Striedavá osobná starostlivosť o dieťa a úloha mediácie

Rozvod alebo rozpad partnerského vzťahu patria medzi najtraumatickejšie udalosti v živote rodiny. Negatívne dopady sa dotýkajú nielen samotných rodičov, ale predovšetkým detí. V krízovom období, ktoré rozvod sprevádza, je komunikácia medzi partnermi často narušená, plná obviňovania a nedôvery. Hoci obaja rodičia deklarujú, že chcú pre svoje deti to najlepšie, v skutočnosti môžu mať zníženú schopnosť vnímať ich reálne potreby. Strach, neistota a obavy z budúcnosti, ako aj zasahovanie okolia, môžu situáciu ešte zhoršiť. V takýchto prípadoch môže byť rodinná mediácia účinným nástrojom na zmiernenie negatívnych dopadov a zabezpečenie najlepších záujmov dieťaťa.

Do právneho poriadku Slovenskej republiky bol novelou zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine po prvýkrát zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Nový inštitút umožní súdu zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Predmetná novela zákona o rodine nadobudla účinnosť dňa 1. júla 2010.

Striedavá osobná starostlivosť o dieťa (ďalej len „striedavá starostlivosť“) sa na základe skúseností viacerých krajín, napr. USA, SRN, Nórska či susednej Českej republiky, javí ako najefektívnejšia forma porozvodovej starostlivosti. Zavedenie striedavej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejným alebo súkromným zariadením sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa vynaložia štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie. Práva a povinnosti rodičov uplatňujúce sa počas uvedeného obdobia vymedzí súd. Striedavá starostlivosť umožňuje dieťaťu mať primeraný kontakt s obidvoma rodičmi a prispieva k jeho zdravému citovému a psychickému vývoju.

Právny rámec a princípy striedavej starostlivosti

Dňa 20. mája 2010 bol v Zbierke zákonov Slovenskej republiky vyhlásený zákon č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2010 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“). Novelou bol do slovenského právneho poriadku zavedený inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, súd v rozhodnutí o rozvode manželstva rodičov maloletého dieťaťa upraví výkon ich rodičovských práv a povinností na čas po rozvode. S účinnosťou od 1. júla 2010 (zákon č. 217/2010 Z. z.) platí, že ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov súd vychádza predovšetkým zo záujmov dieťaťa a skúma, či uvedeným zverením budú lepšie zaistené potreby dieťaťa. Formulácia druhej časti prvej vety nového ust. § 24 ods. 2 zákona o rodine má donútiť súd, aby vždy skúmal, či striedavá starostlivosť o dieťa bude v záujme dieťaťa, napr. či nedôjde k citovému strádaniu dieťaťa alebo či bude jeho rozvoj úplný, pokiaľ by nebola dieťaťu umožnená striedavá starostlivosť.

Nové ustanovenie § 24 ods. 2 zákona o rodine explicitne zakotvuje právo dieťaťa na starostlivosť a výchovu obidvoch rodičov aj po rozvode či rozpade rodiny.

V zmysle novelizovaného znenia ust. § 24 ods. 4 zákona o rodine bude súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektovať právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom.

Na základe novely bude povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Zavedenie inštitútu zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti má cieľ posilniť jeho vzťah k obidvom rodičom.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov sa prejaví aj vo vyživovacej povinnosti rodičov. Uvedené skutočnosti boli do novely včlenené až na základe doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov v rámci rokovania o novele v Národnej rade Slovenskej republiky.

Čo je rodinná mediácia?

Rodinná mediácia je špecializovaná forma mediácie, ktorá sa zameriava na riešenie sporov a konfliktov vznikajúcich v rodinnom prostredí. Na rozdiel od bežnej mediácie, rodinná mediácia často zahŕňa viac strán (multilaterálna mediácia), ktoré sa dlhodobo poznajú a kde prevládajú emócie nad racionálnym uvažovaním.

• Multilateralita: Zvyčajne sa na nej zúčastňuje viac ako dve strany.
• Dlhodobé vzťahy: Účastníci sa dobre poznajú a majú za sebou dlhú spoločnú históriu.
• Emocionálna náročnosť: Prevládajú emócie, čo môže sťažovať racionálne riešenie sporov.
• Zameranie na deti: Často sa riešia otázky týkajúce sa starostlivosti o deti a ich záujmov.
• Dlhodobá spolupráca: Rodinný mediátor môže s rodinou spolupracovať dlhodobo.

Rodinná mediácia je efektívny spôsob riešenia rôznorodých konfliktov, ktoré môžu vzniknúť v živote rodiny. Mediácia môže pomôcť rodičom dosiahnuť dohodu o starostlivosti o deti, ktorá je v najlepšom záujme ich detí.

Prínosy a výhody rodinnej mediácie

Prínosy a výhody rodinnej mediácie sú nevyčísliteľné, pretože sa dotýkajú nielen samotných účastníkov, ale aj celkovej rodinnej dynamiky a vzťahov. Rodinná mediácia predstavuje most k harmonickému a efektívnemu riešeniu konfliktov.

• Zachovanie komunikácie a vzťahov: Prostredníctvom mediátora majú účastníci priestor na vyjadrenie svojich pohľadov, pocitov a potrieb, čo vytvára priestor pre konštruktívnu komunikáciu a znovu nadviazanie vzťahov.
• Efektívne riešenie konfliktov: Účastníci majú príležitosť identifikovať koreň problému a spoločne hľadať riešenia, čo vedie k trvalému a udržateľnému vyrovnanému stavu.
• Ochrana emocionálneho blaha detí: Kľúčový prínos, najmä v situáciách rozvodu či rozpadu rodiny. Mediácia poskytuje špecifické mechanizmy na minimalizovanie negatívneho vplyvu konfliktu na deti a umožňuje zameranie sa na ich potreby.
• Nízke náklady a rýchlejšie riešenia: Dodatočné výhody, ktoré rodinná mediácia prináša.

Očakávaným efektom novelizovaného ustanovenia je aj aktívna snaha rodičov hľadať dohodu o porozvodovej výchove detí napr. za pomoci mediátora alebo psychológa. Uvedená formulácia má podľa dôvodovej správy k novele poskytovať návod súdom aj rodičom na výkon rodičovstva v tom, že dohoda rodičov je lepšia než súdne pojednávanie.

Rola mediátora v rodinnej mediácii

Rola mediátora v rodinnej mediácii je nesmierne dôležitá, pretože zohráva kľúčovú úlohu pri usmernení celého procesu a dosiahnutí konštruktívneho riešenia konfliktov v rodine.

• Neutrálna tretia strana: Mediátor je neutrálna tretia strana, ktorá pomáha účastníkom naviazať otvorenú a rešpektujúcu komunikáciu. Jeho úlohou je vytvoriť bezpečné prostredie, kde sa môžu všetci zúčastnení slobodne vyjadrovať a aktívne sa podieľať na hľadaní riešení. Umožňuje vyvážený priestor pre vyjadrenie pohľadov a zabezpečuje, aby žiadna strana nebola znevýhodnená alebo zatlačená na okraj.
• Vedenie procesu a riadenie komunikácie: Sú ďalšími kľúčovými úlohami mediátora. Zabezpečuje, aby diskusia mala jasnú štruktúru a smerovala k riešeniu, a intervenuje v prípade potreby na prevenciu eskalácie konfliktu.
• Poskytovanie informácií a odborné vedenie: V súlade s právnymi a etickými normami. Mediátor by mal byť schopný vysvetliť proces, pomôcť účastníkom porozumieť ich právam a povinnostiam a predstaviť možnosti riešenia.

Rola mediátora nie je len o sprostredkovaní dohody, ale aj o budovaní dôvery a podpore pozitívnych zmien v rodine.

Ako si vybrať vhodného mediátora?

Výber vhodného mediátora je kľúčovým krokom pri zahájení rodinnej mediácie a môže značne ovplyvniť úspech celého procesu. Pri výbere mediátora je dôležité zvážiť niekoľko kritérií.

• Odborná kvalifikácia a skúsenosti: Je dôležité, aby mal odbornú prípravu v oblasti mediácie a riešení sporov, a tiež relevantné skúsenosti s rodinnou mediáciou. Odborník, ktorý má pestrý záznam úspešných mediácií v oblasti rodinných konfliktov, bude pravdepodobne lepším vodcom v procese.
• Schopnosť vytvárať dôveru a empatia: Schopnosť budovať pozitívny vzťah s každým účastníkom procesu a vytvárať bezpečné prostredie pre otvorenú komunikáciu je kľúčová.
• Neutralita a nestrannosť: Mediátor by mal byť neutrálny a nestranný, čo znamená, že nevyjadruje osobné názory alebo preferencie. To pomáha vytvoriť prostredie, v ktorom sa členovia rodiny cítia voľní vyjadriť svoje potreby a obavy.
• Flexibilita: Dôležitým faktorom pri výbere mediátora je aj jeho schopnosť prispôsobiť sa konkrétnym potrebám rodiny. Flexibilita v prístupe a schopnosť prispôsobiť sa dynamike každej unikátnej situácie môže mať kľúčový vplyv na úspech mediácie.

Cena rodinnej mediácie

Cena rodinnej mediácie je dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje rozhodnutie rodiny, či sa do procesu vôbec zapojiť.

• Materiálna cena: Zahŕňa finančné aspekty spojené s účasťou v rodinnej mediácii. Rodiny musia zvážiť poplatky mediátora a možné náklady na súvisiace služby alebo materiály.
• Cena hodnotová: Zohľadňuje nemateriálne aspekty, ako sú emocionálne a psychologické benefity rodinnej mediácie. Investícia do rodinnej mediácie môže predstavovať príležitosť na budovanie lepšieho vzájomného porozumenia, obnovu vzťahov a dosiahnutie dlhodobo udržateľného riešenia konfliktov.

Rodiny by mali vyvážiť tieto dva pohľady a zvážiť, či sú ochotné investovať nielen finančné prostriedky, ale aj svoj čas a úsilie do procesu rodinnej mediácie.

Priebeh procesu rodinnej mediácie

Rodinná mediácia predstavuje štruktúrovaný proces, ktorým rodiny môžu prejsť pri riešení svojich konfliktov. V prípade, že je prítomná hrozba fyzického násilia, je nevyhnutné bezodkladne vyhľadať pomoc od odborníkov na násilie v rodine alebo orgánov činných v trestnom konaní. Každý prípad je jedinečný, a preto je dôležité individuálne posúdiť vhodnosť mediácie v závislosti od konkrétnych okolností.

Prostredníctvom mediátora majú účastníci priestor na vyjadrenie svojich pohľadov, pocitov a potrieb, čo vytvára priestor pre konštruktívnu komunikáciu. Účastníci majú príležitosť identifikovať koreň problému a spoločne hľadať riešenia, čo vedie k trvalému a udržateľnému vyrovnanému stavu.

Kedy rodinná mediácia nie je vhodná?

Je dôležité zdôrazniť, že každý spor je jedinečný a jeho vážnosť a špecifiká sa môžu líšiť. V prípade, že je prítomná hrozba fyzického násilia, je nevyhnutné bezodkladne vyhľadať pomoc od odborníkov na násilie v rodine alebo orgánov činných v trestnom konaní. Každý prípad je jedinečný, a preto je dôležité individuálne posúdiť vhodnosť mediácie v závislosti od konkrétnych okolností.

Najčastejšie využitie mediácie v praxi je pri riešení konfliktov v rodinných sporoch. Rodinná mediácia, kde mediátor rieši konflikty, ktoré nastali v rodine a partneri majú snahu spor urovnať v spokojnosti oboch strán. Predovšetkým je vhodná pre tých, čo majú záujem obnoviť komunikáciu. Snažia sa o alternatívne riešenie ako dosiahnuť dohodu pri výchove neplnoletých detí a styk oboch rodičov s neplnoletými deťmi.

Problémy ohľadom výživného sú rôzne napr. ako neplatenie výživného, nepravidelné platby výživného a stáva sa, že rodič alebo dieťa si uplatňuje zvýšenie výživného. Mnohokrát zložité býva pre dosiahnutie dohody rozdelenie spoločného majetku, kde obaja z partnerov pociťujú silné puto k materiálnym veciam, ktoré nadobudli spoločne.

Využitie mediácie pri rodinných sporoch otvára priestor pre vzájomnú komunikáciu oboch strán a hľadá prieniky vzájomnej kooperácie. Tým riešenie a kreovanie dohody nie je v rukách len jednej osoby. Dohoda je aktom oboch strán.

Veľkou výhodou v rodinnej mediácii je, že snahou mediátora spolu so zúčastnenými stranami je nájsť dohodu, kde je „VÝHRA jednej a VÝHRA druhej strany".

Mediácia je dobrovoľná a ústretová, takže ktokoľvek zo zúčastnených strán sa môže rozhodnúť z nej kedykoľvek odstúpiť. Pri rodinnej mediácii, ktorá je založená na dobrovoľnosti, mediátor vedie strany ku kompromisom, nie k súboju.

Diskrétnosť mediácie v mediačnom procese upravuje aj zákon o mediácii v § 5, kde zákon hovorí: „Mediátor, osoby zúčastnené na mediácii a iné fyzické osoby prizvané mediátorom alebo osobou zúčastnenou na mediácii k mediácii sú povinné, ak sa strany nedohodnú inak zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s mediáciou".

Čestnosť v mediácii je zložka, ktorá je dôležitá nakoľko v rodinnej mediácii nevyžaduje mediátor od strán rôzne doklady preukazujúce dôkazné bremeno jednej alebo druhej strany, listinné dôkazy sa nezakladajú do spisov. Rovnoprávnosť v mediácii je garantovaná.

Mediácia je lacnejšia a to výrazne sú nižšie poplatky ako pri riešení sporu súdnou cestou. Ak sporiace strany sa dohodnú na súdnom zmieri, vracia sa im časť zaplatených poplatkov až do 90%. Mediácia šetrí čas čo je veľmi pozitívne pre rodinnú mediáciu, kde v mediačnom konaní ide aj o deti. Deti nemusia byť dlho traumatizované a nemusia žiť v neistote niekoľko mesiacov alebo rokov ako dopadne súdne rozhodnutie. Mediácia môže začať ihneď ako sa dohodnú na osobe mediátora.

Oddelená mediácia je najlepšia možná alternatíva v prípade, že rozhádané strany plné emócií už vôbec nedokážu spolu komunikovať, ale predsa sa rozhodli riešiť svoj spor mediáciou.

Cieľom rodinnej mediácie je stabilizovať vzájomný vzťah rodičov a detí. Aby deti boli čo najmenej vystavené konfliktom a hádkam rodičov, aby konflikt bol čo najmenej traumatizujúci.

tags: #mediator #delena #starostlivost #o #dieta