Margita Figuli, po sobáši Margita Šustrová, pseudonymy Morena, Oľga Morena, sa narodila 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Jej život a tvorba sú neoddeliteľne spojené s bohatou slovenskou kultúrou a históriou. Bola prozaičkou, prekladateľkou a autorkou literatúry pre deti a mládež, pričom jej diela patria k významným prínosom slovenskej lyrizovanej prózy.
Detstvo a štúdiá
Margita Figuli sa narodila vo Vyšnom Kubíne ako tretia dcéra do roľníckej rodiny. Jej rodný dom sa zachoval dodnes a je označený pamätnou tabuľou, v ktorom sa nachádza pamätná izba na jej počesť. Ľudovú školu vychodila v rodnej obci. Následne študovala na gymnáziu a v meštianskej škole v Dolnom Kubíne. Svoje štúdiá zavŕšila maturitou na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici.
Po maturite odišla do Bratislavy, kde pracovala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Popri zamestnaní súkromne študovala na konzervatóriu hru na klavír. Jej pokus o štúdium maliarstva v Prahe jej nevyšiel.
Literárna tvorba
Publikovať začala pod pseudonymom Oľga Morena. Jej literárna kariéra sa začala v časopisoch ako Živena, Slovenské pohľady a Elán. Knižne debutovala v roku 1936 bibliofíliou poviedky Uzlík tepla s ilustráciami Kolomana Sokola. Na literárnej scéne sa definitívne presadila svojim najznámejším románom Tri gaštanové kone (1940), ktorý sa stal klasikou slovenskej lyrizovanej prózy a dlhé roky je súčasťou povinnej školskej literatúry.
Bohatý metaforický štýl, ale napríklad aj odpor k vojne a fašistickému režimu, predviedla v novele Olovený vták (1940), za ktorú ju v roku 1941 prepustili z Tatra Banky. Počas vojnových rokov 1941 až 1945 žila vo Vyšnom Kubíne a venovala sa len literárnej činnosti. Po bibliofilskom vydaní poviedky Tri noci a tri sny (1942) vydala v roku 1946 rozsiahly historický štvorzväzkový román Babylon. Tento román, ktorého dej sa odohráva v posledných rokoch existencie starovekej otrokárskej Novobabylonskej ríše, autorka písala v období druhej svetovej vojny a je alegóriou zániku nielen fašisticko-nacistickej totality, ale akejkoľvek totalitnej moci.
Po roku 1948 bolo jej dielo podrobené kritike a jej publikačné mlčanie trvalo do roku 1956, kedy vydala autobiografický román Mladosť. Autobiografický charakter má aj jej memoárová esejistická próza Ariadnina niť (1964). Posledným prozaickým dielom Margity Figuli bol román Víchor v nás (1974), ktorý opisuje život v ženskom kolektíve fabriky na Orave.
Významné diela Margity Figuli:
- Uzlík tepla (1936) - debut
- Olovený vták (1940) - novela
- Tri gaštanové kone (1940) - román
- Tri noci a tri sny (1942) - bibliofilia
- Babylon (1946) - historický román
- Mladosť (1956) - autobiografický román
- Ariadnina niť (1964) - memoárová esejistická próza
- Víchor v nás (1974) - román
Ďalšia tvorba a osobný život
Okrem prozaickej tvorby sa Margita Figuli venovala aj iným literárnym žánrom. Pre rozhlas napísala hru Sen o živote (1942). Je tiež autorkou libreta k baletu Šimona Jurovského Rytierska balada (1959) a veršovanej Balady o Jurovi Jánošíkovi (1980). Sporadicky prekladala z češtiny, napríklad diela Karla Čapka a Karla Jaromíra Erbena.
V roku 1939 sa vydala za MUDr. Jozefa Šustra, očného lekára, s ktorým mala jediného syna Borislava. V manželstve našla porozumenie a podporu, manžel jej bol prvým čitateľom jej diel. Margita Figuli zomrela 27. marca 1995 v Bratislave vo veku 85 rokov. Je pochovaná na cintoríne v Slávičom údolí v Bratislave.
Vyšnokubínska spisovateľka Margita Figuli zomrela pred 30 timi rokmi
Margita Figuli bola výraznou predstaviteľkou slovenského naturizmu a jej tvorba obohatila slovenskú literatúru o diela s hlbokým ľudským obsahom, lyrickým jazykom a silným sociálnym cítením. Za svoju celoživotnú tvorbu bola ocenená titulmi zaslúžilej umelkyne a národnej umelkyne.