Jedno z meradiel reálnej akceptácie dojčenia v spoločnosti predstavuje postoj verejnosti k dojčeniu žien mimo domu. Nie je neobvyklé, že ženy sa k dojčeniu mimo domu odhodlávajú pomerne dlho. Niekedy sa radšej zvonku ponáhľajú domov, aj za cenu toho, že bábätko už plače a potrebovalo by sa dojčiť už hneď. Niekedy väčším deťom ženy vysvetľujú, že vonku ich nadojčiť nemôžu. Často sa ženám odporúča dojčiť „diskrétne“. Niektoré ženy majú pocit, že sa musia pri dojčení prekryť plienkou, otočiť sa alebo hľadať miesto, kde ich nikto nevidí. O to viac váhajú pri dojčení mimo domu ženy, ktoré riešia ťažkosti s dojčením, dokrmujú alebo ich dojčenie neprebieha úplne štandardne. Toto všetko obmedzuje dojčenie. Vytvára z dojčenia komplikáciu namiesto nástroja, ktorý uľahčuje život. Dôsledkom je menej dojčených detí a skracovanie toho, do akého veku sú deti dojčené. Ak by ženy nemuseli nad dojčením mimo domu premýšľať, pretože by to niekto neriešil, tak by dojčenie bolo oveľa ľahšie.
Svetová zdravotnícka organizácia uvádza: „Dojčenie je jedným z najefektívnejších spôsobov, ako zabezpečiť zdravie a prežitie dieťaťa. Podpora dojčenia by nemala závisieť len od ženy - spoločnosť musí vytvárať prostredie, kde je dojčenie vítané.“ Keď ako verejnosť pochopíme, že dojčenie je normálne a dôležité, prispejeme k zdravej budúcnosti ďalších generácií. Ženy potrebujú našu láskavosť, nie kritiku a odsudzovanie.
Postoj verejnosti k dojčeniu mimo domu
Všeobecne má dojčenie podporu a opisuje sa pozitívne. Avšak hneď za tým príde mnoho veľkých ALE. Dojčenie je opisované ako fajn:
- ak prebieha bezproblémovo
- ak nič netreba riešiť
- ak ho nikto nevidí
- ak ide o maličké bábätká
- ak nejde o väčšie dojčené dieťa
- ak nikto pre dojčenie nemusí nič urobiť
- ak s dojčením netreba pomôcť
- ak dojčiaca žena nepotrebuje pomoc a všetko zvláda sama
- ak nie je potrebné v období dojčenia riešiť ťažkosti či iné okolnosti
- ak sú žena i bábätko zdravé.
Avšak ak by dojčenie bolo považované za prioritu, tak by to znamenalo, že by sa ním bolo treba zaoberať na rôznych úrovniach - spoločenskej, politickej, zdravotníckej, psychologickej, atď. Pretože úspešné dojčenie nemá byť otázka náhody či šťastia, ale systematického a premysleného vytvárania podmienok pre fungovanie dojčenia.
Ak je pre verejnosť dojčenie priorita, tak bude:
- Považovať dojčenie mimo domu za normálne.
- Vedieť, že ženy majú právo dojčiť kdekoľvek a kedykoľvek.
- Vedieť, že ženy nechodia von dojčiť zámerne, ony sa s dieťaťom vonku pohybujú presne ako iní ľudia.
- Vedieť, že deti sa potrebujú dojčiť, aj keď už jedia.
- Chápať, že dieťa sa chce dojčiť nie pre „jedlo“, ale pre pocit bezpečia a istoty.
Ak je pre verejnosť dojčenie priorita, tak nebude:
- Hovoriť o tom, že dojčenie má byť diskrétne.
- Ženám vnucovať predstavu o tom, že dojčenie je intímny akt medzi matkou a dieťaťom.
- Mať potrebu vytvárať špeciálne kútiky či miesta určené výlučne na dojčenie.
- Nútiť ženy vyhýbať sa dojčeniu, keď sú okolo iní ľudia.
- Snažiť sa, aby dojčenie nebolo vidieť.
Podpora dojčenia mimo domu
Podpora dojčenia mimo domu by mohla znamenať, že si dojčenie mimo domu nikto nejako špeciálne nevšíma. Úplne stačí, že ženy nebudú dostávať komentáre typu „je to nechutné“, „veď si to stačilo inak naplánovať“ alebo „je to ako, keď muž na verejnosti močí“. Preto:
- Ak vám niekedy pohľad padne na ženu dojčiacu svoje dieťa, spomeňte si, že práve prispieva k zdraviu svojho dieťaťa a celej spoločnosti.
Poďme spolu vytvoriť svet, kde je dojčenie viditeľné, normálne a vítané - všade.
Dojčenie ako priorita: Pohľad na nemocnice a legislatívu
Mottom tohtoročného Svetového týždňa dojčenia 2025 (1. - 7. 8.) je: Dojčenie je priorita. Skúste preto spolu s nami každý deň tohto týždňa doplniť vetu: „Ak je dojčenie priorita, tak...“
Ak je pre nemocnicu dojčenie priorita, tak sa sústreďuje na prevenciu problémov s dojčením. Ak je pre pediatričky a pediatrov dojčenie priorita, tak odporučia vyhľadať pomoc s dojčením. Keď je pre ľudí pracujúcich s duševným zdravím žien priorita, poskytujú v prípade popôrodnej úzkosti či depresie pomoc, ktorá prinesie úľavu a zachová dojčenie. Keď je pre verejnosť dojčenie priorita, víta dojčenie mimo domu ako normu. Keď je pre pôrodné asistentky dojčenie priorita, povzbudia ženy začať dojčiť do hodiny po pôrode. Ak je pre spoločnosť dojčenie priorita, oceňuje dojčenie detí nad 2 roky. Ak je pre štát dojčenie priorita, vytvára legislatívne podmienky pre to, aby ženy nezažívali sklamanie z dojčenia. Pretože dojčenie stojí za to.
Iniciatíva nemocníc priateľských k deťom (BFHI) na Slovensku
Iniciatíva nemocníc priateľských k deťom (Baby-friendly Hospital Initiative - BFHI) sa týka dojčenia a je súčasťou Globálnej stratégie pre výživu dojčiat a detí. Predstavuje súhrn vedecky overených postupov a opatrení, ktorých cieľom je vytvoriť podmienky pre začiatok dojčenia v nemocniciach hneď v prvých dňoch po pôrode a následne vždy, keď sú dojčené dieťa alebo dojčiaca matka v nemocnici. Odborným garantom iniciatívy je Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a zastrešuje ju UNICEF.
V roku 1990 bola vypracovaná Deklarácia INNOCENTI na ochranu, propagáciu a podporu dojčenia. Slovenská republika sa k deklarácii pridala v roku 1993. Napriek týmto záväzkom Slovenská republika za viac ako 25 rokov nedokázala implementovať tento program a v roku 2021 ani jedna z nemocníc na Slovensku nespĺňa kritériá BFHI. Ešte v roku 2015 malo na Slovensku formálne 31 nemocníc plaketu Nemocnica priateľská k deťom (plaketa BFH).
Občianske združenia Ženské kruhy a MAMILA dostávali množstvo správ a svedectiev od žien, ktoré poukazovali na to, že jednotlivé kritériá BFHI sú v nemocniciach systematicky porušované. Z výsledkov prieskumu vyplynulo, že ani jedna z nemocníc nespĺňala ani len predpoklady na to, aby sa mohla do programu BFHI prihlásiť, a nedodržiavala vedecky overené postupy na podporu dojčenia. Prieskum tiež ukázal, že medzi nemocnicami s plaketou BFH a nemocnicami, ktoré plaketu nemajú, nie je v porušovaní postupov pre podporu dojčenia prakticky žiaden rozdiel.
V roku 2021 ani jedna nemocnica na Slovensku nemá platnú plaketu BFH. Dvadsaťtri nemocníc uvádza na svojich webových stránkach nepravdivé alebo zavádzajúce informácie o BFHI alebo plakete BFH, čím zavádza verejnosť. Väčšina týchto nemocníc sú štátne nemocnice a sú v pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR alebo samosprávnych krajov.
Prípadová štúdia: Prechod na výlučné dojčenie
Dobrý deň. Chcem sa opýtať, či je možné aj po 13 týždňoch kŕmenia dojčenie + UM prejsť ešte na výlučné dojčenie. Na začiatku sme mali silnú žltačku, skončili sme v nemocnici. Synček sa stále pekne prisáva, už sme prekonali aj bolesti, ragády a stále dojčím, len UM je už na dennom poriadku. V podstate mám pocit, že dokrmujem MM namiesto UM. Myslíte si, že máme ešte šancu sa UM zbaviť? V noci som kvôli tomu aj 1,5 h hore (dojčenie a UM zatiaľ).
Milá Monika, vo vašej situácii je veľmi dôležitým pozitívnym faktorom to, že bábätko je naďalej ochotné sa prisávať. Toto je faktor, ktorý môže výrazne pomôcť túto situáciu zvrátiť a vďaka tomu je potenciálne možné sa dokonca vrátiť až k výlučnému dojčeniu. V tejto situácii je možné zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka úpravou dojčenia a k tomu začať pre dokrmovanie používať tzv. laktačnú pomôcku - tenučkú cievku, ktorá sa pri dojčení vkladá do pusinky bábätka spolu s prsníkom a bábätko tak získava mlieko z prsníka ale aj z laktačnej pomôcky. Takto je možné vyhnúť sa použitiu fľaše a ak bábätko prestane používať fľašu, jeho prisatie k prsníku sa postupne začne zlepšovať (čo ešte viac zvýši príjem mlieka z prsníka). Spoločne s poradkyňou sa naučíte rozlíšiť pitie a satie bez pitia a poradkyňa vás naučí ako pitie správne vyhodnotiť. Od správneho prisatia totiž závisí dobré pitie bábätka. Poradkyňa pri dojčení skontroluje tiež uzdičku pod jazykom bábätka, ktorá môže spôsobovať časť tej situácie, ktorú popisujete.
Stojí za to týmto procesom prejsť, pretože je vysoko pravdepodobné, že aj keby sa nepodarilo len výlučne dojčiť, bez dokrmovania, určite sa podarí znížiť množstvo umelého mlieka a zvýšiť množstvo materského mlieka, ktoré bude bábätko získavať - a každá jedna kvapka materského mlieka je tekuté zlato. Navyše - dojčenie samo o sebe je nesmierne cenné. Pri dokrmovaní fľašou sa skôr či neskôr stane, že bábätko začne odmietať prsník. Dokrmovať ho laktačnou pomôckou na prsníku je cenné aj preto, že pomôže zachovať dojčenie.
V čase, kedy bábätko bude môcť začať dostávať príkrmy - čo je vo vašom prípade už po ukončenom 4. mesiaci - tak budete môcť postupne bábätko začať prikrmovať a znižovať množstvo umelého mlieka, ktorým budete dokrmovať pri dojčení. V priebehu pár týždňov sa tak budete vedieť dostať do stavu, v ktorom bude bábätko dojčené a zvyšný kalorický príjem už nebude dopĺňať dokrmovanie umelým mliekom na prsníku, ale prikrmovanie tuhou stravou - inými slovami, budete dojčiť a zavádzať príkrmy, tak ako každá iná mamička, ktorá po 6. mesiaci zavádza príkrmy.
Vezmite si bábätko k sebe na hruď medzi prsia vyzlečené len do plienky tak, aby ste boli v kontakte koža na kožu. Môžete to robiť buď počas spania, keď si s ním ľahnete do postele, alebo keď si ho len v plienke dáte do nejakého nosiča či šatky. Nechajte bábätko nech sa v kontakte s vami dostatočne vyspinká a potom ho pri príznakoch prebúdzania čo najskôr dávajte na prsník - nechajte ho piť, ak pije na prsníku samo, ak prestáva piť, pomôžte mu získať viac mlieka stláčaním prsníka a potom ho dokŕmte laktačnou pomôckou priamo na prsníku. Keď sa výdatne napije, nechajte ho znova dobre vyspať v kontakte s vami.
Môžem dojčiť a používať umelé mlieko?
Dojčenie počas výletov a cestovania
Dobrý deň, zaujímajú ma rady/skúsenosti a tipy iných mamičiek ohľadom dojčenia počas výletov. Môj syn má takmer rok, dojčí sa často hocikedy cez deň aj v noci, príkrmov zje veľmi málo, aj tých pár hryzov len keď má náladu, radšej bude okusovať hračky a čokoľvek iné a jedlo povyhadzuje z tácky či z kočíka. Doma som spokojná, veď má mliečko, je zdravý, hádam aj šťastný... Je veľmi zvedavý, všetko ho zaujíma, všade chce vyliezať atď., ale zaujíma ho to viacej ako dojčenie, keď sme na novom mieste a ja mám potom obavy, aby nebol hladný/dehydrovaný, lebo nechce piť aj niekoľko hodín. Snažím sa vždy nájsť nejaké kľudnejšie miesto, skúšala som aj v šatke, ale aj keď sa prisaje, tak len na pár sekúnd a už sa odťahuje, obzerá, ukazuje prštekom na všetko, až nakoniec úplne stratí záujem o dojčenie...čo s tým? Už som rozmýšľala, že mu kúpim masku na oči alebo čo, nech nič zaujímavé nevidí, ale viem, že by ju strhol.
Všeobecne:
- Možno by stálo za to, pozrieť sa na dojčenie a všetko, čo sa deje okolo neho, a zistiť, či by sa dali urobiť nejaké zmeny, ktoré by postupne smerovali k tomu, aby sa synček dokázal dojčiť aj vonku. Toto, čo popisujete, niektoré deti niekedy robia, ak s dojčením nie je niečo úplne v poriadku. Či je toto tak aj vo vašom prípade sa nedá posúdiť cez internet, skúste to skonzultovať osobne s nejakou poradkyňou.
- Skúste postupne učiť synčeka, aby sa vedel napiť vody, aj keď ste vonku. Pravdepodobne s postupom času toto bude jednoduchšie. Skúste mu ponúkať maličké množstvá často.
- Môže vám upokojiť, že žiadna takáto "fáza" v živote dieťatka netrvá dlho - váš synček bude postupne jesť viac a piť viac, aj vonku a bude to postupne jednoduchšie. V tomto veku sú mnohé deti veľmi nadšené z vonkajšieho sveta, do tej miery, že všetko ostatné sa im nejaví ako podstatné.
Keď sa dieťa neprisáva
Je viac dôvodov, prečo sa dieťa môže odmietať prisať. Často ide o kombináciu dôvodov. Niektoré deti nemajú chuť na dojčenie alebo sajú slabo v dôsledku liekov, ktoré dostanú počas pôrodu. Abnormality úst dieťaťa môžu spôsobiť, že sa dieťa neprisaje. Rázštep podnebia, ale zvyčajne nie rázštep pery, spôsobuje vážne ťažkosti s prisávaním. Niekedy rázštep podnebia nie je zjavný a ovplyvňuje iba časť vo vnútri úst dieťaťa.
Dieťa sa učí dojčiť dojčením. Umelé náhrady prsníka (cumlíky, fľašky, klobúčiky) ovplyvňujú spôsob, akým sa dieťa prisáva na prsník. Prirastená uzdička (tkanivo pod jazykom) môže spôsobiť, že dieťa má ťažkosti prisať sa.
Jednou z najčastejších príčin toho, že sa dieťa odmieta prisať, vzniká z nesprávnej predstavy, že dieťa v prvých pár dňoch musí byť dojčené každé tri hodiny alebo podľa nejakej inej zvláštnej schémy. Deti sa v prvých dňoch nepotrebujú dojčiť podľa určitej schémy. To vyúsťuje do úzkostlivosti na strane personálu; keď sa dieťa nedojčilo, napr. tri hodiny po pôrode, často je nútené na prsník, aj keď nie je pripravené na kŕmenie. Ak je dieťa nútené na prsník a držané na prsníku nasilu, aj keď nemá záujem alebo nie je pripravené, nemôžeme sa čudovať, že niektoré deti si vytvoria averziu voči prsníku.
Neexistuje žiaden dôkaz, že zdravý, donosený novorodenec musí byť počas prvých dní kŕmený každé tri hodiny. Deti by mali byť so svojimi matkami v úzkom fyzickom kontakte pokožkou na pokožku väčšinu dňa. Keď sú deti pripravené na kŕmenie, väčšina začne sama hľadať prsník. Kontaktom dieťaťa s matkou koža na kožu hneď po pôrode, pričom sa matke a dieťaťu nechá čas, aby sa navzájom „našli“, sa predíde väčšine situácií, v ktorých sa dieťa neprisáva.
Ak sa dieťa neprisaje, nenúťte ho ostať na prsníku, nezaberie to. Buď začne byť zúfalé alebo sa úplne vzdá. Dajte ho preč od prsníka a skúste to znova. Je lepšie skúšať dávať ho na prsník a dole, na prsník a dole niekoľkokrát, než ho tlačiť na prsník, keď sa neprisáva. Tlačiť dieťa na prsník nebude fungovať a môže spôsobiť, že dieťa bude prsník odmietať ešte úpornejšie.
Ako udržať a zvýšiť tvorbu mlieka: Odsávajte (alebo ešte lepšie odstrekujte) si mlieko tak často, ako je to prakticky možné, najmenej 8-krát denne, používajte osvedčenú odsávačku, ktorá odsáva mlieko z oboch prsníkov súčasne. Najlepšie je odsávať mlieko hneď po tom, čo sa dieťa nakŕmilo. Mnohé matky zistia, že ručné odstrekovanie je jednoduchšie a získajú rovnaké množstvá mlieka, ako keby odsávali odsávačkou. Stláčanie počas odsávania zvyšuje účinnosť odsávania a zvyšuje tvorbu mlieka.
