poriadok. Nemeškáme kvôli upratovaniu, zvyčajne je to kvôli topánkam. Vždy je to kvôli topánkam. Nie sme zázrační. Naše deti ešte vždy strácajú topánky. Každý jeden blbý deň.
7 upratovacích zručností, ktoré by deti mali vedieť!!
Len jeden deň na upratovanie
Jeden deň v týždni, každý týfdeň. Podlahy, kúpeľne, záchody, umývadlá, posteľné oblečenie, chladnička a mikrovlnka. Dokonalé. Nekomplikuj to zbytočne. Na všetko ti stačia dve hodiny. Nečakaj od seba príliš veľa každý deň. Ranné upratovanie musí stačiť. A potom máš ešte jeden deň na detailný poriadok. Len si pusti hlasnejšie hudbu (ja milujem sobotu ráno) a iba uprac.
Vyštudovala som pedagogiku, ale odkedy som mamou, zisťujem, že sa stále mám čo učiť. Najviac o živote sa učím od svojich detí.