Kniha "Matkino tajomstvo" odhaľuje čitateľovi spletitý príbeh plný emócií, rodinných tajomstiev a hľadania vlastnej identity. Autorka nás zavedie do sveta dvoch žien, ktorých životy sa nečakane pretnú vďaka dieťaťu, ktoré obe milujú. Tento článok sa zameriava na recenziu tohto diela, pričom sa opiera o dostupné informácie a názory čitateľov.
Úvod do príbehu
"Matkino tajomstvo" rozpráva príbeh tehotnej Heather, ktorá sa ocitá v ťažkej životnej situácii. Zápasí s finančnými problémami, manžel je po úraze a doma sa stará o tri deti. Na druhej strane stojí Grace, bohatá a úspešná žena, ktorá túži po dieťati, ale nemá partnera. Grace vidí v Heatherinej situácii riešenie - stať sa náhradnou matkou a poskytnúť Heatherinmu dieťaťu lepšie podmienky. Rozum jej hovorí, že je to správne riešenie, no srdce váha. Životy týchto dvoch žien sa prepletú a ich rozhodnutie ovplyvní nielen ich vlastné osudy, ale aj osud nenarodeného dieťaťa. Príbeh odhaľuje aj rodinné tajomstvo, ktoré siaha do minulosti a prináša so sebou nádhernú, no tragickú lásku.
„Ruky ma až boleli od túžby vziať svoje milované dieťa do náručia a už nikdy ho nepustiť. Vedela som však, že nesmiem.“ Tehotná Heather sa nachádza v zložitej situácii. Nezvláda splácať účty, manžela má po úraze a doma ju čakajú ďalšie tri hladné krky. Štvrté dieťa za daných okolností neuživí. Grace je zas bohatá, slobodná a ambiciózna žena túžiaca po bábätku, priam ideálna náhradná matka pre Heatherino nenarodené dieťa a triezve riešenie jej problému. No hoci rozum tasí v prospech adopcie silné argumenty, srdce tak ľahko nepremôže. Heather zožierajú výčitky, trápi bezmocnosť. Životy dvoch žien sa tak vďaka novému človiečikovi prepletú a ony si k sebe musia nájsť cestu. Nečakane však prichádza zdrvujúca správa a ich krehký svet sa prevráti naruby. Pochopia, čo je pre dieťa, ktoré obidve ľúbia, najlepšie?
Hlavné postavy a ich dilemy
Heather: Boj o prežitie a materinská láska
Heather je postava, ktorá čelí neľahkým životným výzvam. Okrem tehotenstva bojuje s finančnou nestabilitou a stará sa o rodinu po manželovom úraze. Myšlienka dať svoje dieťa na adopciu je pre ňu nesmierne ťažká, pretože materinská láska je silná. Heather musí zvážiť, čo je pre jej dieťa najlepšie, aj keď to znamená vzdať sa ho.
Grace: Túžba po dieťati a racionálne rozhodovanie
Grace predstavuje ženu, ktorá má všetko, okrem dieťaťa. Jej túžba po materstve je silná, a preto sa rozhodne stať náhradnou matkou.
Jaya: Hľadanie identity a rodinných koreňov
Ďalšou dôležitou postavou je Jaya, novinárka, ktorá na prvý pohľad žije dokonalý život, no trápi ju nemožnosť mať dieťa. Po neúspešných pokusoch sa rozhodne cestovať do Indie, aby spoznala minulosť svojej rodiny. Jaya odhaľuje príbeh svojej babky, silnej ženy, ktorá čelila mnohým prekážkam. Tento príbeh jej pomáha nájsť silu a vyrovnať sa so svojou vlastnou situáciou.
Novinárka Jaya žije na prvý pohľad dokonalý život. Jediné, po čom túži, je vlastné dieťa. Po troch neúspešných pokusoch a rozpade manželstva stráca pevnú pôdu pod nohami. V zúfalej túžbe zmierniť mučivú bolesť vo svojom vnútri sa vyberie do Indie, aby tam zistila niečo o tajomnej minulosti vlastnej rodiny. Okúzlená nádhernými miestami, vôňami a zvukmi nadšene spoznáva miestnu kultúru, o ktorej jej vlastná matka doteraz nič nepovedala. Od Raviho, bývalého sluhu a blízkeho priateľa svojej babky, sa dozvedá o nezlomnosti, vytrvalom boji, tajnej láske, ale aj o tragickom konci svojej novátorskej predchodkyne v období britskej okupácie. Odkaz vlastnej rodovej línie prinúti Jayu nájsť v sebe netušenú silu. Vďaka jedinečnému príbehu, ktorý vás prevedie po starej Indii, spoznáte život silnej ženy, ktorá aj napriek nepriazni osudu dokázala zachrániť oveľa viac, ako si v skutočnosti myslela.
Témy knihy
Materinská láska a obetavosť
Jednou z hlavných tém knihy je materinská láska a obetavosť. Heather aj Grace sú ochotné urobiť pre dieťa všetko, aj keď to znamená ísť proti vlastným pocitom a túžbam. Kniha ukazuje, že materinská láska má mnoho podôb a že nie vždy je ľahké rozhodnúť sa, čo je pre dieťa najlepšie.
Rodinné tajomstvá a minulosť
Príbeh odhaľuje rodinné tajomstvá, ktoré majú vplyv na súčasnosť. Jaya sa snaží spoznať minulosť svojej rodiny a odhaľuje príbeh svojej babky, ktorý je plný lásky, bojov a tragédie. Tieto tajomstvá pomáhajú Jaye pochopiť samú seba a nájsť silu v ťažkých chvíľach.
Rodinné tajomstvo odhalí nádhernú, no tragickú lásku.
Hľadanie identity a seba samého
Jaya sa vydáva na cestu do Indie, aby spoznala svoju rodinnú históriu a nájde tak svoju identitu. Príbeh ukazuje, že hľadanie seba samého môže byť náročné, ale zároveň obohacujúce. Jaya nachádza silu v príbehu svojej babky a učí sa prekonávať prekážky.
Sila lásky a priateľstva
Kniha zdôrazňuje silu lásky a priateľstva. Jaya nachádza oporu v Ravim, bývalom sluhovi a priateľovi svojej babky, ktorý jej pomáha spoznať minulosť jej rodiny.
Dojímavý príbeh o neúnavnej sile lásky, liečení tela i duše a o neutíchajúcej viere v sny.
Právny pohľad na tému vrážd novonarodených detí
Trestný čin vraždy novonarodeného dieťaťa matkou (§ 146) je zaradený do prvého dielu prvej hlavy osobitnej časti Trestného zákona, v ktorej sú zakotvené skutkové podstaty trestných činov proti životu, pričom jeho podstatou je ochrana života dieťaťa pred jeho usmrtením už v priebehu jeho pôrodu. Pod usmrtením sa rozumie akékoľvek zbavenie života iného človeka, bez ohľadu na použité prostriedky. Matka, ktorá v rozrušení spôsobenom pôrodom úmyselne usmrtí svoje novonarodené dieťa pri pôrode alebo hneď po ňom, potrestá sa odňatím slobody na štyri až osem rokov. Rozrušenie spôsobené pôrodom je výnimočné rozpoloženie matky, ktoré spočíva vo fyziologických procesoch vyvolaných pôrodom (napr. neznesiteľné bolesti, značná strata krvi, celková vyčerpanosť), pričom tento stav rozrušenia môže v závislosti od konkrétnych okolností trvať aj niekoľko dní. Pod novonarodeným dieťaťom sa rozumie dieťa od začiatku pôrodu (nezáleží na tom či už úplne opustilo matkino telo alebo nie), pričom musí byť v čase vraždy živé a natoľko vyvinuté, aby bolo schopné mimomaternicového života aspoň určitý čas (nezáleží na tom či bude životaschopné alebo nie). Pri pôrode sa rozumie počas priebehu pôrodu, čiže od jeho začiatku až do jeho skončenia. Hneď po pôrode sa rozumie čas po skončení pôrodu.
Diskusia o práve na život v Nemecku
V Nemeckej spoločnosti teraz rezonuje intenzívna diskusia, ktorú odštartovala kontroverzná výmena názorov na tému, či je kandidátka na sudcu Spolkového ústavného súdu spochybňujúca základné právo každého človeka na život od počatia až po prirodzenú smrť, skutočne vhodná na takúto pozíciu. Táto situácia sa dotýka aj samotných katolíckych biskupov, ktorých vyzývajú niektorí kolegovia a dokonca už aj samotní veriaci, aby sa nevyhýbali svojej zodpovednosti a vzhľadom k závažnosti vzniknutej situácie zanechali alibistické vyhlásenia. Aj z Nemecka pochádzajúci kardinál Müller považoval za nutné zaujať k situácii stanovisko a naznačuje, že niektorí katolícki biskupi sa v tejto situácii vyhýbajú jednoznačnej podpore práva na život. Namiesto toho uprednostňujú politický boj o moc pred svojím hlavným poslaním - svedectvom o „pravde evanjelia“. To však neznamená lacný kompromis. Ako ukazuje Ježišov rozhovor s Pilátom, viera sa nesmie podriadiť totalitnej moci štátu ani ateistickým ideológiám. Pilát, ktorý sa pýšil mocou rozhodovať o živote a smrti, je symbolom cynizmu a relativizmu. História cirkvi jasne ukazuje, že ak sa biskupi podriadili mocným, ich poslanie bolo zradené. Emeritný prefekt Kongregácie pre náuku viery kritizuje súčasný „typicky nemecký“ postoj, ktorý namiesto toho, aby sa Cirkev opierala o Krista, legitimizuje sa ako organizácia užitočná pre štát. V dôsledku toho sa pravdy viery ohlasujú príliš ticho, aby neprovokovali a neboli zneužité v politickom boji.
Právo na život vs. ľudská dôstojnosť
Kľúčovým bodom článku je ochrana ľudskej dôstojnosti. Ostro odmieta tvrdenie, že ľudská dôstojnosť začína až narodením. Považuje to za „bezmyšlienkovitosť“ a prirovnáva tento postoj k sociálnemu darwinizmu, ktorý je radikálne antikresťanský. Preto je úlohou biskupa, aby sa postavil proti ateistickým antropológiám a extrémne protikresťanským ideológiám, ktoré popierajú bezpodmienečné právo na život. Vatikán II. Jednoznačne odsudzuje myšlienku, že matkino právo na sebaurčenie je dôležitejšie než právo jej dieťaťa na život a nazýva ju diabolický klam. Právo na sebaurčenie človeka sa končí tam, kde začína právo na život iného. Katolícka cirkev sa má angažovať za bezpodmienečné právo na život nenarodených, narodených, chorých aj zdravých, mladých aj starých. Jej poslanie by nemalo závisieť od priazne a názorov vládnucej moci.
Hodnotenie a názory čitateľov
"Matkino tajomstvo" získalo od čitateľov prevažne pozitívne hodnotenia. Mnohí oceňujú dojímavý príbeh, ktorý ich pohltil a zanechal v nich hlboký dojem. Čitatelia sa vedia vžiť do pocitov hlavných postáv a prežívať s nimi ich dilemy a rozhodnutia.
Niektorí čitatelia upozorňujú na predvídateľnosť príbehu a historické nepresnosti, no napriek tomu hodnotia knihu ako krásny a hlboký príbeh o láske, priateľstve a odpustení. Mnohí si obľúbili postavu Raviho a ocenili atmosféru Indie, ktorá z knihy dýcha.
Kniha je odporúčaná pre tých, ktorí majú radi príbehy o láske, živote a tajomstvách. Čitatelia, ktorí hľadajú dojímavý a emotívny príbeh, by si "Matkino tajomstvo" určite mali prečítať.
Pohľad psychologičky na prvorodené deti
Okrem hlavného príbehu "Matkino tajomstvo" sa recenzia venuje aj pohľadu psychologičky Prekopovej na prvorodené deti. Prekopová sa zaoberá vplyvom príchodu súrodenca na prvorodené dieťa a radí rodičom, ako sa k nemu správať.
Vplyv príchodu súrodenca
Prekopová tvrdí, že príchod súrodenca je pre prvorodené dieťa traumatická udalosť, pretože stráca svoju exkluzívnu pozíciu v rodine. Dieťa môže reagovať regresívne, napríklad sa vracia k používaniu plienok alebo prestane rozprávať.
Rady pre rodičov
Prekopová radí rodičom, aby neodháňali prvorodené dieťa, keď sa starajú o mladšieho súrodenca. Namiesto toho by ho mali zapojiť do starostlivosti a dať mu pocit, že je dôležitý pomocník. Je dôležité, aby rodičia pristupovali ku každému dieťaťu individuálne a neporovnávali ich medzi sebou.
Výhody a nevýhody prvorodených
Prekopová zdôrazňuje, že prvorodení majú svoje výhody aj nevýhody. Medzi výhody patrí väčšia pozornosť rodičov v prvých rokoch života, no medzi nevýhody patrí strata exkluzívnej pozície a pocit menejcennosti. Rodičia by mali deťom pomáhať vyrovnať sa s týmito pocitmi a podporovať ich sebavedomie.
Prekopová rodičom radí, aby vytvorili podmienky pre rovnakú citovú väzbu s obidvoma rodičmi, aby sa otec mohol venovať dieťaťu v čase, keď si maminu staroslivosť vyžaduje druhé dieťa. Väzbu s matkou je však potrebné obnoviť čo najskôr. „Dieťa sa musí cítiť milované za každých okolností - nielen vtedy, keď sa prejavuje rozumne, chápavo a podáva výkony ako veľké, ale aj vtedy, keď kričí a plače ako malé dieťa. Liečivo pôsobí už samotná skutočnosť, že sa dieťa môže konečne zase pritúliť na matkino srdce a byť stredobodom jej pozornosti, že sa s ňou podelí o svoje pocity a cíti sa byť milované bez výhrad.“
Autorka radí mamám neodháňať prvé dieťa, keď dojčia alebo uspávajú druhé dieťa. Pretože v ňom tak len povzbudíme obavy, že ho už ľúbime menej. Radšej odporúča vťahovať ho do celej starostlivosti a dať mu miesto dôležitého pomocníka. Radí potvrdiť mu vlastné kvality a pocit väčšej zodpovednosti, ale dať si pozor, aby sa nestalo závislým od týchto vlastností. Nemali by sme nikdy brať prvorodeným prvé miesto v súrodeneckej skupine, keby bolo aj postihnuté alebo najnešikovnejšie zo všetkých detí.
Nemôžeme mať totiž rovnaký meter na všetky deti, tvrdí Prekopová.
Tvorba Margaret Atwoodovej a téma rodinných drám
Recenzia sa dotýka aj tvorby Margaret Atwoodovej, konkrétne jej románu "Pani Veštba". Atwoodová sa zaoberá vplyvom prostredia na formovanie osobnosti a ukazuje, ako môže okolie ovplyvniť naše rozhodnutia a správanie.
Vplyv prostredia na osobnosť
Atwoodová ukazuje, že prostredie, v ktorom vyrastáme, má zásadný vplyv na našu osobnosť. Joan, hlavná postava románu "Pani Veštba", je ovplyvnená chladnou matkou a apatickým otcom. Vyrastá bez pevných charakterových vlastností a prispôsobuje sa tomu, čo od nej okolie očakáva.
Hľadanie vlastného ja
Joan sa snaží nájsť svoje vlastné ja, no nevie, čo by chcela dosiahnuť, čo ju baví a o čom sníva. Až poézia, ktorú píše pod vlastným menom, jej pomáha odkryť kúsok jej skutočného ja. Atwoodová zdôrazňuje, že je dôležité, aby sme si nenechali zobrať to, kým sme a aby sme sa snažili nájsť svoje vlastné miesto v živote.
Recenzia sa venuje aj tvorbe Jany Micenkovej, ktorá sa zaoberá témou rodinných drám a toxických vzťahov. Micenková vo svojich dielach ukazuje, ako môžu rodičia prenášať svoje traumy na deti a ako môžu byť vzťahy v rodine deštruktívne.
Toxické vzťahy v rodine
Micenková poukazuje na to, že najdesivejšie bývajú vzťahy vo vnútri rodín, keďže rodičia si často nesú bremená svojich tráum a vybíjajú si svoje komplexy na deťoch. Jej diela sú často založené na vnútornom monológu postáv a snaží sa vžiť do pocitov jednotlivých postáv.
Odmýtizovanie rodiny
Micenková tvrdí, že je dôležité odmýtizovať rodinu a neidealizovať ju. Hoci mnohí súčasní psychológovia mávnu nad tvorbou známej českej psychologičky rukou, lebo jej tézy považujú za nedostatočne vedecky podložené a kontroverzné, jej knihy majú aj po rokoch medzi rodičmi úspech a opätovne sa objavujú ich nové vydania. Pravdou je, že autorka mnohé svoje tvrdenia nepodkladá štúdiami či citátmi z odbornej literatúry. Ide však o populárnu literatúru určenú pre široké publikum, dá sa to teda odpustiť. Navyše, ponúka množstvo uveriteľných príkladov zo svojich terapií a nedá sa jej zobrať, že jej prirodzený inštinkt veľakrát triafa do čierneho.
Ako premeniť traumu na zisk
V roku 2015 vydavateľstvo Premedia prinieslo v slovenčine jej známu knihu Prvorodené dieťa. Ide o knihu, o ktorej aj Prekopovej kritici pripúšťajú, že ide o jej najlepšiu publikáciu. Je silná pre úprimnú osobnú autobiografickú výpoveď autorky o vlastnom detstve. Autorka opisuje, ako sa až v starobe zmierila so svojou staršou sestrou, s ktorou si neboli blízke. Bolesť Prekopovej, ktorá sa narodila ako druhorodená dcéra, vychádzala z presvedčenia, že bola menej milovaným dieťaťom. Celý život verila, že jej sestra bola hviezdou a ona žila iba v jej tieni. Ich napätý vzťah bol poznačený trápením viac ako šesťdesiat rokov. Prekopová Celý život verila, že jej sestra bola hviezdou a ona žila iba v jej tieni. Ich napätý vzťah bol poznačený trápením viac ako šesťdesiat rokov. Až ako dôchodkyne sa sestry dokázali vrátiť k spomienkam na detstvo a otvorili staré rany. Po tejto skúsenosti sa psychologička rozhodla napísať knihu ako vyznanie lásky pre všetky prvorodené deti. Skôr totiž nevedela precítiť ich osobitú bolesť, ktorá vychádza z ich pozície v rodine. Najstaršia sestra autorky bola vždy tá šikovná, krásna a nadaná a ona ako druhorodená bola v jej tieni, pripadala si menej nadaná a škaredšia. Staršia sestra sa jej ujímala so starostlivosťou, všetci ju za to chválili, hoci potajme s mladšou sestrou manipulovala. Prekopová na sestru celý život žiarlila a netušila, že jej sestra naopak trpí tým, že sa od nej očakáva dokonalosť a v snahe nestratiť pozornosť rodičov len plní ich predstavy. Až neskôr na príklade svojich pacientov pochopila, že prvorodení sa musia vzdať príchodom súrodenca svojich istôt a táto strata bola zodpovedná za zmeny v ich správaní. Kniha hľadá odpovede, ako túto traumu premeniť na zisk. Prekopová si všíma, ako málo kníh sa venuje fenoménu prvorodených detí. Pripisuje to faktu, že takmer každý človek, aj psychológovia, sú nejakým spôsobom postihnutí primátom prvých detí. Či už boli sami prvými v rodine alebo sa stali obeťami prvého súrodenca. Preto sa tejto téme podvedome radšej vyhýbajú. Ide totiž mnohokrát o bolestné skúsenosti z raného detstva, ktoré si človek nesie so sebou po celý život a v menšej či väčšej miere ovplyvňujú jeho konanie. Autorka tvrdí, že väčšina prvorodených, ktorých stretla, by svoju pozíciu v rodine nikdy nevymenila, zatiaľ čo ďalší súrodenci sa často cítia znevýhodnení a závisť voči prvorodeným súrodencom sa s nimi ťahá po celý život.
Výnimočné dieťa
Kniha rozoberá prvorodených na príkladoch rozprávkových postavičiek, akými boli Popoluška či Snehulienka, ale aj na biblickom príklade Kaina a Ábela. Kain, prvorodený syn, dostal po zabití brata od Boha znamenie, aby ho každý spoznal a nik ho nemohol zabiť. Musel nespokojne blúdiť po svete, čo je jeho doživotný trest. Kain mal však podľa Starého zákona početné potomstvo, sme teda potomkovia Kaina. Podľa Prekopovej Kain predstavuje pozoruhodný príklad, v ktorom je stelesnená milosť, že každá kríza je zároveň šancou. Výhody a nevýhody prvorodených majú všetky prvé deti, ale nie v rovnakej miere, tvrdí autorka. Prístup rodičov môže mnoho detí ochrániť od zbytočného trápenia detí. Prvorodení zažívajú bolesť príchodom druhého súrodenca, napriek tomu mať súrodenca, najlepšie nie jedného, je podľa autorky výhodou. Tento paradox psychologička vysvetľuje tým, že mať súrodencov znamená denný sociálny tréning, ktorý nenahradí žiadny tábor. Výhody a nevýhody prvorodených majú všetky prvé deti, ale nie v rovnakej miere. Prístup rodičov môže mnoho detí ochrániť od zbytočného trápenia detí. Tieto skúsenosti dieťa neskôr využije v manželstve, v práci či pri výchove vlastných detí. Pri prvom dieťati sú si rodičia väčšinou neistí svojím konaním. Chcú robiť všetko správne, sú úzkostlivejší ako pri ďalších deťoch, majú na dieťa viac času - to všetko sa odráža vo výchove. Príchodom súrodenca stráca prvé dieťa pocit výnimočnosti a je to krutá strata, do ktorej by sme sa ako rodičia mali vedieť vžiť. Skúsenosť straty, ktorú musí prvorodený prekonať, sa nedá porovnávať ani so skúsenosťou neskoršie narodených, ktorí boli konfrontovaní s príchodom ďalšieho súrodenca. Nikdy totiž neboli stredobodom pozornosti tak, ako prvé dieťa. Prvorodené deti však vďaka strate prvého miesta dozreli vo výnimočné osobnosti, ktorých sila sa prejavila v mimoriadnej ctižiadosti, zvláštnej vodcovskej kvalite, v pocite zodpovednosti, vážnosti a vernosti tradíciám. Do rodín prichádza často súrodenec vo veku dvanásteho až osemnásteho mesiaca prvého dieťaťa, teda v najzraniteľnejšom období. Hoci je malý vekový rozdiel praktický pre rodičov, najmä ak sa dnes rozhodujú pre dieťa v čoraz vyššom veku, pre prvé dieťa môže byť aj dramatický. A hoci môže mať viac detí následne za sebou nesporné výhody, lebo deti vyrastajú spolu ako rovesníci, rodičia by mali byť v takejto konštelácií zvlášť citliví pri výchove. Keď prvé dieťa dostane súrodenca vo fáze, počas ktorej sa buduje jeho väzba s matkou plus následné odpútavanie a rodič signály trpiaceho dieťaťa nezachytí, môže to podľa Prekopovej zanechať hlboké rany. U mnohých prvých detí tak môže prísť k regresii vývoja, to znamená, že sa akoby vracia vývojom naspäť, chce mať opäť plienky, chce sa nosiť, prestane rozprávať... Keď rodič z únavy alebo nevedomosti neposkytne v tomto období prvému dieťaťu absolútnu istotu lásky a prijatia, ostane mu krivda, ktorá s ním ide aj ďalej životom. Vety typu „ty si už veľký, musíš byť zodpovedný“ alebo „choď príkladom svojmu bračekovi,“ nie sú podľa knihy tým správnym riešením, keďže dieťa ešte nemá vybudovanú svoju identitu. Dieťa potrebuje uistenie od rodičov, že ho majú radi rovnako, ako pred narodením súrodenca. Ak túto istotu nedostane, nájde si náhradu v rôznych tikoch, v obsedantných opakovaní nejakej činnosti, závislostiach, v zhromažďovaní predmetov. Nezlomte jeho vôľu Vo veku rozdielu dvoch až troch rokov už má dieťa jazykovú identitu a prechádza aj obdobím vzdoru, teda hľadania svojho ja. Keď sa mu súrodenec narodí v tomto období a rodičia to citovo nevyvážia, hrozí, že dôjde k zablokovaniu fázy vzdoru a k tomu, že sa zlomí jeho vôľa už v začiatkoch. V dospelosti to môže byť človek, ktorý sa podriaďuje vždy silnejším, ustupuje a nevie sa presadiť. Prekopová rodičom radí, aby prvorodeným sprostredkovali, že jeho bezpečie nesúvisí s rolou veľkého, ale v istote, že rodičia ho bezvýhradne milujú. Ako ideálny vekový rozdiel z pozorovania svojich klientov však Prekopová považuje tri roky, kedy má už dieťa naplno vybudované svoje ja. Určite to však neponúka ako odporúčanie pre rodičov. Ako výhodu skôr vidí v rodine s väčším počtom detí, lebo výchova detí v skupine je jednoduchšia a deti sa vlastnými silami vyrovnávajú so svojím poradím v skupine a vychovávajú sa navzájom. Autorka rodičom radí, aby prvorodeným sprostredkovali, že jeho bezpečie nesúvisí s rolou veľkého, ale v istote, že rodičia ho bezvýhradne milujú. Ďalej sa dozvedáme, že súrodenec rovnakého pohlavia prináša do rodiny viac konfliktov ako pri súrodencoch rôznych pohlaví a že ľahšie zvládajú príchod súrodenca dievčatá ako chlapci. Prvorodení najprv získali prvé miesto v rodine, keď o neho prišli a po strate bezpečia a istoty si vytvorili kompenzáciu pre svoju veľkosť. Postavenie prvého v rôznych formách sa stáva náhradnou istotou. A keď táto náhrada zlyháva alebo nie je dostatočná, vzniká u nich pocit obmedzenia. Keď táto náhradná identita utrpí porážku, vzniká u prvých detí prázdnota, pocit menejcennosti. „Toto napínanie medzi získaným pocitom vlastnej hodnoty a jeho stratou sa pre prvorodených môže stať veľkou životnou drámou.“
Čo je kľúčové? Pocit milovanosti
Prekopová rodičom radí, aby vytvorili podmienky pre rovnakú citovú väzbu s obidvoma rodičmi, aby sa otec mohol venovať dieťaťu v čase, keď si maminu staroslivosť vyžaduje druhé dieťa. Väzbu s matkou je však potrebné obnoviť čo najskôr. „Dieťa sa musí cítiť milované za každých okolností - nielen vtedy, keď sa prejavuje rozumne, chápavo a podáva výkony ako veľké, ale aj vtedy, keď kričí a plače ako malé dieťa. Liečivo pôsobí už samotná skutočnosť, že sa dieťa môže konečne zase pritúliť na matkino srdce a byť stredobodom jej pozornosti, že sa s ňou podelí o svoje pocity a cíti sa byť milované bez výhrad.“
