Matej Hrebenda, jedna z najvýraznejších osobností slovenského národného obrodenia, sa narodil 10. marca 1796 v Rimavskej Píle. Jeho životný príbeh je symbolom nezlomnej vôle, lásky ku knihám a obetavosti v službe národu, napriek ťažkému osudu a zdravotnému postihnutiu.
Matej Hrebenda sa narodil do chudobnej rodiny. Jeho otec Samuel bol notárom v Rimavskej Píle, avšak jeho neschopnosť udržať sa v jednom zamestnaní viedla k biednemu životu rodiny. V jar 1806, keď mal Matej len desať rokov, zomrela jeho matka Alžbeta, čím sa stal polosirotou. Otec sa v roku 1809 oženil znova, čím sa v živote Mateja objavila aj macocha a on sám odišiel z Liptova. Jeho otec sa neskôr stal učiteľom v Gemerskej stolici.
Už od narodenia trpel Matej Hrebenda zrakovou chybou, ktorá sa postupne zhoršovala. Napriek tomu, že veľmi rád čítal, jeho zrak mu to čoraz viac znemožňoval. V deviatich rokoch už nemohol čítať pri svetle sviečky, v pätnástich rokoch ani vo dne. Keďže nemohol chodiť do školy, vzdelával sa sám. Keď už nevidel, chodil od domu k domu a prosil ľudí, aby mu čítali. Do konca života im bol za túto pomoc vďačný.
Aj napriek nepriazni osudu sa Matej Hrebenda už od svojich 14 rokov venoval literárnej tvorbe. Vtedy ho zlákali verše, v ktorých neskôr pokračoval, písal rôzne príležitostné či gratulačné verše. Jeho literárne prvotiny boli prijaté priaznivo a jeho poézia plnila v svojom čase záslužné spoločenské poslanie. Vznikla napríklad Knižečka Werssowných Winssu Rozličnych kresťanských Gmen, viac ako 500-stranová rukopisná kniha, ako i Poklad srdce, ktoré dnes opatruje Slovenská národná knižnica v Martine. Dodnes sú jeho rukopisy, literárne prvotiny, básne, piesne, listy, vinše i testament uložené v Matici slovenskej. Svoj testament napísal vo svojom Vlastnom životopise, ktorý je cenným prameňom pre poznanie kultúrnych a spoločenských pomerov v 19. storočí.
Matej Hrebenda sa zapísal do slovenskej histórie najmä ako popredný rozširovateľ slovenských a českých kníh. S batohom plným kníh na chrbte, palicou v ruke a často oblečený v rimavskom kroji kráčal po dedinách a mestách Slovenska, ale aj po Prahe, Viedni, Pešti a dolnozemských slovenských osadách. Vydavatelia mu predávali knihy a on ich spájal nielen s predajom, ale aj nimi poúčal ľudí, šíril kultúru a osvetu. Bol to mimoriadne aktívny národný buditeľ.
V jeho časoch mnohí pokladali čítanie kníh za nepotrebnú vec, za výsadu vzdelancov. Proti tomuto názoru a zaostalosti viedol Matej Hrebenda svoj neúprosný boj. Na cestách zachraňoval knihy pred pálením, vyhodením či roztrhaním, staré tlače posielal do škôl a spolkových inštitúcií, čím významnou mierou prispel k budovaniu knižníc. Okrem kníh zbieral aj ľudové piesne a rozprávky, podobne ako Ján Kollár či Pavol Dobšinský. Tieto dokumenty zapisoval jeho pomocník, ktorý ho od roku 1842 sprevádzal.
Hrebenda sa živil rôzne. Do svojich 20 rokov pracoval ako mendík, neskôr ako obecný hlásnik v Krokave a v Hačave, kde sa v roku 1829 usadil a postavil si chalupu. Až do svojich 80 rokov žil zo žobrania, no napriek tomu si dokázal nájsť zmysel a cieľ svojho života v službe slovenskému ľudu. Známe sú jeho suplikantské cesty, počas ktorých získal finančné prostriedky na stavbu škôl, kostolov a podporu kultúrnych inštitúcií.
Matej Hrebenda sa v roku 1825 oženil so Zuzanou Gabajovou, dcérou krokavských pastierov. Žil s ňou šesť a pol roka. V tomto čase začal zhromažďovať knihy a z Krokavy sa vrátil do Hačavy. Rok po svadbe sa mu narodil syn Šimon Matej a neskôr dcéra Juliana. Jeho žena však v roku 1831 zomrela na choleru, čím ostal vdovcom. O poldruha roka sa znovu oženil s Annou Choljavou. Obaja boli postihnutí - Matej bol slepý a Anna chromá na nohy - no napriek tomu boli šťastní a spokojní.
Matej Hrebenda privítal založenie Matice slovenskej ako úsvit lepších čias. Rok po jej založení jej daroval 16 zväzkov cenných kníh, neskôr ďalších 10 zväzkov a niekoľko kalendárov. Veľké nádeje vkladal do slovenského gymnázia v Revúcej, ktorému venoval všetky svoje úspory a celú svoju knižnicu. Tá obsahovala knihy vydané na Slovensku a v Čechách v rokoch 1848-1870. Žiaľ, po zatvorení gymnázia tieto cenné zbierky prepadli v prospech štátu.
Matej Hrebenda zomrel 16. marca 1880 v Hačave, krátko po svojich 84. narodeninách. Napriek nepriaznivému osudu sa dožil úctyhodného veku. Jeho život bol naplnený službou národu, šírením vzdelanosti a kultúry. Jeho príbeh zostáva dodnes symbolom nezlomnej vôle, lásky ku knihám a obetavosti. O jeho živote sa môžeme dočítať aj v románoch Vincenta Šikulu "Mateja" a Ľuda Zúbka "V službách Mateja Hrebendu".
Odkaz Mateja Hrebendu si pripomínajú aj v súčasnosti. V Rimavskej Sobote nesie jeho meno knižnica, kde sa plánuje odhalenie lavičky s jeho bronzovou podobizňou. V Hnúšti sa koná literárna súťaž "Hrebendova kapsa" a organizujú sa spomienkové podujatia ako "Týždeň s Matejom Hrebendom". V rámci Mesiaca knihy sa v knižniciach približuje jeho život prostredníctvom prezentácií, fotografií a ukážok zachovaných rukopisov.
