Očakávanie dieťaťa je často spojené s idealizovanými predstavami o harmonickom spolužití. Realita však môže byť odlišná a "vymodlené dieťa" nás občas privádza do zúfalstva. Obdobie vzdoru, náročné správanie a neustále výzvy môžu rodičov vyčerpať a viesť k pocitom bezmocnosti. Ako sa s týmito situáciami vyrovnať a udržať si pokojnú hlavu? Odpoveď ponúka kniha "Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva" od autoriek Danielle Graf a Katja Seide, ktorá sa stala bestsellerom na nemeckom knižnom trhu.
Kniha nemeckých autoriek Danielle Graf a Katja Seide, "Moje vymodlené dieťa ma privádza do zúfalstva", je prekladom bestselleru, ktorý na nemeckom knižnom trhu prekonala všetky očakávania. Už druhý rok sa drží v prvej dvadsiatke bestsellerov a nadšené ohlasy čitateľov pribúdajú. Toto dielo, ktoré sa primárne zameriava na obdobie vzdoru u detí od 0 do 5 rokov, ponúka rodičom nový pohľad na výchovu a zvládanie náročných situácií.
Pochopenie detského mozgu a obdobia vzdoru
Autorky sa v knihe venujú vysvetleniu fungovania detského mozgu, čo pomáha rodičom lepšie pochopiť príčiny detského správania. Vďaka poznatkom z odbornej literatúry a konkrétnym príkladom zo života rodičia získavajú nový pohľad na situácie, ktoré ich predtým frustrovali. Zdôrazňujú, že dieťa má právo nesúhlasiť a má právo aj na vlastný spôsob prežívania emócií. "A že sa pri tom zle cítim? Nuž, to už je môj problém," uvádzajú autorky, čím poukazujú na potrebu rodičov pracovať so svojimi vlastnými reakciami.
Čím ráznejšie naše deti zdanlivo trucujú a niekedy možno aj rozdávajú údery, hryzú alebo pľujú, pretože sa nevedia vyjadriť slovami, tým neistejšie sa cítia. Naozaj ich vychovávame správne? Autorky sa zamerali i na prapôvod detského správania (v biologickej aj citovej oblasti), aby vysvetlili rodičom vzdor detí a ukázali im, ako mu čeliť. Prinášajú nové, moderné a uskutočniteľné výchovné postupy a rozširujú zaužívaný pohľad na dlhodobé praktiky vo výchove.
V knihe sa dozvieme, ako upokojiť nielen seba, ale aj svoje dieťa a vybudovať si harmonický vzťah. Autorky sa pokúšajú nájsť hranice, keď môžeme k dieťaťu aj v návale hnevu láskyplne pristúpiť a zároveň trvať na určitých pravidlách, aby sa detský mozog postupne naučil venovať nielen vlastným záujmom, ale vnímať aj potreby ostatných.
Praktické rady a tipy pre pokojné dni
Autorky ponúkajú konkrétne príklady zo života a tipy, ako sa v rôznych situáciách zachovať. Rozoberajú bežné situácie, ktoré všetci rodičia poznáme, a píšu svoje postrehy. Či sa matka alebo otec zachovali správne, alebo píšu tipy, ako sa dá tá ktorá situácia vyriešiť inak. Kniha nielenže poskytne praktické rady, ale vysvetľuje reakcie dieťaťa aj z vedeckého hľadiska a na základe vlastného výskumu autoriek.
To najdôležitejšie pri výchove malého dieťaťa je zachovať pokoj, aj keď sme nervózni a v časovom strese. Rodičia zo skúsenosti vedia, že akonáhle "vypenia", celú situáciu iba zhoršia. Katja Seide a Danielle Graf šarmantne a s vtipom na mnohých príkladoch objasňujú, ako zvládať aj najstresujúcejšie momenty, keď na naše ziapajúce slniečko zízajú okoloidúci a my sme na pokraji zrútenia.
Keď dieťa prežíva smútok, častou reakciou rodičov je zľahčovanie situácie. „Ale veď to nie je také hrozné!“ „Svet sa pre to nezrúti.“ „Veď sa vlastne nič nestalo.“ Všetky uvedené vety vyslovujú rodičia dennodenne po celom svete. Namiesto toho je dôležité dieťaťu prejaviť pochopenie a empatiu.
Autorky zdôrazňujú, že v predškolskom veku nemáme od dieťaťa požadovať, aby sa ospravedlňovalo alebo používalo slovo ďakujem a prosím, lebo na to nemá ešte psychologické vybavenie a nevie sa vcítiť do druhej osoby. V prvých piatich rokoch má iba pozorovať a učiť sa od rodičov. Nútenie do takýchto prejavov by bolo neúprimné a to predsa ako rodičia nechceme.
Moderné výchovné postupy a rozšírenie pohľadu na výchovu
Kniha prináša nové, moderné a uskutočniteľné výchovné postupy a rozširuje zaužívaný pohľad na dlhodobé praktiky vo výchove. Autorky odhaľujú a búrajú zastarané výchovné mýty pomocou príkladov z vlastných rodín a zo svojho úspešného rodičovského blogu, ako aj poznatkami z psychológie a výskumu mozgu.
Autorky sa pokúšajú nájsť hranice, keď môžeme k dieťaťu aj v návale hnevu láskyplne pristúpiť a zároveň trvať na určitých pravidlách, aby sa detský mozog postupne naučil venovať nielen vlastným záujmom, ale vnímať aj potreby ostatných. "Dobre, beriem na vedomie, že teraz naozaj nechceš upratovať. Ale záleží mi na tom, aby sa dnes upratalo. Nemôžem a nechcem ťa nútiť upratovať, lebo to považujem za správne. Ale ak chceme, aby sa to podarilo bez nátlaku, potrebujem tvoju pomoc. Musíme nájsť kompromis, ktorý bude výhodný pre nás oboch," radia autorky v situácii, keď sa dieťaťu nechce upratovať.
Výchova prostredníctvom autority nazývajú autorky čiernou pedagogikou, ktorá zdeformovala celé generácie v Európe. Štýl výchovy našich predkov podľa tejto teórie spôsobil, že „žijeme s pocitmi menejcennosti a nedostatočného uznania za to, že človek je sám sebou. Ak sa rodičia snažia formovať dieťa podľa svojich predstáv, hoci aj s dobrými úmyslami, znemožňujú mu tvorbu vlastného ja“.
Ako hovorit s detmi bez kriku a nervov?
Kniha obviňuje tradičnú výchovu z toho, že pripravuje deti zámerne na trhové hospodárstvo, aby prežili vo svete konkurencie, a dúfa, že „každá ďalšia generácia detí bude vyrastať aspoň o trochu slobodnejšie a samostatnejšie než predchádzajúca, a tak nájdeme cestu späť k svojim kolektívnym a kooperatívnym koreňom“.
Kedy siahnuť po knihe a pre koho je určená
Knihu odporúčame každej mamičke (aj oteckovi). Je však dobré, aby ste si ju stihli prečítať ešte skôr, ako toto obdobie nastane. Možno už okolo piateho mesiaca veku dieťatka. Aby ste už triky mali v malíčku, keď príde slávne obdobie vzdoru.
Rodičovstvo je krásna, ale zároveň náročná cesta. Aj keď máte pocit, že vaše dieťa je "vymodlené", obdobie vzdoru vás môže priviesť do zúfalstva. Táto kniha ponúka cenné rady a nový pohľad na výchovu, ktorý môže pomôcť vytvoriť harmonickejší vzťah medzi rodičmi a deťmi.
Autorky sa zamerali i na prapôvod detského správania (v biologickej aj citovej oblasti), aby vysvetlili rodičom vzdor detí a ukázali im, ako mu čeliť. Prevedú nás aj dobrodružnou cestou obdobiami vzdoru, ktorá je pre rodičov bolestná, ale patrí ku skúsenostiam, ktoré deti potrebujú, aby dozreli.
Veľký počet spokojných rodičov a detí svedčí o rozumnosti ich učenia. Prv než som mala deti, ako špeciálna pedagogička som si kriticky obzerala desiate svojich žiačok a žiakov. Ohŕňala som nos, keď cez veľkú prestávku tri štvrtiny triedy zasa vybalili biely chlieb s čokoládovým krémom. Keď išla prvý raz do školy moja dcéra Karlotta, zabalila som jej na desiatu celozrnný chlebík s láskou natretý tvarohovou nátierkou, k nemu prúžky papriky a vlašské orechy. Pravdaže, nič z toho nezjedla. V utorok som to skúsila so pšenično-ražným chlebom a jej obľúbenou salámou, nakrájanou mrkvou a zopár hrozienkami.