Predstavte si, že žijete v zahraničí a snažíte sa niekomu vysvetliť, prečo vás dnes ráno čakala v topánke čokoládka: ‚‚No vieš, u nás chodí Mikuláš, ktorý sa podobá na Santu, no a on dal kedysi dákym deťom peniaze, aby neboli odkázané na prostitúciu. A ten Mikuláš má dnes meniny, vieš, u nás má každé meno svoj špeciálny deň, a teda na svoje meniny nám tiež dáva čokoládku - akože odmena za to, že sme boli dobrí.‘‘
Každoročne, najčastejšie v noci z 5. na 6. decembra, sa v čistých čižmičkách detí objavia sladkosti, ovocie a drobné darčeky, ktoré tam nenápadne vloží Mikuláš. Tento milý pán na rozdiel od amerického Santa Clausa nepochádza zo Severného pólu, ale zo starogréckeho mesta Patara, ktoré ležalo na území dnešného Turecka. Rok čo rok teda musí prejsť naozaj ďalekú cestu, aby vyčaril úsmev na tvárach vašich detí.
Sv. Mikuláš z Myry, alebo ak chcete svätý Mikuláš, sa narodil približne v roku 280 v maloázijskom gréckom meste Patara, v dnešnom svete pri tureckom meste Kalkan. Presný rok jeho smrti nie je známy, ale udáva sa, že to bolo niekedy medzi rokmi 345 - 351. Isté však je, že skonal 6. decembra, a preto si mnohé krajiny práve v tento dátum pripomínajú štedré činy tohto nezvyčajného muža.
Sv. Mikuláš, biskup z Myry, bol aj v skutočnom živote dobrákom a bohatstvo zdedené po majetných rodičoch rozdával tým, ktorí to potrebovali. To, že v rozprávkach prichádza cez komín a darčeky necháva pri oknách, nie je iba vymyslený mýtus, hoci trochu prikrášlený. Najznámejšia legenda o sv. Mikulášovi totiž hovorí o troch dcérach chudobného muža, ktorý nemal pre svoje deti žiadne veno a nemohol im kvôli tomu nájsť ženíchov. Zo svojich dcér chcel urobiť neviestky, a práve vtedy zasiahol Mikuláš z Myry.
Sv. Mikuláš bol ranokresťanský biskup gréckeho pôvodu. V mladosti sa podujal na cestu do Jeruzalema, kde si pozrel zvyšky Kristovho kríža a Kristov hrob. Podľa legendy Mikuláš študoval v Alexandrii, pričom cestou z Alexandrie do Myry (grécke mesto v Mikulášovej rodnej Lýkii) údajne zachránil muža, ktorý padol cez palubu. Keď potom loď dorazila do Myry, v meste vyberali nového biskupa, nakoľko predošlý zomrel. Chceli vybrať "muža, ktorý víťazí" (po grécky νίκη, Niki=víťazstvo). Keď sa to dopočul človek, ktorého Mikuláš zachránil, navrhol, aby bol za biskupa vybraný obetavý Nikolaos, ktorý nosí aj meno víťaza (νίκη, niki=víťazstvo, λαός, laos=ľud).
Ako biskup pomáhal kresťanom, ktorí boli prenasledovaní počas vlády Diokleciána. Zachránil mnoho odsúdených kresťanov, ktorých vykúpil vďaka svojmu bohatstvu. Na svoje náklady dal postaviť aj nemocnicu. Mikuláš sa stal pre svoje činy obľúbeným biskupom, no ani on neunikol prenasledovaniu, bol zatknutý a na trest čakal vo väzení. Avšak v roku 313 vydal cisár Konštantín Veľký Milánsky edikt, ktorý povoľoval beztrestné vyznávanie kresťanstva a tak bol Mikuláš oslobodený. Po oslobodení sa z neho stal arcibiskup. Bol horlivým bojovníkom proti vtedajšiemu bludu arianizmu.
Jeho najznámejším činom je určite zachránenie troch dcér. V meste totiž žila jedna rodina, ktorej otec prišiel o všetky peniaze a jeho tri dcéry si mali na živobytie a veno zarábať ako prostitútky. Keď sa to dozvedel Mikuláš, rozhodol sa im pomôcť. V noci dal do mešca peniaze a položil ich na okno domu, v ktorom rodina bývala. To isté urobil aj ďalšiu noc a majiteľ domu bol zvedavý, kto je ten dobrodinec. Na tretí deň si teda na Mikuláša počkal, keď dával mešec na okno a poďakoval sa mu. Mikuláš mu povedal, aby toto tajomstvo neprezradil. Každej dcére dal takto ako veno dokopy 100 aureov.
Svätý Mikuláš zachránil život trom námorníkom, ktorí sa ocitli v ohrození života na rozbúrenom mori. Vedeli, že ich čas na Zemi sa kráti, preto sa v modlitbách prihovorili sv. Mikulášovi, ktorý ich prosby vypočul, chopil sa kormidla a pomohol im premôcť búrku. Magické číslo tri sa spája aj s ďalším známym príbehom o troch vojakoch. Traja rímski bojovníci mali byť popravení, pretože videli, ako Mikuláš zachránil nevinných ľudí pred popravou. Počas čakania na smrť prosili sv. Mikuláša o pomoc, no v tomto príbehu sa nezjavil priamo im, ale samotnému cisárovi. Tomu pohrozil, že ak troch rímskych vojakov nepustí na slobodu, ponesie následky.
Ďalšia legenda o svätom Mikulášovi má v sebe takisto číslo tri. Podľa nej Mikuláš opäť zachránil troch mladíkov, ktorí boli ubytovaní v hostinci. Hostinský pán ich však chcel zabiť, a to tak, že ich uložil do sudov a zatvoril ich tam. Ako sa zdá, Mikulášovi je veľmi blízke číslo tri. Symbolika čísla 3 sa v súvislosti so sv. Mikulášom z Myry spája nielen s jeho skutkami, ale aj so zobrazovaním tejto historickej postavy. Veľmi často môžete Mikuláša vidieť s tromi mešcami zlata alebo tromi sudmi.
Pozostatky sv. Mikuláša, patróna detí, ale aj cestovateľov, požiarnikov, hospodárov, námorníkov a mnohých iných, dnes ležia v talianskom meste Bari, kde mu postavili aj nádherný chrám. Sv. Od istého času je preto práve 6. december dňom, na ktorý čakajú všetky deti. Trpezlivo (aj netrpezlivo) vyčkávajú bradatého Mikuláša, ktorá sa často objavuje po boku s anjelom a čertom, niekedy ho sprevádza Snehulienka.
Na rozdiel od dnešnej podoby Mikuláša, ktorú rokmi vytvorila reklama, sa Mikuláš tradične zobrazoval ako biskup, ktorým počas svojho života bol. Symbolizuje ho červené rúcho, biskupská čiapka mitra a zlatá palica-berla. Samozrejmosťou je biela brada a láskavý pohľad. Mikuláš ako ho poznáme dnes získal svoju podobe kde inde ako v Spojených štátoch. Tradícia rozdávania sladkostí, ktorá 6. december sprevádza dodnes, sa pravdepodobne rozšírila z Holandska do Severnej Ameriky. Druhá možnosť je tá, že prišla z Nemecka. Práve tam sa deň sv. Mikuláša spájal s hrou na biskupa a táto hra sa neskôr presunula na 6. decembra. Predtým to však bola iná jedna noc v roku, počas ktorej sa detičky prezliekali za biskupa z Myry, teda svätého Mikuláša.
Deň sv. Mikuláša má v životoch detí veľmi dôležitú úlohu. Príchod Mikuláša je oveľa viac ako len krásnou spomienkou na detstvo. Vďaka Mikulášovi a jeho pomocníkom sa deti okrem iného učia rozoznávať dobro od zla. Sv. Mikuláš v sprievode anjela stelesňujú dobrotu, radosť a šťastie a oproti nim stojí špinavý čert s dlhým chvostom a rohmi, ktorý je symbolom zla. Viera v dobro sa však v tomto období spája ešte s niečím iným, a to s detskou poslušnosťou. Aj vám v detstve rodičia určite hovorili, že Mikuláš príde len v prípade, že ste celý rok poslúchali. Trestom pre neposlušné deti malo byť uhlie namiesto sladkostí a tradovalo sa tiež, že zlé deti si so sebou odnesie čert.
Ako sme už spomínali, sv. Mikuláš vždy chodil s biskupskou čiapkou, palicou a bradou. Už dlhé roky je u nás tradíciou, že Mikuláš deti obdaruje až po tom, čo mu zarecitujú mikulášsku básničku.
Na Slovensku je svätý Mikuláš úzko spojený aj s históriou národného obrodenia. V Liptovskom Svätom Mikuláši bola 10. mája 1848 prijatá Žiadosť slovenského národa, ktorá formulovala národnopolitický, kultúrny a sociálny program Slovákov v Uhorsku. Tento dokument predstavoval progresívny krok v oblasti sociálnych požiadaviek, rozšírenia občianskych slobôd a presadzovania rovnoprávneho nažívania národov v Uhorsku.
Žiadosť slovenského národa z roku 1848 v 14 bodoch:
- Slovenský národ v uhorskej vlasti cíti ako prarodič krajiny, ktorý si pripomína slávnu minulosť svojich predkov. Napriek tomu, že krajina bola dlho macošská, národ slovenský chce zabudnúť na krivdy a túži po slobode, národnosti a krajine. Vyhlasuje rovnosť všetkých národov Uhorska a odmieta utláčať iné národy, ale zároveň nedovolí, aby bol znovu uvrhnutý do jarma.
- Žiada sa zriadenie všeobecného snemu bratských národov žijúcich pod uhorskou korunou, kde bude každý národ zastúpený a každý zástupca bude viazaný používať svoj národný jazyk.
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- Vyslancovia všetkých uhorských národov budú viazaní prísahou konať na sneme podľa pokynov svojich voličov. V prípade zrady národnej budú podliehať pokutám.
- Žiada sa zrušenie zákona, ktorý predpisuje maďarčinu ako úradný jazyk v stoliciach a výboroch, a jej nahradenie materinským jazykom.
- Žiada sa dokonalé zriadenie národných škôl na všetkých úrovniach, vrátane univerzity.
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- Žiada sa odstránenie nadvlády jedných národov nad druhými a možnosť označovať slovenský národ svojimi farbami a zástavami (červeno-biele).
- Žiada sa, aby právo voliť a byť volený nebolo viazané na rod a stav, ale na ducha a právo rovnosti.
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- Žiada sa náprava krivd utláčaných občanov na dedinách, mestečkách a kopaniciach, ktorí boli pripravovaní o svoje majetky.
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- [Bod vynechaný v originálnom texte]
- Slovenský národ kladie podmienku svojho šťastia a zabezpečenia svojej národnosti na splnenie týchto spravodlivých žiadostí.
V Liptovskom Svätom Mikuláši sa veľká manifestácia na podporu vzniku Československej republiky uskutočnila 8. decembra 1918.
V súvislosti so sv. Mikulášom sa spomína aj postava Mikuláša Lexmanna OP, kňaza Rehole dominikánov, ktorý bol priekopníkom novej evanjelizácie a šíriteľom kresťanskej kultúry na Slovensku. Jeho život a mučenícka smrť v období komunizmu sú pripomienkou nezlomnej viery.
V roku 2019 bol vyhlásený Rok Mikuláša Lexmanna OP, ktorý trval od 28. októbra 2019 do 7. novembra 2020. Tento rok bol venovaný spoznávaniu jeho života a duchovnému povzbudeniu na jeho príklade.
Podľa rôznych indícií vznikli naši čerti pokrestančením miestnych duchov či duchov lesa, ktorí sa viazali na Peruna či Velesa. Tí mali skôr negatívne postavenie, no nie až tak ako biblický diabol. Podobne je pozostatkom slovanskej mytológie aj Dedo Mráz, ktorý prinášal na saniach zimu.
Mikuláša v našej tradícii odmeňuje za dobré správanie (sladkosti), čo zosobňuje anjel, a napomína za zlé správanie (uhlie, cibuľa), čo predstavuje čert (ako nasledovník zlých duchov). Ak si pod tým niekto predstavuje Satana, je na omyle.
Kto bol svätý Mikuláš? | National Geographic
Pôvod menín siaha do kalendára svätcov, ktorý používali katolíci a pravoslávni veriaci. Vznikol mierne komplikovaný trojuholník medzi postavami Mikuláša, Otca Vianoc a Santa Clausa, pričom ich súhra bola ovplyvnená rozkolom medzi katolíkmi a protestantmi.
Otec Vianoc bol v Anglicku personifikáciou Vianoc. Vianoce však boli podľa puritánskej vlády príliš pápežské (a katolícke), a tak boli zakázané. Royalistom sa však táto tradícia páčila a tak čakal Otca Vianoc rebranding - stal sa z neho symbol „starých dobrých časov“ a hodovania.
Santa Claus je pomerne priamočiaro inšpirovaný Sinterklaasom. Uchytil sa v roku 1823 vďaka básni „A Visit from St. Nicholas“ a odvtedy sa v Amerike teší vysokej popularite. Santu ťahajú po oblohe soby, lebo tak sa to písalo v básni, čo ho preslávila. No ľudia sa domnievajú, že Santa tým v skutočnosti absorboval aj časť pohanských zvykov. Podľa nich sa v strede zimy preháňa po oblohe tzv. Wild Hunt, divoký lov germánskeho boha Wodena (Odin). Ten sa viaže so sviatkom Yule - po pokresťančení ktorého sa stali Vianoce (resp. z neho pochádzajú niektoré vianočné tradície.
Svätý Mikuláš sa narodil pri meste Sachseln v kantóne Obwalden, v dnešnom Švajčiarsku. Svoje meno má podľa rieky Flüe, ktorá tečie blízko jeho rodiska. Pochádzal z roľníckej rodiny. Od malička mal záľubu v samote a modlitbe v tichu. V roku 1459 sa stal radným v kantóne Obwalden a zároveň starostom dediny, kde žil. Všetci si ho vážili, bol známy ako spravodlivý a múdry človek. Odmietol politickú kariéru, ktorú mu núkali.
V roku 1467 s jej súhlasom sa Mikuláš vzdal všetkých funkcií, ktoré mal, opustil svoju rodinu a odišiel ako pustovník do samoty. Jeho najmladšie dieťa malo vtedy jeden rok. Zo strachu, že ho jeho známi nepochopia, chcel ísť najprv do Bazileja a pripojiť sa ku komunite bratov, ktorá tam vtedy jestvovala. Cestou vo Waldenburgu však dostal mystickú víziu, na základe ktorej sa vrátil a začal hľadať miesto, ktoré mal v mysli už od svojho detstva. Svoje miesto našiel paradoxne neďaleko domova - v Ranftschluchte, kde žil jednoduchý život modlitby a pokánia. Spával na doske a pod hlavou mával kameň ako vankúš. 19 rokov žil bez jedla.
Mnohí ľudia za ním prichádzali, aby ho žiadali o radu. Navštevovali ho aj politici a predstavitelia občianskeho života. Na zhromaždení v Stans v roku 1481 bol sprostredkovateľom mieru. Svedectvo jeho života a ovocie jeho konania ich však nakoniec presvedčilo o Mikulášovom dobrom úmysle. Zomrel 21. marca 1487. Pochovaný je vo farskom kostole v Sachseln. Na mieste jeho pustovne stojí teraz kaplnka. Mikuláš bol jedným z posledných veľkých mystikov stredoveku. V centre jeho meditácií je utrpenie Ježiša Krista, Eucharistia a tajomstvo Najsvätejšej Trojice.
Sv. Mikuláš z Myry mal aj mená ako Ágios, Nikólaos, Mikola. Žil veľmi dávno, narodil sa medzi rokmi 270 a 286 a zomrel v rozmedzí rokov 345 a 351 nášho letopočtu. Všetko, čo o ňom vieme, máme z legiend, výskumov a ústneho podania, keďže zvesti o sv. Mikulášovi z Myry sa tradujú z pokolenia na pokolenie práve ústnou formou.
Podľa historických zdrojov je 6. december práve dňom, kedy sv. Mikuláš zomrel, hoci rok úmrtia nie je presne stanovený. Pozostatky sv. Mikuláša, patróna detí, ale aj cestovateľov, požiarnikov, hospodárov, námorníkov a mnohých iných, dnes ležia v talianskom meste Bari, kde mu postavili aj nádherný chrám.
V Pravoslávnej a Gréckokatolíckej Cirkvi na Slovensku je svätý biskup a divotvorca Mikuláš veľmi uctievaný. Jeho ikona sa spravidla nachádza v základnom rade ikonostasu celkom vľavo (na sever). Okrem základného sviatku (6. december) je v kalendári uvedený aj sviatok prenesenia jeho ostatkov do Bari (9. mája).
Málokto však vie, že tento svätec je úzko spojený aj so Slovenskom. V 19. storočí sa zjavoval na Ľutinskej hore v dedinke Ľutina pri Sabinove. Ako prvá ho 19. augusta v roku 1851 videla chudobná žena Zuzana Feketeová. Mikuláš, ktorý bol odetý v slávnostnom biskupskom rúchu, pokarhal ženu, že v deň, keď sa slávi sviatočná liturgia, nie je v chráme, ale zbiera huby v lese. Nabádal, aby veriaci svätili nedele a sviatky, a tiež k úcte k Matke Božej a postaveniu kaplnky. Spočiatku príbehu Zuzany nikto neveril, no keď po nesplnení Mikulášových požiadaviek Zuzana onemela a jazyk sa jej opäť rozviazal až po ich splnení, ľudia jej uverili a prípad nahlásili do Vatikánu. Ten potvrdil tieto zjavenia za pravdivé a pápež Pius IX. dokonca v roku 1855 udelil tomuto miestu Dekrét o plnomocných odpustkoch, ktorý má moc odpúšťať veriacim tresty za ich hriechy.
Na mieste prvého zjavenia svätca dnes stojí kaplnka sv. Mikuláša, kde sa nachádza aj vzácna relikvia - fľaštička s tekutinou vytekajúcou z jeho hrobky v talianskom Bari. Pri kaplnke tiež vyviera prameň, ktorému je pripisované jedno zázračné uzdravenie. V dedinke Ľutina neskôr vyrástol aj Kostol Zosnutia Presvätej Bohorodičky, ktorý pápež Ján Pavol II. povýšil na baziliku. Ľutina sa stala najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, ktoré navštevujú veriaci z celého sveta.
Po celom svete Svätý Mikuláš sa stal jedným z najuctievanejších svätcov vôbec. Po celom svete sú po ňom pomenované mestá, ulice a školy, je patrónom niekoľkých krajín, území a miest a tiež sú mu zasvätené mnohé chrámy. U nás je to napríklad Bazilika sv. Mikuláša v Trnave.
Tradície spojené s Mikulášom sa kraj od kraju, štát od štátu líšia, no väčšinou sú všetky spojené s obdarúvaním detí. V Poľsku napríklad ratolesti navštevuje Mikolaj a darčeky im schováva pod vankúš alebo do veľkej ponožky. To však nie je jediné stretnutie s Mikolajom počas roka, pretože ten sa do ich príbytkov vracia znova 24. decembra a necháva darčeky pod vianočným stromčekom. V Holandsku deti navštevuje Sinterklaas, vo Francúzsku zasa oslavujú Mikuláša iba v niektorých regiónoch, napríklad Lotrinsku, ktorého je patrónom.
Z predlohy Mikuláša sa postupne vyvinul aj americký Santa Claus, ktorý však deti obdarúva až cez Vianoce. Podobným prípadom je taliansky Babbo Natale či fínsky Joulupukki.
Mikuláš bol po smrti uložený do sarkofágu a pochovaný v kostole v dnešnej tureckej Demre, kde pôsobil. Jeho pozostatky však v roku 1087 vzali talianski námorníci z mesta Bari, ktorí sa obávali, že by sa svätcových ostatkov mohli zmocniť tureckí nájazdníci. Neskôr sa stali súčasťou Baziliky di San Nicola, kde sú uložené dodnes. Zaujímavé je, že už niekoľko storočí z nich vyteká tekutina zvaný myro, ktorej sú pripisované liečivé vlastnosti. Tureckí archeológovia sa však domnievajú, že pozostatky Mikuláša nikdy Turecko neopustili, pretože pod Kostolom sv. Mikuláša v Demre našli neporušenú hrobku.