Slovo „diagnostika“ v nás leckdy vzbuzuje dojem, že ide o čosi špeciálne, vyhradené, nech už je to v ktoromkoľvek odbore ľudskej činnosti. V skutočnosti znamená toto slovo, pokiaľ ide o jeho etymológiu, toľko čo „rozpoznanie“ alebo proste poznávanie. Aj v činnosti učiteľa a vychovávateľa je poznanie dieťaťa východiskovým predpokladom porozumenia a účinného sprevádzania.
Diagnostikovanie je poznávanie žiaka. Je prostriedkom na zlepšovanie pôsobenia na žiaka na základe znalostí diagnostických výsledkov. Diagnostikovanie (v protiklade s diagnostikou) je súbor činností, ktoré prebiehajú pri určovaní diagnózy, počnúc zámerom niečo diagnostikovať a končiac vyslovením diagnostického nálezu. Je to druh poznávania, ktorý vyúsťuje do určitého druhu objektívnych poznatkov o diagnostikovanom jave.
Pedagogická diagnostika znamená vednú disciplínu zaoberajúcu sa otázkami diagnostikovania vo výchovno - vzdelávacom prostredí. Je to teória diagnostikovania. Táto teória vymedzuje predmet, stratégie, postupy a metódy diagnostikovania (štrukturované a neštrukturované pozorovanie, diagnostický rozhovor, ústne, písomné skúšky, analýza produktov žiakov, testy vedomostí, dotazník,...). Záber pedagogického diagnostikovania sa rozšíril z diagnostikovania len žiaka aj na diagnostikovanie skupín žiakov, celých kolektívov tried, spôsobu práce a vlastností učiteľa, skupiny učiteľov a učiteľských zborov. Do rámca pedagogického diagnostikovania patrí i diagnostikovanie rodičov a i skúmanie vonkajších podmienok výchovy a vzdelávania. Patrí sem výchovno - vzdelávacie prostredie, vybavenie vzdelávacej inštitúcie (vybavenie učebnými pomôckami, hygienické podmienky,…). Súčasťou diagnostikovania sú aj rodinné podmienky žiaka (úplnosť rodiny, štýl výchovy v rodine, vybavenie domácnosti,…).
Pedagogické diagnostikovanie sa uskutočňuje vo výchovno - vzdelávacích situáciách (v škole, v rôznych výchovných zariadeniach, pri výchove v rodine,…). Predmetom diagnostikovania môže byť učebná činnosť žiaka a jej výsledky, rodinné prostredie žiaka, skupina žiakov (trieda), učiteľ (jeho vlastnosti, jeho činnosť), vychovávateľ, riaditeľ školy i ďalší pedagogickí pracovníci.
Funkcie a ciele pedagogického diagnostikovania
Pedagogické diagnostikovanie je zisťovanie, identifikovanie, charakterizovanie a hodnotenie úrovne rozvoja žiaka (žiakov) ako výsledku výchovného a vzdelávacieho pôsobenia. Na základe zistení o žiakovi učiteľ i ďalší pedagogickí pracovníci plánujú kroky pri jeho ďalšom rozvoji. Táto rovina diagnostikovania sa nazýva deskriptívno - analytická. Finálnym produktom je diagnóza žiaka.
Učiteľ hľadá odpoveď na otázku: Aký je môj žiak? Pedagóg zisťuje všetky informácie o žiakovi, teda tie, ktoré sa týkajú jeho slabých ale aj silných stránok. Tieto informácie mu slúžia na plánovanie vyučovania a jeho zlepšovanie. Diagnostikovanie mu slúži ako spätná väzba o tom, ako učí. Táto rovina diagnostikovania sa nazýva preskriptívno - konštruktívna. Opisuje sa stav rozvoja žiaka, ale učiteľ si kladie otázky: Aký som učiteľ?, Čo musím urobiť, aby bol žiak iný (lepší)?
Diagnostická informácia je však určená nielen učiteľovi, ale aj žiakovi. Učiteľ oznamuje žiakovi stav jeho rozvoja. Žiak sa dozvedá o tom, aký je, ako plní zámery školy a ako je s ním učiteľ spokojný. Diagnóza má na žiaka motivačný účinok. Prvá funkcia je zameraná na zistenie naučenosti a vycvičenosti žiaka. Podľa diagnózy učiteľ vie, čo žiakov naučil, ako široko rozvinul u nich cieľové vlastnosti. Druhá funkcia diagnostikovania je motivačná. Žiakovi hodnotenie odpovedá na otázku: Aký som? Ako si počínam? Je so mnou učiteľ spokojný? Hodnotenie slúži žiakovi na sebapoznanie a sebauvedomovanie, a to je významný faktor utvárania jeho osobnosti, najmä jeho sebapoňatia.
Metódy a postupy pedagogickej diagnostiky
Čitateľ sa v publikácii stretne najprv s obecnými pojmami diagnostickej metodológie, zrozumiteľne spísanými pre náležité porozumenie téme. Učí sa poznávať prejavy jedinečných vlastností dieťaťa a tiež rozlíšiť známky niektorých porúch, ako sú napríklad vývinové poruchy učenia či správania. Práca so školskou triedou sama predstavuje významné téma pedagogickej diagnostiky. Zo všetkých týchto dôvodov je toto dielo nepostrádateľnou príručkou, ktorá by nemala chýbať v knižnici tých, kto svoju pedagogickú prácu chcú vykonávať zasvätene a kompetentne.
Publikácia podrobne oboznamuje s metódami pedagogickej diagnostiky. Medzi bežné metódy patria:
- Štruktúrované a neštruktúrované pozorovanie
- Diagnostický rozhovor
- Ústne a písomné skúšky
- Analýza produktov žiakov
- Testy vedomostí
- Dotazník
Pedagogika vysvetlená pre začiatočníkov (za 3 minúty)
Významnú úlohu hrá nielen diagnostikovanie žiaka učiteľom, ale i sebaanalýza a sebahodnotenie žiaka. Je to druh poznávania, ktorý vyúsťuje do určitého druhu objektívnych poznatkov o diagnostikovanom jave.
Význam pedagogickej diagnostiky
I v činnosti učiteľa a vychovávateľa je poznanie dieťaťa východiskovým predpokladom porozumenia a účinného sprevádzania. Z týchto dôvodov je toto dielo nepostrádateľnou príručkou, ktorá by nemala chýbať v knižnici tých, kto svoju pedagogickú prácu chcú vykonávať zasvätene a kompetentne. O potrebe knihy svedčí aj to, že jej prvé vydanie je rozobrané a vznikla potreba vydania nového.
Publikácia (nielen) pre učiteľov prináša prehľad metód a postupov, ktoré umožňujú lepšie pochopiť žiaka, jeho silné a slabé stránky, ako aj jeho prostredie. Tieto poznatky sú kľúčové pre efektívne plánovanie vyučovania a individuálny prístup ku každému žiakovi.