Bonding, v doslovnom preklade lepenie, je proces budovania základov emočných väzieb medzi dieťaťom a matkou. Zo všetkých väzieb je materské puto (vzťah matka - dieťa) jedným z najsilnejších. Materské puto sa väčšinou začína vyvíjať v priebehu tehotenstva, ale k „hormonálnemu výbuchu“ dochádza v štvrtej dobe pôrodnej, teda hneď po samotnom pôrode, kedy je dieťa prvýkrát v inom, ako maternicovom kontakte s matkou. Skorá podpora bondingu pomáha dieťaťu sa lepšie adaptovať na prostredie mimo maternicu, zvyšuje odozvu a citlivosť matky k potrebám dieťaťa a posilňuje kvalitu základného vzťahu matka - dieťa.
Dieťa a matka sú teda niekoľko hodín po pôrode hormonálne skvelo a neopakovateľne nastavení sa o seba vzájomne starať a zamilovať sa. Pokožka dieťaťa je skorým kontaktom s matkou obsadzovaná baktériami, ku ktorým má matka imunologickú protisilu v materskom mlieku. Kontakt skin to skin (koža na kožu) podľa odborníkov UNICEF a WABA uľahčuje nielen emocionálnu, ale aj fyziologickú adaptáciu matky a dieťaťa. Tiež je dôležité zmieniť sociálny dopad podpory bondingu na dynamiku celej rodiny. Nerodí sa len dieťa, rodí sa aj nová matka, nový otec a nová rodina.
Aplikácia bondingu po lekársky vedených pôrodoch
Aj pri lekársky vedených pôrodoch, vrátane predčasných pôrodov a pôrodov cisárskym rezom, je dôležité podporiť kontakt dieťaťa s matkou čo najkvalitnejšie za daných podmienok. Ide o to, aby sme dieťa s matkou prilepili k sebe čo najkvalitnejšie.
Zmeny v pôrodníctve a prístup personálu
V posledných 15 rokoch sa priestory väčšiny pôrodníc zmenili smerom k „domáckemu“ štýlu a doprovod pri pôrode sa stal skoro normou. Tieto zmeny sú však skôr vonkajšie. Prístup personálu - teda vnútorné zmeny - prešiel podľa konštatovania autoriek zmenou iba minimálnou. Pritom ide o najdôležitejší aspekt „poľudštenia pôrodníctva“. Dôraz by sa mal klásť predovšetkým na ľudský prvok, na správanie ľudí, ktorí v pôrodniciach pracujú.
Výzvy v komunikácii počas pôrodu
Pôrod je pre zdravotníkov veľmi zaťažujúci. Rodiaca žena sa vďaka utlmeniu činnosti neokortexu chová veľmi inštinktívne a „nekultúrne“ - nahlas sa prejavuje a jej reakcie sú často iracionálne. Zdravotníci, vedomí si vlastnej zodpovednosti za výsledok pôrodu a vedení snahou uľahčiť ženine „trápenie“, volia rôzne stratégie reagovania, často ponúkajú analgéziu, urýchlenie pôrodu či iné intervencie. Žena v túto chvíľu potrebuje oveľa viac emočné prijatie a ubezpečenie, že si vedie dobre. Vzniká paradoxná situácia, v ktorej každý hovorí iným jazykom, rodička inštinktami a personál racionálne. Chovanie rodiacej ženy môžu niektorí zdravotníci dokonca aj podvedome konfrontovať s osobnými, často nespracovanými skúsenosťami z emočných situácií, ktoré sami nezvládli. Otvorené emočné rany tak môžu byť predávané ďalej.
Podpora pre zdravotníkov a rodičov
Je na mieste zamyslieť sa nad zdrojmi podpory pre zdravotníkov, ktorí asistujú pri pôrode. Na svet neprichádza len novorodenec s určitými fyziologickými parametrami, ale aj nová, vysoko vnímaná ľudská bytosť. A v neposlednom rade sa rodí aj sama matka a jej dôvera vo vlastné rodičovské schopnosti. Každá kríza - teda náročná situácia, ktorou je aj pôrod, ak je produktívne spracovaná, prináša nové zásadné skúsenosti.
Mnohým rodičom ale niekedy chýba trpezlivosť a tak aj bonding pre nich môže byť po určitej dobe nepohodlný. Najdôležitejší čas v živote človeka je podľa mňa čas strávený s jeho deťmi a s rodinou. Podľa toho, ako dokážu dospelí ľudia prispôsobiť svoje potreby potrebám svojich detí a zároveň držať pre deti jasné a stabilné medze, sa pozná zrelosť. Ide o to byť rád za čas so svojimi deťmi a aktívne ho naplniť. Deti potom pozornosť rodičov len zúročia a dajú im čas a priestor na ich aktivity.
Podpora bondingu je vlastne len a len pevné objatie. Ide o tom, aby sme ľuďom ukazovali, že byť s deťmi je normálne. A byť s deťmi hneď po pôrode je normálne. Že sú rodičia, ktorí chcú zmeniť zdravotnícku rutinu, únava je tiež normálna, ale neznamená to, že je nutné prijať patológiu systému ako normu. Nie je vhodné obetovať pôrod svojho dieťaťa systému len preto, že je to väčšinová skúsenosť.
Ako si bábätká vytvárajú väzby | Štyri štádiá | Schaffer & Emerson
Výskum a prax Mgr. Michaely Mrowetz
Mgr. Michaela Mrowetz, klinická psychologička a psychoterapeutka, spracováva dlhodobý výskum „Podpora rannej väzby medzi matkou a dieťaťom v českom pôrodníctve“. Vo svojej ordinácii sa venuje najmä ženám s postraumatickou stresovou poruchou v období okolo pôrodu. Ponúka kurzy predpôrodnej psychologickej prípravy, prednáša na tému „Podpora bondingu“ aj v rámci semináru Psychológia pôrodu, podporuje českú spoločnosť v znovuprijatí starodávnej tradície, že dieťa po pôrode patrí matke. Usiluje tiež o zmenu v starostlivosti o dieťa a matku po pôrode ako o jednu nedeliteľnú jednotku.
Vplyv separácie matky a dieťaťa
Separácia dieťaťa od matky po pôrode môže byť pre dieťa traumatizujúca a zvyšuje jeho hladinu stresu. Aj keď si to dieťa na vedomej úrovni nemusí pamätať, na podvedomej úrovni si túto udalosť fixuje. Matka by mala mať dieťa pri sebe kvôli eliminácii zvýšenej hladiny stresu svojho dieťaťa, aby sa v danom momente cítilo čo najlepšie.
V prípade adoptovaných detí, aj keď si časom zvyknú, na podvedomej úrovni si udalosť straty matky môžu uchovať. Psychológovia pracujúci na princípe regresnej terapie uvádzajú, že človek má na podvedomej úrovni zafixované udalosti aj z obdobia pred narodením, ktoré môžu ovplyvniť život v dospelosti.
Dojčenie a fyzické procedúry
Z hľadiska dojčenia nepredstavujú bežné masáže, ako je napríklad maderoterapia, žiadny problém. Na to, aby boli škodliviny obsiahnuté v materskom mlieku v nejakej miere, ktorá by stála za úvahu, by najprv museli byť vo vašej krvi v extrémne vysokej hladine, čo sa pri žiadnom druhu masáže nestane. Časté rady, čo všetko sa počas dojčenia nesmie, vychádzajú z nedostatočného zváženia dôležitosti dojčenia a riziká, ktoré nedojčenie prináša. Dojčenie môže trvať celé roky a je dôležité hľadať spôsoby, ako ho skĺbiť s potrebami matky.
Prvý kontakt po pôrode
Prvé spoločné chvíle prežívame s dieťatkom zvyčajne v pôrodnici, ktorá vo veľkej miere podmieňuje, ako budú tieto momenty vyzerať. Mesiace nosíte svoje dieťatko pod srdcom. V jednom momente je to zhluk buniek, a o chvíľu už bije malé srdiečko, tvoria sa rúčky, nôžky, charakteristické črty tváre. Vaše telo rastie spolu s ním. Hladkáte ho, rozprávate sa s ním, predstavujete si jeho tváričku a jemné prstíky. Blíži sa chvíľa, kedy ho uvidíte tvárou v tvár. Všetko smeruje k okamihu, keď na svojom tele ucítite pokožku tohto zázračného stvorenia. Pomalými pohybmi pästičiek, rúk i nožičiek a vytrvalým mrvením sa dostane až k vašej bradavke, k miestu, kde sa cíti najbezpečnejšie. Priplazí sa až tak vysoko, že po prvýkrát pozrie do očí svojej mamy. S dieťatkom sa zrodila matka. Drobček cíti známy tlkot srdca a pulzovanie vašej krvi, spoznáva vôňu vášho tela. Nič viac v tomto momente nepotrebuje. A pri mame je najlepšie.
