Matka a dieťa: Vzťah plný lásky a ochrany

Vďaka vedeckým pokrokom je dnes možné dopredu vedieť, akú farbu vlasov bude mať dieťa a akými chorobami bude možno v budúcnosti trpieť, pretože všetky somatické vlastnosti tejto osoby sú vpísané do jej genetického kódu už v embryonálnom štádiu. Ale len Otec, ktorý ho stvoril, ho pozná naplno. Len on vie, čo je najvzácnejšie a čo je najdôležitejšie, pretože on vie, kto je to dieťa, aká je jeho najhlbšia identita. Matka, ktorá ho nosí vo svojom lone, potrebuje prosiť o Božie svetlo, aby mohla svoje dieťa poznať do hĺbky a očakávať ho také, aké je v skutočnosti.

Niektorí rodičia cítia, že ich dieťa neprichádza v najlepšom okamihu. Potrebujú prosiť Pána, aby ich uzdravil a posilnil -, aby toto dieťa naplno prijali a mohli ho srdečne očakávať. Je dôležité, aby sa dieťa cítilo očakávané. Dieťa nie je doplnok alebo riešenie osobnej ašpirácie. Je to ľudská bytosť s nesmiernou hodnotou, ktorá nemôže byť použitá na vlastný prospech. Teda nie je dôležité, či ti tento nový život je alebo nie je užitočný, či má vlastnosti, ktoré sa ti páčia alebo nie, či zodpovedá tvojim plánom a tvojim snom. Pretože „deti sú dar. Každé je jedinečné a neopakovateľné. Dieťa milujeme preto, že je dieťa: nie preto, že je pekné alebo také či onaké; milujeme ho preto, že je dieťa! Nie preto, že myslí ako ja alebo stelesňuje moje túžby. Láska rodičov je nástrojom lásky Boha Otca, ktorý s nehou očakáva narodenie každého dieťaťa, akceptuje ho bez podmienok a prijíma nezištne.

Každú tehotnú ženu túžim láskavo poprosiť: staraj sa o svoju radosť, aby ti nič nevzalo vnútornú radosť z materstva. To dieťa si zaslúži tvoju radosť. Nedovoľ, aby obavy, starosti, komentáre druhých alebo problémy uhasili radosť z toho, že si Božím nástrojom pre príchod nového človeka na svet. Staraj sa o to, čo treba urobiť alebo pripraviť, ale bez znepokojovania, a chváľ Boha ako Mária: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, môjom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice“ (Lk 1, 46 - 48). Ži s pokojným entuziazmom uprostred svojich starostí a modli sa k Pánovi, nech opatruje tvoju radosť, aby si ju mohla preniesť na svoje dieťa.

Význam otcovskej a materskej prítomnosti

„Deti, ktoré sa práve narodili, začínajú spolu s výživou a opaterou dostávať do daru potvrdenie duchovných kvalít lásky. Skutky lásky idú cestou darovania osobného mena, zdieľania reči, porozumenia pohľadov, rozžiarenia úsmevov. [Deti] sa tak učia, že krása spojiva medzi ľudskými bytosťami poukazuje na našu dušu, hľadá našu slobodu, prijíma odlišnosť druhého - spoznáva ho a rešpektuje ako partnera v dialógu. Každé dieťa má právo prijímať lásku matky aj otca: obaja sú nevyhnutní na jeho celistvé a harmonické dozrievanie. Ako povedali austrálski biskupi, obaja „prispievajú, každý odlišným spôsobom, k rastu dieťaťa. Nejde len o lásku otca a matky, každú osobitne, ale aj o lásku medzi nimi navzájom, chápanú ako prameň vlastnej existencie; ako hniezdo, ktoré poskytuje prijatie, a ako základ rodiny. Inak sa zdá, že dieťa sa zredukuje na rozmarné vlastníctvo. Svojim deťom ukazujú materinskú a otcovskú tvár Pána. Okrem toho spolu vyučujú hodnotu vzájomnosti, stretnutia medzi odlišnými, pri ktorom každý prináša vlastnú identitu a vie aj prijímať od druhého. Ak pre nejaký nevyhnutný dôvod jeden z dvojice chýba, je dôležité hľadať spôsob, ako ho vynahradiť - pre dobro náležitého dozrievania dieťaťa.

Pocit osirotenia, ktorý dnes zažívajú mnohé deti a mnohí mladí, je hlbší, než si myslíme. Dnes uznávame ako plne legitímne a vhodné, že ženy chcú študovať, pracovať, rozvíjať svoje schopnosti a mať osobné ciele. Zároveň však nemôžeme ignorovať potrebu materinskej prítomnosti na strane detí, predovšetkým v prvých mesiacoch života. Umenšovanie prítomnosti matky s jej ženskými vlastnosťami znamená vážne ohrozenie pre našu zem. Oceňujem feminizmus, ak nežiada uniformitu a negovanie materstva. Pretože veľkosť ženy zahŕňa všetky práva, ktoré vyplývajú z jej neodňateľnej ľudskej dôstojnosti, ale aj z jej ženského génia, nevyhnutného pre spoločnosť.

Naozaj, „matky sú najsilnejšou protilátkou k šíreniu egoistického individualizmu. Bezpochyby, „spoločnosť bez matiek by bola neľudskou spoločnosťou, pretože matky vedia vždy, aj v tých najťažších okamihoch, svedčiť o nežnosti, oddanosti, morálnej sile. Matky často odovzdávajú aj najhlbší zmysel náboženskej praxe: v prvých modlitbách, v prvých gestách zbožnosti, ktoré sa dieťa naučí... Bez matiek nielenže by nebolo nových veriacich, ale viera by stratila značnú časť svojho jednoduchého a hlbokého tepla.

Matka, ktorá chráni dieťa svojou nežnosťou a súcitom, pomáha mu, aby sa naučilo dôverovať; aby zažilo, že svet je dobré miesto, ktoré ho prijíma - a to umožňuje rozvíjať sebaúctu, ktorá podnecuje schopnosť intimity a empatie. Na druhej strane postava otca pomáha vnímať limity skutočnosti a je charakteristická najmä orientáciou, otvorenosťou pre široký a bohatý svet výziev a pozvaním k námahe a bojovnosti. Otec s jasnou a šťastnou mužskou identitou - ten, ktorý vo svojom správaní k manželke spája náklonnosť a starostlivosť - je rovnako nenahraditeľný ako materinská opatera. Existujú flexibilné roly a úlohy, ktoré sa prispôsobujú konkrétnym okolnostiam každej rodiny, ale jasná a presne definovaná prítomnosť dvoch postáv, mužskej a ženskej, vytvára najvhodnejšie prostredie pre dozrievanie dieťaťa.

Hovorí sa, že naša spoločnosť je „spoločnosťou bez otcov“. V západnej kultúre postava otca akoby bola symbolicky neprítomná, skreslená, vyblednutá. Zdalo by sa, že aj samotná mužnosť je spochybnená. Nastal pochopiteľný zmätok, pretože „najskôr to bolo vnímané ako oslobodenie: oslobodenie od otca-pána, od otca ako predstaviteľa zákona, nanúteného zvonku, od otca ako cenzora šťastia detí a prekážky emancipácie a autonómie mladých. Avšak „ako to neraz býva, z jedného extrému sa ide do druhého. Problémom dnešných dní sa už nezdá rušivá prítomnosť otcov, ale skôr ich neprítomnosť, ,nezvestnosť‘. Otcovia sú niekedy takí koncentrovaní na seba, na svoju prácu a občas aj na svoje osobnú sebarealizáciu, že zabúdajú na rodinu. Prítomnosť otca, a teda aj jeho autorita, je tiež narušená tým, že sa čoraz viac času venuje komunikačným pro­striedkom a zábavnej technológii. Okrem toho sa dnes autorita vníma podozrievavo a dospelí sú tvrdo spochybňovaní. Oni sami opúšťajú istoty, a preto neponúkajú svojim deťom isté a dobre podložené usmernenia.

Boh vkladá otca do rodiny, aby vzácnymi vlastnosťami svojej mužskosti „bol nablízku manželke, aby všetko zdieľali - radosti a bolesti, námahy a nádeje. A [aby] bol nablízku deťom pri ich raste: keď sa hrajú a keď sa venujú povinnostiam, keď sú bezstarostné a keď sú znepokojené, keď sa vyjadrujú a keď sú mĺkve, keď majú odvahu a keď majú strach, keď urobia chybný krok a keď znovu nájdu cestu; prítomný otec, vždy. Povedať prítomný neznamená to isté ako povedať kontrolór. Niektorí otcovia sa cítia zbytoční a nepotrební, ale pravda je, že „deti potrebujú otca, ktorý na nich čaká, keď sa vracajú od svojich neúspechov. Nie je dobre, keď deti zostávajú bez otcov, a tak prestávajú byť deťmi príliš skoro.

Osobná skúsenosť a sila viery

Krystyna Wzgarda opisuje svoju dlhú a bolestnú cestu k materstvu, ktorá bola poznačená mimomaternicovým tehotenstvom, stratou dieťaťa a hlbokou vierou, ktorá jej pomohla prekonať tieto skúšky. Jej príbeh svedčí o sile modlitby, Božej ochrane a o tom, ako sa aj v najťažších chvíľach môžeme obrátiť na Pannu Máriu. Po troch rokoch úsilia sa jej narodil syn Michałek, ktorý je pre ňu veľkým darom. Neskôr čakala dvojčatá, ale jedno z nich malo rázštep hlavy. Napriek tlaku lekárov na odstránenie chorého dieťaťa sa rozhodla riadiť svojou vierou. Bohužiaľ, obe deti zomreli v 17. týždni tehotenstva. Táto strata ju hlboko zasiahla, no s podporou manžela, priateľov a duchovného otca sa dokázala zotaviť. Neskôr sa jej narodila dcéra Marysia, ktorá je pre ňu ďalším dôkazom Božích milostí.

Krystyna zdôrazňuje dôležitosť viery v Pannu Máriu, ktorú vníma ako svoju duchovnú Matku a ochrankyňu. Verí, že jej nenarodené deti sú teraz v nebi a prosí ich, aby sa prihovárali za jej syna Michałka. Jej príbeh ukazuje, že aj napriek nesmiernym bolestiam a stratám je možné nájsť silu, nádej a radosť prostredníctvom viery a Božej lásky.

Materské mlieko a zdravie dieťaťa

V súvislosti s dojčením sa objavujú otázky týkajúce sa prenosu chorôb z matky na dieťa. Je dôležité zdôrazniť, že existuje len minimum ochorení matky, ktoré by boli dôvodom na prerušenie dojčenia. Naopak, väčšina bežných chorôb matky je dôvodom na pokračovanie dojčenia, pretože materské mlieko obsahuje protilátky a imunitné faktory, ktoré dieťa chránia. Cholera sa napríklad nešíri materským mliekom a rakovina tiež nie je prenosná dojčením, dokonca ani v prípade rakoviny prsníka. Bežné vírusové či bakteriálne ochorenia nie sú prekážkou, ale skôr dôvodom na pokračovanie dojčenia, aby dieťa získalo potrebnú imunitu.

"Dostatočne dobrá" matka

Podľa britského pediatra Donalda Winnicotta, "dostatočne dobrá" matka nie je tá dokonalá, ale tá, ktorá dokáže reagovať na potreby dieťaťa a zároveň mu umožňuje objavovať svet a rozvíjať svoju samostatnosť. V prvých mesiacoch života je kľúčová fyzická a emocionálna prítomnosť matky, ktorá dieťa chráni a stará sa oň. Neskôr sa matka stáva "oknom do sveta", ktoré dieťaťu umožňuje spoznávať okolie a rozvíjať svoje schopnosti. Vo veku 8-10 rokov by sa matka mala postupne sťahovať do úzadia, aby dieťa mohlo získať sebadôveru a samostatnosť. Matka, ktorá nedovolí dieťaťu vzdialiť sa a ostáva v symbióze, môže narušiť jeho psychický vývoj. Vzorom matiek je Panna Mária, ktorá sa nebála prijať zodpovednosť za výchovu Božieho dieťaťa.

Každý z nás má alebo mal svoju rodnú matku, ktorá mu darovala telesný život. Nadprirodzený život nám získal Ježiš a priniesla nám ho Panna Mária, naša duchovná Matka. Úlohou každej matky je dať život a chrániť ho, a úlohou našej nebeskej Matky je chrániť duchovný život, ktorý nám darovala. Obe matky túžia po šťastí svojich detí, pričom skutočné šťastie spočíva v Bohu. Šťastné dieťa je to, ktorého pozemská matka pochopí túto pravdu a vedie ho cez Pannu Máriu k Bohu.

Príbeh o rybárovi Jozefovi ilustruje silu modlitby matky a dôležitosť hľadania šťastia v Bohu. Jozef, zasiahnutý hnevom a zmätenosťou, opustil svoj domov. Jeho matka sa za neho úprimne modlila k Panne Márii. Po dlhom čase sa Jozef vrátil k Bohu a k svojej matke, uvedomujúc si, že skutočné šťastie nachádza v sebe a v Božej láske. Matky majú preto vzácnu úlohu vštepovať deťom úctu k Panne Márii a viesť ich k Bohu.

Modlitba k svätému Norbertovi, ako zvláštnemu ochrancovi, je prosbou o pomoc pri donosení a pôrode dieťaťa a o jeho prijatie do Cirkvi. Svätý Norbert si uctieval narodenie Ježiša Krista a spojil vznik svojho rádu s týmto sviatkom. Jeho príhovor môže byť pre matky v očakávaní cennou duchovnou podporou.

tags: #matka #chrani #dieta