Andrej Sládkovič, vlastným menom Andrej Braxatoris, patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej romantickej literatúry. Jeho dielo je plné vlastenectva, lásky k ľudu a obdivu k prírode. Medzi jeho najznámejšie diela patrí lyricko-epická báseň Detvan, ktorá je oslavou slovenského ľudu, jeho morálnych kvalít a spätosti s prírodou.
Život Andreja Sládkoviča
Andrej Sládkovič sa narodil 30. marca 1820 v Krupine v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do literárneho krúžku. Neskôr študoval na lýceu v Bratislave, kde sa prehĺbil jeho záujem o literatúru. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemecku. Školský rok 1843-1844 strávil na univerzite v Halle, kde naňho zapôsobila Heglova estetika, ktorou sa inšpiroval v básni Sôvety v rodine Dušanovej. Po návrate z Nemecka pôsobil ako vychovávateľ. Ťažko naňho zapôsobil rozchod s milovanou Máriou, ktorú rodičia vydali za bohatého medovnikára. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
Tvorba Andreja Sládkoviča
Sládkovičova tvorba je rozsiahla a rozmanitná. Medzi jeho najvýznamnejšie diela patria:
- Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti
- Marína
- Nehaňte ľud môj
- Milica
- Svätomartiniáda
- Lipa cyrilometodejská
- Detvan
Detvan: Hrdosť a sila slovenského ľudu
Detvan je lyricko-epická skladba, ktorá sa skladá z piatich spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. Dej sa odohráva v období vlády kráľa Mateja v Detve.
Stojí vysoká, divá poľana, mať stará ohromných stínov, pod ňou dedina Detvou volaná, mať bujná vysokých synov. Či tých šarvancov Detvy ozrutných Poľana na tých prsiach mohutných nenosí a nenadája? Alebo aspoň na tie výšiny nehľadí dcéra tejto rodiny keď má porodiť šuhaja? Akoby Detva obrov nemala, mať zrodila v poli syna, trávovú plachtu porozvíjala, z buka na buk ju pripína. Prvý raz šuhaj oči roztvorí, čo vidí? výsosť Poľany hory a opachy nezvratných skál, i spustí zraky prvé v doliny čo vidí? hory zázračnej stíny a prekrásnu slovenskú diaľ. Mať žne, a kto to dieťa čičíka? Šum lístia storočných dubov, a k akej piesni chlapča privyká? Vietor duje horou hrubou a pekná pieseň šumnej materi mladuškú dušu len s krásou mieri. A preto potom on rád počúva, aj keď Poľanou vietor predúva, aj mladuchy slovenskej spev.
Čo vrstovníci moji myslíte? Nie je to už nádeje svet? Keď už vo svojom mladom úsvite národ si vie krásne hovieť? Nie je to zora budúcej slávy, keď z nešťastia si blaženosť spraví, umná živosť nášho ľudu? On v púšti stojí, v nebi žije čo keď sa puk ten vo kvet rozvije?
Dej a postavy
Dej sa odohráva v malej dedine Detve. Skupina dievčat sa vybrala na lúku za účelom zabávať sa, medzi nimi aj Elena, Martinova milá. Zrazu všetky zastali, lebo zazreli Martina. Keď ich Martin zbadal, rozbehol sa k nim. Dievčatá ho vytancovali a potom sa rozbehol smerom k hore a zmizol im z dohľadu.
Martin sa túla s valaškou v ruke, keď v tom zbadá sokola, ako chce zaútočiť na zajaca. Hodí po ňom svoju valašku a zabije ho. Zajac, ktorý je celý vyplašený, rýchlo utečie. Martin podíde ku zabitému sokolovi, vezme ho a odíde na pahorok, kde si hrá na fujare. Prebudí sa na hluk, ktorý vydávajú členovia jeho družiny. Potom vstane a ide k nim. Kým sa však Martin zabával, jeho rodina sa oňho bála, myslela si dokonca, že niekde v lese zomrel. Elena bola tiež celá bez seba, lebo Martin za ňou večer neprišiel, a tak sa ho vybrala zháňať do lesa. Tu však narazí na dvoch zbojníkov, ktorí ju prinútia, aby šla s nimi a robila im gazdinú.
Medzitým sa Martin dozvedel, že sokol, ktorého zabil, patril kráľovi. Rozhodne sa, že pôjde za kráľom, ukáže mu ho a všetko vysvetlí. Keď sa už Martin odoberá domov, stretne týchto dvoch zbojníkov, ako ťahajú za sebou Elenu. Pobil sa s nimi, jedného z nich nešťastnou náhodou zabil a druhý ušiel. Elena bola celá šťastná, že ju jej milý zachránil.
Na ďalší deň sa usporadúva Slatinský jarmok, ktorý chce navštíviť aj sám kráľ Matiáš. Martin to nevedel a išiel za kráľom ku zvolenskému zámku, ku kráľovmu sídlu. Mal tú smolu, že kráľa nenašiel a išiel na jarmok, kde ho stretne. Ukáže mu sokola, porozpráva mu, čo sa stalo minulú noc, že zabil jedného zločinca, ktorý mu obťažoval Elenu. K tomu ešte povedal jeden starček, že ten zločinec bol postrach dediny. Keď už bol večer, na Zvolenskom zámku sa prechádza Matiáš a premýšľa o dedinčanoch a o ich jarmoku. Na ďalší večer Elena si pred domom hrá na drumbľu. Prichádza neznámy, ktorý sa s ňou zhovára o Martinovi a chce jej dať prsteň. Elena ho však nechce, avšak napokon sa dohodnú, že keď mu ona zahrá dve pesničky na drumble, on ju odmení prsteňom. Tak sa i stalo, keď vtom prichádza Martin a vyháňa ho. Ostali sami a Elena vysvetľuje, čo sa stalo. Martin bol však veľmi smutný, pretože začalo sa verbovanie do vojska a on chcel samozrejme ostať so svojou vernou Elenou a Poľanou. Elena mu síce radí, aby utiekol, ale Martin reaguje takto: ,,Skrývať sa nejdem, to hodný Detvan nikdy nespraví."
Nasledujúci deň vojaci verbujú do vojska. Martina však nikde nevedia nájsť a tak sa vyberú do jeho domu, kde ho napokon nájdu a na svojom kráľovskom vrancovi s nimi odchádza. Napokon prichádzajú ku kráľovi. Martin sa pridáva ku Čiernemu pluku pod podmienkou, že si môže nechať valašku, fujaru, svoje šaty, vrkoče a Elenu. Kráľ na tieto podmienky pristúpi.
Hlavné postavy:
- Martin Hudcovie: Mladý šuhaj, pastier oviec z Detvy, ktorý je silný, odvážny, čestný a verný svojej láske i svojmu kraju.
- Elena: Martinova milá, ktorá je krásna, verná a milujúca.
- Kráľ Matiáš: Predstavuje kráľa Mateja Korvína, ktorý vládol v 15. storočí. Je spravodlivý a oceňuje Martinovu odvahu a čestnosť.
Analýza jednotlivých spevov
Martin
V tomto speve autor oslavuje krásu podpolianskej prírody a opisuje narodenie a detstvo Martina Hudcovie. Zdôrazňuje sa Martinova spätosť s prírodou a jeho silný charakter.
Martin sa predstavuje ako urastený, švárny šuhaj, syn prírody, pastier oviec. Bol vychovaný v lone prírody, ktorého kolískou bola šum listov storočných dubov a vetrom sprevádzané piesne.
Družina
Martin prejavuje svoje dobré vlastnosti, keď zabije sokola, ktorý sa vrhol na zajaca, a oslobodí ho. Stretne zbojníkov, ktorí majú v moci Elenu, premôže ich a Elenu si odnesie.
Slatinský jarmok
Významné stretnutie Martina s Kráľom Matejom. Rozhovor, ktorý sa tu uskutoční, umožňuje básnikovi ukázať Martina v novom prostredí, keď sa správa rovnako prirodzene a smelo, keď oznámi kráľovi zabitie jeho sokola. Na druhej strane kráľovo služobníctvo kreslí ako panovačné a povýšenecké.
Vohľady
Stretnutie s Elenou a jej úprimnou láskou k Martinovi, ktorá je v protiklade so záletníctvom Mateja.
Lapačka
Martin sa predstavuje ako uvedomelý, hrdý vlastenec, ktorý je ochotný vstúpiť do kráľovho Čierneho pluku, ale len ak si bude môcť ponechať to, čo tvorí jeho ľudový a národný svojráz.
Jazyk a forma
Detvan je napísaný typickým sládkovičovským desaťverším s množstvom umeleckých prostriedkov. Každá strofa obsahuje 10 veršov. V prvom až štvrtom verši je použitý striedavý rým (abab). V piatom až šiestom verši je združený rým (aa). V Šiestom až desiatom verši je obkročný rým (abba). Autor využíva množstvo básnických prostriedkov, napríklad epitetá (strojná Elena), metafory (vietor duje horou), básnické otázky.
Téma a idea
Témou Detvana je romantický príbeh Martina, v ktorom autor stelesnil ideálne črty slovenského ľudu. Presvedčenie o jeho schopnostiach a vieru v jeho lepšiu budúcnosť. Autor nám podáva dôkaz o smelosti, schopnosti a oddanosti slovenského ľudu.
Sládkovič a slovenská romantická poézia
Sládkovič patrí k najvýznamnejším predstaviteľom slovenskej romantickej poézie. Jeho tvorba je charakteristická vlastenectvom, láskou k ľudu a obdivom k prírode. Spolu so Štúrom, Hurbanom a Chalupkom sa podieľal na formovaní slovenskej národnej identity a na rozvoji slovenskej literatúry.
Štúrovci a kodifikácia spisovnej slovenčiny
Štúrovci sa združovali v Spoločnosti česko-slovanskej, ktorú v roku 1828 spoločne založili Karol Štúr a Samo Chalupka. Spoločnosť pôsobila na bratislavskom evanjelickom lýceu, na katedre československej reči a literatúry. Študenti žili v zlých podmienkach, Štúr od nich žiadal asketický život. Zbierali ľudovú slovesnosť, ktorú využívali pre svoju tvorbu. Vo svojich domovoch zakladali tzv. nedeľné školy, v ktorých učili ostatných ľudí čítať a písať. Vznikali tiež spolky proti alkoholizmu. V roku 1843 bola napokon spisovná slovenčina uzákonená. Jednými z prvých diel v štúrovskej slovenčine boli Almanach Nitra II. od Hurbana z roku 1844 a Sládkovičova Marína. Štúrovský pravopis sa udržal až do Hodžovsko-Hatalovskej reformy z roku 1851, kedy sa zaviedol tzv. etymologický pravopis.
Marína: Láska k žene a k vlasti
Marína je lyrická cyklická skladba, v ktorej sa Sládkovič zaoberá oslavou krásy, mladosti a lásky (k Maríne a k vlasti). Písal ju umeleckým štýlom, využíva anaforu (viac veršov sa začína jedným slovom, čím autor zvyšuje význam slova - napr. 41. sloha - všetko možno, ale nemožno mi ťa neľúbiť). Sládkovič pod vplyvom Heglovej dialektiky nie je za rozdeľovanie, ale za spájanie. Slovensko miluje, pretože v ňom žije Marína, Marínu miluje preto, lebo sa narodila na Slovensku. Oboje dáva do súvislosti a spája ich jednou láskou, čím sa dostáva do rozporu so Štúrom. Vyšlo vo vydavateľstve Tatran v roku 1983.