Mikuláš Černák, narodený 9. decembra 1966 v Brezne, je jednou z najvýraznejších a najkontroverznejších postáv slovenského podsvetia. Jeho životná cesta od skromných začiatkov až po pozíciu "bossa bossov" je príbehom, ktorý fascinuje a zároveň desí.
Ako tínedžer dostal podmienku za krádež magnetofónu a vyučil sa za automechanika. Po základnej škole sa rozhodol rodnú obec opustiť a jeho kroky smerovali do Banskej Bystrice, kde študoval na strednom odbornom učilišti. Počas týchto rokov štúdia býval Černák na internáte, kde sa zoznámil s viacerými ľuďmi. Cestovanie vlakom z Telgártu do Bystrice prinieslo Mikulášovi lásku. Svoju nastávajúcu opisuje ako milé a jedinečné dievča. Tú v roku 1986 spečatili v kostole. V tom čase mali obaja z dvojice len 19 rokov. Kroky mladého páru smerovali do Telgártu. V tom istom veku sa meno Mikuláša Černáka prvýkrát objavilo v registri trestov. S Milošom Kaštanom, ktorý mal v tom čase 17 rokov, ukradli v Lučenci magnetofón.
Po príchode do Telgártu si Mikuláš uvedomil, že práca na družstve je náročná a zároveň mu málo zarába. V tomto zamestnaní vytrval dva roky, po ktorých sa chopil príležitosti a odcestoval s bratom do Nemecka. Aj napriek tomu, že išlo o namáhavú prácu, bratia sa snažili, pretože plat bol kráľovský. Po roku prišla do Nemecka smutná správa - bratom zomrel otec Mikuláš.
Po otcovej smrti v roku 1992 sa s bratom Vladimírom vrátil z Nemecka, kde si privyrábali prácou v lese. Pôvodný gang mal len troch členov vrátane Černáka a jeho lídrom bol Martin Láboš. Trojčlenná zločinecká organizácia, v ktorej sa Černák nachádzal, spočiatku páchala len faktoringové podvody, daňové podvody, úverové podvody, obchody s kradnutými autami, tovarom atď. Od roku 1993 bol Černák živnostníkom. V roku 1995 spolu s kumpánmi založili prvú spoločnosť Sargon Fit Studio Shark spol. s r. o. Neskôr civilnú bezpečnostnú službu Security 3M a SBS Security 3. Černákovci ju založili na legalizáciu výpalníctva a zamestnali tam svojich tzv. "vyberačov".
Na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia bol vodičom družstevného terénneho vozidla a linkového autobusu v Švermove. S dvojicou kamarátov Martinom Lábošom a Milošom Kaštanom si založili firmy a čoskoro začali zarábať na podvodoch. Napríklad objednali tovar, na ktorý si vystavili faktúru, ale už zaň nezaplatili. Neskôr založili civilnú bezpečnostnú službu Security3. Okrem ochranky si však u nich podnikatelia objednávali aj „postrašenie“ ich konkurencie, alebo iných zločineckých skupín. Časom došlo aj na nájomné vraždy.
V roku 1993 sa Černákov brat pohádal v bare s druhým hosťom a s kamarátom ho ubili na smrť. Hostinský sa však rozhodol svedčiť na polícii a Černák preto nariadil jeho odstránenie. Z krčmy ho vylákal muž, ktorý potreboval pomôcť s autom. Vonku ho už ale čakali ľudia z Černákovej skupiny a zastrelili ho. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici. Jedna z najbrutálnejších vrážd sa stala v hoteli Gerlach v Poprade, kde v salóniku Černák dobodal bývalého policajta Gustáva Slivenského.
Na jar 1997 sa pomery v slovenskom podsvetí výrazne zmenili a bossom bossov sa stal šéf stredoslovenského gangu Mikuláš Černák. "Po zavraždení pána Sýkoru nás ako skupinu už tak vážne nebrali. Sýkoru si Černák vážil ako autoritu,“ vyhlásil raz na súde Sýkorov pohrobok a nástupca na tróne bratislavskej mafie Róbert Lališ alias Kýbel. Opisoval, ako v deň Sýkorovej vraždy najvyšší šéfovia černákovcov v Bratislave plakali. Lališ sa dodnes čuduje, že videl žialiť aj vtedajšiu Černákovu pravú ruku - Miloša Kaštana. Ten si vraj o Sýkorovi nič dobré nemyslel. „Za jeho chrbtom hovoril, že je to hnusný Bratislavčan, intrigán. A nemyslel to len na Sýkoru, ale na každého z nás,“ spomínal Lališ.
Hoci bol Černák v roku 1997 v podsvetí na vrchole moci, na verejnosti sa tak radšej nevyjadroval. „Ak nás policajti považujú za mafiu a mňa za bossa slovenského podsvetia, budú to musieť dokázať. Volali ho „boss bossov“ a jeho meno je jedno z najznámejších ak nie najznámejšie ak ide o slovenskú kriminalitu. Určite je to jedno z najzvučnejších mien „šialených deväťdesiatych rokov“. Mikuláš Černák šéfoval slovenskému podsvetiu dovtedy, kým si po neho neprišla ruka zákona, ktorá ho odsúdila na doživotie.
Verejnosť sa o Černákovi dozvedela aj vďaka jeho honosnej oslave narodenín v Banskej Bystrici. V snahe o zachovanie čo najväčšej autenticity nebude vo filme ČERNÁK chýbať ani oslava 31. narodenín Mikuláša Černáka (58). Niekdajší mafiánsky bos ju usporiadal v nočnom bare Shark v Banskej Bystrici. Presne v týchto priestoroch sa nakrúcala aj filmová verzia mafiánskej žúrky. Fotografie z dnes už legendárnej oslavy Černákových narodenín kolovali internetom už takmer pred 30 rokmi. Konala sa v roku 1997, keď bol bos bosov na výslní a myslel si, že ho už nič nemôže zastaviť. Vo vtedajšom známom bare Shark sa objavili ľudia z jeho kruhov, ale aj ďalšie mená slovenského podsvetia, ktoré v tom čase vzbudzovali strach. Život si vychutnával vo veľkom, a tak na excentrickom žúre nechýbala živá hudba či sporo odeté tanečnice. Černák ho pôvodne dostal na svoje 31. narodeniny len 5 dní pred jeho zadržaním. Rytmus sa na svojom YouTube kanáli pochválil vzácnym zberateľským kúskom - mečom, ktorý dostal odsúdený vrah a niekdajší mafián Mikuláš Černák ako dar na svojej oslave. Meč mu poslal samotný Mikuláš Černák. Rytmus bol pred rokmi na návšteve vo väznici v Leopoldove, kde si Černák odpykáva doživotný trest odňatia slobody. Spolupracoval tam na filme a zúčastnil sa aj besedy. Rytmus nám v rozhovore v roku 2021 prezradil, že emócie zo stretnutia s niekdajším bosom slovenského podsvetia musel pár dní spracovávať. Černák pôvodne dostal tento meč v roku 1997 na svoje narodeniny od svojho priateľa a najbližšieho spolupracovníka Miloša Kaštana. Vo vlogu kontroverzného influencera Fikiho Sulíka odpovedal na jeho otázku, či necíti ťarchu z toho, že má tento meč a že ho dostal práve od Černáka. Rytmus odvetil, že sa mu necíti nijako zaviazaný. To, že ide práve o tento meč, si Rytmus podľa vlastných slov uvedomil až po tom, ako videl film ČERNÁK, ktorý sa aktuálne premieta v kinách.
V decembri 1997 boli Černák a dvaja jeho muži obvinení z vydierania a polícia vyhlásila po nich celoštátne pátranie. Podľa niektorých zdrojov si myslel, že mu skoro nič nehrozí. Černák tvrdí, že mu to sľúbil vtedajší námestník Slovenskej informačnej služby (SIS) Jaroslav Svěchota. S jeho krátkym pobytom na slobode sa viaže incident z lyžiarskeho strediska v Tatranskej Lomnici.
Po rokoch vyšetrovania, súdnych konaní a, žiaľ, aj vraždy spoluobžalovaných a svedka bol Černák v roku 2009 odsúdený na doživotie. Dostal ho za šesť vrážd a objednávku vraždy svojho spoluobžalovaného, ktorú mal vybaviť z väzenia. V roku 2020 sa priznal k 16 trestným činom, z ktorých bolo 14 vrážd. Mikuláš Černák bol zadržaný v roku 1997 a počas výkonu trestu v ilavskej väznici sa priznal k 16 vraždám. Prvá vražda, ktorej bol len spolupáchateľom, bola vražda Ladislava Bojkúna, ktorého v roku 1992 zastrelil Alojz Házy. Prvú nájomnú vraždu vykonal samotný Černák až v roku 1993. Obeťou bol Ukrajinec žijúci v Banskej Bystrici. Neskôr si Černák objednal vraždu krčmára Miroslava Vlčeka, ktorý mal na súde svedčiť proti Černákovmu bratovi Vladimírovi. Ďalšími zavraždenými z tzv. „zoznamu smrti“ boli bratia Jozef „Papas“ a Vladimír „Tuti“ Danišovci (výbuch auta), známi kulturisti bratia Grolmusovci či bývalý prednosta Vladimír Bachleda z Popradu. Bývalý boss podsvetia Róbert Holub žijúci pri Košiciach bol zrejme pri demonštratívnej poprave Poliaka Gregorza Szymaneka v roku 1997. Černák sa však neskôr dohodol s bossom sýkorovcov Róbertom Lališom, že Holuba zabije sýkorovské vražedné komando a strelcom bude Jozef Roháč. Holub najprv prežil streľbu 22. septembra na čerpacej stanici na Sídlisku KVP v Košiciach, potom 24. septembra aj v bare Amadeus v hoteli Danube v Bratislave, kam ho vylákal Černák a počas streľby s ním a zastreleným Štefanom Fabiánom sedel za jedným stolom. Na tretí pokus, v noci z 4. na 5. októbra, ho Roháč zastrelil zo strechy priľahlej budovy ležiaceho na ARO vo Fakultnej nemocnici akademika Ladislava Dérera v Bratislave. Za vraždu Holuba dostal Roháč od Černáka 500 000 Sk. Počas bojov o ovládnutie juhovýchodného Slovenska sa Černák zapojil do odstránenia miestnych bossov Júliusa Tótha a Petra Muzsku.
Po štvrťstoročí je postava doživotne odsúdeného Černáka opäť stredobodom pozornosti spoločnosti. Návrhom na podmienečné prepustenie sa pokúša dostať spoza mreží na slobodu a deje sa tak v čase, keď prichádza do kín celovečerný film o tejto temnej etape života spoločnosti pod názvom MIKI. Už od apríla 2023 má možnosť Mikuláš Černák požiadať o podmienečné prepustenie. Zaujímavým faktom však je, že tak doteraz neurobil. Najnovšie posudky odborníkov ako sú psychiatri či psychológovia pritom tvrdia, že šanca na zaradenie Mikuláša Černáka do spoločnosti existuje. Jeho motívom vraj nie je pomsta ale snaha o odstránenie nevyjasnených okolností a počas pobytu v väzení vykázal osobnosťný rast, ktorý prispel k jeho vzdelaniu. Tento rok podalo občianske združenie Reštart-nový život návrh na Černákovo podmienečné prepustenie. Okresný súd v Trnave však zasadnutie o prepustení odložil na neurčito a žiadal vypracovanie psychiatrických a psychologických posudkov. Viacerí odborníci sa však nevedia zhodnúť, nakoľko môže byť jeho žiadosť úspešná.
Dnes sa za svet pozerá spoza mreží, na stále pôsobí dojmom, že má akýsi zvláštny nadhľad. Jeho komunikácia s verejnosťou nie je tabu, i keď dostal doživotie. Prostredníctvom médií sa ospravedlňoval poškodeným.
Často si nevieme predstaviť, čo musia prežívať obete brutálnych trestných činov, aké mal na svedomí aj Mikuláš Černák. Rovnako sa často zabúda na prežívanie príbuzných a blízkych obetí. Mafiani sú tak cez luxus, moc a svoj štýl vykresľovaní ako ikony, alebo celebrity a vytvára sa okolo nich kult osobnosti. Mafii sa často darí tam, kde sú oslabené, alebo skorumpované inštitúcie ako polícia, súdy, alebo tajná služba. Aj usporiadanie mafie má tak trochu pripomínať komunitu, alebo rodinu (aj keď takú pekne toxickú). Často sa kladie dôraz na vernosť, ale aj poslušnosť. Mafián Corleone z knihy a filmu Krstný otec čiastočne prispel k romantizovaniu mafie. Podľa Finckenauera môžu mať ľudia pocit, že ak si žijú svoje obyčajné životy, vyčíňanie mafie sa ich netýka a mafiáni si vybavujú účty len medzi sebou. Stačí, že máš úspešný podnik, po ktorom mafiáni zatúžia, alebo si policajt či policajtka, ktorí sa snažia robiť si poctivo svoju prácu. V 90. rokoch na Slovensku mafiáni nastražovali na seba alebo policajtov bomby.
Ján Kán - Z mafiána vážený podnikateľ - Pravá ruka Černáka
Základné informácie o Mikulášovi Černákovi:
- Narodenie: 9. december 1966, Brezno
- Povolanie: Odsúdený slovenský podnikateľ, mafiánsky boss
- Zločinecká skupina: Spoluzakladateľ skupiny Černákovci
- Súčasný stav: Odsúdený na doživotný trest s možnosťou podmienečného prepustenia
Chronológia dôležitých udalostí:
- Detstvo a mladosť: Vyrastal v dedine, vyučil sa za automechanika. V 19 rokoch sa oženil s Ivetou. Prvýkrát sa objavil v registri trestov za krádež magnetofónu.
- Začiatky v podsvetí: Po návrate z Nemecka začal podnikať a formovať zločineckú skupinu, ktorá sa zameriavala na podvody a neskôr na výpalníctvo.
- Vrchol moci: V roku 1997 sa stal "bossom bossov" slovenského podsvetia.
- Zadržanie a súdny proces: V roku 1997 bol zadržaný. Jeho súdny proces bol označovaný ako "proces storočia", kde prvýkrát na Slovensku vystúpil chránený svedok.
- Odsúdenie: V roku 2009 bol odsúdený na doživotie za viacero vrážd.
- Priznanie a možnosť prepustenia: V roku 2020 sa priznal k ďalším vraždám. Od roku 2023 má možnosť požiadať o podmienečné prepustenie.
Príbeh Mikuláša Černáka je mrazivou ukážkou toho, ako sa organizovaný zločin dokáže rozvinúť a ovplyvniť celú spoločnosť, najmä v období transformácie a oslabených inštitúcií.