Reklamy na materstvo v slovenskom prostredí často evokujú idylické obrazy, no realita býva oveľa komplexnejšia. Zatiaľ čo niektoré kampane siahajú po humore, aby zaujali a vyvolali diskusiu, iné sa dotýkajú citlivých tém, ako je náhradné materstvo, ktoré so sebou prináša etické a legislatívne otázky.
Pred rokmi si celé Slovensko pospevovalo vianočnú pieseň z reklamy: „Vianoce šalala. Nepípa mobil, som zúfalá.“ Táto reklama, aj napriek tomu, že išla o komerčnú propagáciu, si získala srdcia divákov a stala sa nezabudnuteľnou. Linda Wagnerová, tvár tejto reklamy, sa krátko po jej úspechu objavila v televízii ako moderátorka Telerána. Hoci sa neskôr stiahla z obrazovky, jej účasť v reklame zostala v pamäti mnohých.
V súčasnosti sa na sociálnych sieťach objavujú aj inovatívne prístupy k reklamám na materstvo. Influencerka Lyggo ukázala, že humor môže byť kľúčom k úspechu. Jej video, ktoré vzniklo bez rozsiahleho produkčného zázemia, dokázalo, že aj témy ako materstvo sa dajú prezentovať pútavo a s nadhľadom. Fanúšikovia reagovali s pochopením a vtipnými komentármi, pričom niektorí vystihli podstatu kampane s humorom: „Ak zavoláte do 15 minút od uvidenia tejto reklamy, vám ako bonus po dvoch rokoch pribalíme druhé tehotenstvo na reťazovú materskú!“
Lyggo sa dlhodobo presadzuje ako influencerka, ktorá sa nebojí otvárať rodinné a spoločenské témy s humorom a nadhľadom. Krátke video ukazuje, že aj „reklama“ na niečo tak osobné, ako je materstvo, môže zaujať, pobaviť a vyvolať diskusiu.
Podcasty sa tiež stávajú platformou pre hlbšie skúmanie materstva. V jednom z nich sa diskutovalo o tom, prečo materstvo nie je vždy idylické obdobie ako z reklamy. Témami boli hrôza, úzkosť, strach zo zlyhania a túžba odísť, ktoré môžu prežívať mnohé matky. Tieto pocity, o ktoré sa podelili poslucháčky, by si na prvý pohľad málokto spojil s materstvom, no pri bližšom zamyslení sú pochopiteľné vzhľadom na fyzickú a psychickú náročnosť pôrodu a prvých mesiacov starostlivosti o dieťa.
Podcast sa zameral na to, prečo je materstvo pre mnohé matky náročné, aké pocity počas neho prežívajú a hlavne, čo im môže pomôcť. Na diskusiu bola pozvaná psychologička a psychoterapeutka Mgr. et Mgr., ktorá sa venovala otázkam ako „Prečo mamičky zažívajú hrôzu?“ a „Aký veľký vplyv na úspech, či šťastie dieťaťa má rodič?“
Náhradné materstvo: Kontroverzný biznis
Inou, oveľa kontroverznejšou stránkou materstva, je náhradné materstvo. Ide o spôsob, ako neplodný pár alebo homosexuál môže získať „svoje“ biologické dieťa prostredníctvom inej ženy, ktorá dieťa vynosí. Medzinárodne fungujúca organizácia Feskov Surrogate Matherhood sa na Slovensku prezentuje ako miestna odnož svojej zahraničnej matky.
Prípad z Českej republiky odhalil, ako ukrajinská klinika urobila z Prahy centrum svojho biznisu s novorodencami. Bez vedomia štátnych orgánov sa v Prahe niekoľko rokov „vyrábali“ a predávali deti na objednávku, ktoré následne putovali do celého sveta. Ženy z Ukrajiny rodili deti pre klientov, bábätká boli krátko po narodení odvážané do mnohých krajín, kde sa vyšetrovateľom stratili.
Polícia v Česku zasiahla operáciou Španěl, ktorá odhalila asi 30 prípadov, keď klinika v ukrajinskom Charkove ponúkala osamelo žijúcim ľuďom „bábätko na kľúč“. Agentúra Feskov sa na svojom webe chváli kampaňou s názvom „Aj v čase vojny tvoríme život“, čo je cynický odkaz na to, že obeťami tohto prístupu sú spravidla chudobné ženy z Ukrajiny.
Prípad z Česka ilustruje, akým veľkým problémom je v tomto fenoméne chýbajúca legislatíva. Náhradná matka sa dočasne presťahovala do Prahy, kde predstierala, že tvorí pár s biologickým rodičom, ktorý nikdy predtým nevidela. Žena inkasovala odmenu 10-tisíc eur, napriek tomu, že podľa zákona náhradná matka nemôže vykonávať takúto aktivitu za peniaze. Keďže klienti platia 60-tisíc eur, väčšiu maržu si zarobí klinika a jej obchodníci. Náhradnej matke môžu preplatiť len preukázateľné náklady, inak ide o obchod s deťmi.
Procedúra visí v právnom vákuu. Takýto postup je nezákonný aj na Ukrajine. V Európskej únii je platené surogátne materstvo zakázané a označované za nelegálne obchodovanie s ľuďmi. Rôzne agentúry tak hľadajú spôsoby, ako obísť zákon a v krajinách so slabou legislatívou sa zahniezdia, čím sa tieto krajiny stávajú zdrojovými štátmi na pôrod a vybavenie dokumentov.
V prípade českého škandálu kriminalisti zistili, že české úrady nemali poňatia o ďalšom osude približne troch desiatok detí. Policajti narazili aj na prípady, keď osamelo žijúci muži chceli dať svojej mame vytúžené vnúčatko alebo ho chápali ako doplnok k luxusnému životnému štýlu.
Agentúra Feskov sľubuje svojim klientom pri nákupe dieťaťa podporu v slovenskom jazyku a právnu istotu. Eugenickým prístupom sa agentúra ani netají, dokonca aj v slovenskej kampani ho označuje za pokrok, keďže klient si pri nákupe dieťaťa môže vybrať jeho pohlavie. Výhodou je vraj „efektívne plánovanie rodiny“, možnosť zvoliť si pohlavie dieťaťa môže ovplyvniť počet detí, ktoré sa rodina rozhodne vychovávať.
Podľa mnohých európskych odborníkov je náhradné materstvo faktické obchodovanie s ľuďmi, forma moderného otroctva. Surogátne materstvo označuje za jeden zo zdrojov obchodovania s ľuďmi aj OSN. Aktéri tohto biznisu sa koncentrujú práve na krajiny, kde veľa ľudí žije v biede, aby ľahšie presvedčili ženy, aby predali svoje lono.
V roku 2023 globálny obchod s náhradným materstvom dosahoval takmer 15 miliárd dolárov, pričom sa predpokladá, že do roku 2033 dosiahne 100 miliárd. Náhradné matky dostanú často len malý zlomok celkovej odmeny, väčšia časť platby končí u sprostredkovateľov. Správa OSN odhaduje odmenu pre matku na úrovni 10 až 27,5 percenta z celkovej platby.
Správa OSN varuje aj pred dôsledkami pre samotné deti, ktoré sa narodia prostredníctvom obchodu, vrátane sexuálneho násilia. Keďže na dieťa sa hľadí ako na objednaný produkt, kde si rodič dokonca môže narysovať charakteristiky dieťaťa, problémy nastávajú, keď je „produkt“ narušený, napríklad sa dieťa narodí postihnuté. Rodič, ktorý si objednal zdravé dieťa, ho odmietne prijať. Neriešené zostávajú aj psychologické faktory. Matka síce vstupuje do tohto biznisu s tým, že dieťa vynosí pre niekoho iného, počas materstva sa však prirodzene vyvíjajú aj materské inštinkty.
Etika v asistovanej reprodukčnej technológii
Úprava surogátneho materstva bola súčasťou aj nedávnej diskutovanej zmeny ústavy, ktorá však neprešla. Súčasné znenie zákona o rodine stanovuje pravidlo, že matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila. Naň nadväzuje ustanovenie, podľa ktorého sú neplatné dohody a zmluvy, ktoré tomuto pravidlu odporujú, teda dohoda o surogácii. Doteraz, bez príslušného právneho rámca, podobné prípady nebolo možné efektívne stíhať.
Daniška zdôrazňuje, že úprava surogácie v ústave je len začiatkom v procese ukotvenia tohto kriminálneho fenoménu, no po jeho prijatí musí nasledovať ešte legislatívna práca, ktorá takéto konanie jasne a konkrétne pomenuje v civilnom a trestnom práve. Až vtedy budú môcť štátne a justičné orgány voči tejto forme obchodovania s deťmi účinne zasiahnuť.