V slovenskom jazyku existuje množstvo výrazov, ktoré sa používajú v hovorovej reči, no nie sú súčasťou spisovnej slovenčiny. Medzi takéto výrazy patria aj pomenovania pre detský dudlík. Napriek tomu, že ide o pomerne novú realitu v jazyku, jej pomenovania sa výrazne nárečne diferencujú, a to predovšetkým lexikálne a slovotvorne. Základné pomenovania ako dudlík a cumel sa zúčastňujú na dvojvrstevnosti vo význame starších názvov a prelínajú sa s menšími oblasťami iných výrazov.
Výraz dudel, ktorý je v SSJČ označovaný ako obobecne hovorový a národný, sa v slovenských nárečiach vyskytuje vo viacerých podobách. V celých Čechách a zasahuje až do stredu Moravy, ako výhradný, zaujíma iba väčší areál v západnej časti stredočeského a juhozápadného nárečia. Na celej Morave a vo Slezsku je tento výraz jedinečný, zatiaľ čo vo východnej časti je bežnejší.
Ďalšie deriváty od základu dud(l)- boli zaznamenané najmä v strede skúmaného územia. Napríklad dudák sa vyskytuje v severovýchodných Čechách s presahom do východnej časti stredočeského nárečia, najmä v moravských mestách.
Výraz cumel, ktorý je tiež označený ako obobecne hovorový a národný v SSJČ, má zaujímavý pôvod. Ide o prenesenie z pomenovania starej reality, konkrétne z pojmu „cumel z plátna“ alebo „cec z niečoho urobený, ktorý dieťaťu do úst dávajú“. Tento výraz je spojený aj s koreňom slova cumlať.
Podobne aj dudák, označený ako obobecne hovorový a národný v SSJČ, je prenesením z pomenovania starej reality, kde mal podobný význam ako cumel. Existujú aj menej časté tvary ako dumlák, ktoré sa vyskytujú len v nárečiach.
Okrem hlavných výrazov sa objavujú aj ďalšie, ktoré sú menej rozšírené alebo sa vyskytujú na okrajoch skúmaného územia. Napríklad:
- šidítko (a jeho odvodeniny ako šiďák) sa objavuje veľmi zriedka na strednej Morave a na Slovácku.
- nupel tvorí malý areál vo východnej časti.
- cejclík je len nárečový výraz.
- cucák je v SSJČ označený ako obobecne expresívny, ale len nárečový.
Je zaujímavé sledovať, ako sa lexikálna zásoba formuje a mení v závislosti od geografického územia a sociálnych faktorov. Aj keď sú tieto výrazy nespisovné, ich existencia a rozšírenie v nárečiach vypovedá o bohatej a živej slovnej zložke slovenského jazyka.
V súvislosti s témou nespisovných slov a ich pôvodu je zaujímavé pozrieť sa na širšiu problematiku slovnej zásoby.
Základnou lexikálnou jednotkou jazyka je slovo. Súbor všetkých slov v danom jazyku sa nazýva slovná zásoba. Do slovenčiny neustále pribúdajú nové slová, iné slová naopak zanikajú.
Plnovýznamové slová sú slová, ktoré majú nejaký význam, napríklad: učiteľka, pekný, ja, štyri, čítať, ráno.
Neplnovýznamové slová nemajú samostatný význam a označujú sa ako neplnovýznamové slovné druhy, napríklad: do, že, a, a preto, a tak, au.
Z hľadiska štýlovej príslušnosti sa slová delia na:
- Hovorové slová: používajú sa v neformálnom styku, napr. panelák, prevodovka, diplomovka, havárka, dneska, slnce, chlapček, dievčisko.
- Odborné slová: používajú sa v odborných kruhoch, napr. inflácia, recesia, substitúcia, korózia, erupcia, emísia, aglomerát, analýza, dialýza, syntéza.
- Knižné slová: používajú básnici alebo spisovatelia pri písaní kníh.
Z hľadiska dobového výskytu delíme slová na:
- Nové slová (neologizmy): vznikli na pomenovanie nových osôb, vecí, javov, napr. počítač, notebook, diaľnica, platobná karta, robot, logo, Róm.
- Zastarané slová: pomenovania osôb, javov, vecí, ktoré úplne zanikli alebo boli nahradené iným slovom.
V slovenčine sa okrem spisovných slov vyskytujú aj výrazy, ktoré nie sú kodifikované alebo sú považované za nevhodné v určitých kontextoch. Napríklad:
- doba: v netechnických a nehudobných kontextoch je vhodnejšie použiť slovo čas alebo obdobie.
- dotaz: je vhodnejšie použiť otázka alebo dopyt.
- exspirovať: je vhodnejšie použiť stratiť platnosť.
- Habeš: je zastaraný hovorový výraz pre Etiópiu, vhodnejšie je použiť Abesínia, Abesínsko alebo Etiópia.
- hovoriť čomu: je vhodnejšie použiť hovoriť na niečo.
- hra na niečo, hrať na niečo: je vhodnejšie použiť hra na niečom, hrať na niečom.
- i: v niektorých prípadoch, keď sa používa ako synonymum pre aj, je vhodnejšie použiť aj.
- jednať: v kontexte „dohovárať sa o cene pri kúpe alebo predaji“ je vhodnejšie použiť jednať sa.
- kedy: v preklade z češtiny je vhodnejšie použiť keď.
- kontrola: v anglickom význame „management“ je vhodnejšie použiť manažment.
- mimo + akuzatív: je vhodnejšie použiť mimo + genitív.
- nabubrelý/nabubrený: vhodnejšie sú výrazy nafúknutý, nafučaný, spenený.
- naniesť (vo význame: predložiť): je vhodnejšie použiť predložiť, predostrieť, vysloviť.
- nový rok (vo význame: sviatok): je vhodnejšie použiť Nový rok (ako názov sviatku).
- -osý: v kontexte „týkajúci sa osi“ je vhodnejšie použiť -osový.
- ošetriť (vo význame: právne ošetriť): je vhodnejšie použiť upraviť, rozriešiť, vyriešiť.
- pamäti (genitív j. č. a nominatív a akuzatív mn. č.): je vhodnejšie použiť pamäte.
- pani: v spojení s menom alebo funkciou sa skloňuje iba vtedy, ak nenasleduje konkrétne meno alebo funkcia danej osoby.
- pokial: v preklade z češtiny je vhodnejšie použiť ak.
- pojednávať, pojednávanie: je vhodnejšie použiť rokovať, rokovanie.
- predoslať: je vhodnejšie použiť povedať na úvod.
- prevedenie: v závislosti od kontextu je vhodnejšie použiť vyhotovenie, vykonanie, zhotovenie, pristanie.
- referovať na: je vhodnejšie použiť odkazovať na.
- sací: je vhodnejšie použiť nasávací.
- sada: v závislosti od kontextu je vhodnejšie použiť súprava, súbor, zostava, garnitúra.
- skončiť (ako intranzitívne sloveso): je vhodnejšie použiť skončiť sa.
- šedý: je vhodnejšie použiť sivý.
- tak + prídavné meno: je vhodnejšie použiť taký/taká/také + prídavné meno.
- tiež: v niektorých prípadoch, keď sa používa ako synonymum pre aj, je vhodnejšie použiť aj.
- tryskáč: je vhodnejšie použiť prúdové lietadlo alebo tryskový.
- ťaženie: v závislosti od kontextu je vhodnejšie použiť výprava, kampaň, nájazd, výboj.
- u: v spojení s miestom alebo vecou je často vhodnejšie použiť predložku pri alebo na.
- učiť sa niekým: je vhodnejšie použiť učiť sa za niekoho.
- užitý: v závislosti od kontextu je vhodnejšie použiť aplikovaný, úžitkový, použitý.
- vrchný (vo význame: hlavný): je vhodnejšie použiť hlavný.
- východzí: je vhodnejšie použiť východiskový alebo uvedený.
- začať (ako intranzitívne sloveso): je vhodnejšie použiť začať sa.
- závodný: je vhodnejšie použiť pretekársky.
- závody: je vhodnejšie použiť preteky.
- že?: je vhodnejšie použiť však?, všakže?, hejže?, či nie tak?.
- žhavý: je vhodnejšie použiť žeravý.
Tieto príklady ukazujú, že aj v rámci slovenského jazyka existujú rozdiely medzi spisovnou normou a bežným hovorovým prejavom, a že je dôležité poznať správne tvary a výrazy, aby sme sa vyhli jazykovým chybám.
