Ondrej Sliacky, pôsobiaci pod pseudonymom Ján Donoval, bol významnou postavou slovenskej literárnej scény, ktorý sa venoval najmä histórii literatúry pre deti a mládež. Jeho dlhoročná práca redaktora a literárneho historika zanechala nezmazateľnú stopu v slovenskej kultúre.
Narodil sa 30. novembra. Svoje štúdiá začal na Pedagogickej škole v Lučenci. Následne v rokoch 1959 - 1964 študoval slovenčinu a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Jeho profesijná kariéra bola úzko spojená s vydavateľskou a redakčnou činnosťou. Pôsobil ako redaktor týždenníka Kultúrny život. Od roku 1970 pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Mladé letá, kde sa venoval časopisom Zlatý máj a Slniečko. V roku 1990 sa stal šéfredaktorom časopisu Slniečko a od roku 1993 zastával aj pozíciu šéfredaktora revue o umení pre deti a mládež Bibiana. Okrem toho pôsobil ako profesor na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a na Univerzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
V literárno-vednej oblasti sa Ondrej Sliacky postupne vyhraňoval ako popredný historik literatúry pre deti a mládež. Svoju knižnú kariéru odštartoval prácou Bibliografia slovenskej literatúry pre deti a mládež 1945 - 1964, ktorá vyšla v roku 1965. Svoj literárnohistorický pohľad uplatnil aj v antológiách poézie pre deti. Bol zostavovateľom Slovníka slovenských spisovateľov pre deti a mládež (1970; druhé, rozšírené vydanie v roku 1979). V ďalších literárnohistorických monografiách sa venoval prieskumu začiatkov beletristickej tvorby pre deti na Slovensku.
Okrem svojej akademickej a redakčnej práce bol Ondrej Sliacky aj autorom viacerých próz pre mládež. Bol zostavovateľom antológie povstaleckých básnikov a venoval sa aj prerozprávaniu textov ľudovej slovesnosti, biblických a antických príbehov. Jeho tvorba zahŕňala aj rozhlasové a televízne hry. Napísal životopisné hry o významných slovenských osobnostiach ako Ľ. Podjavorinská, J.G. Tajovský a J. Murgaš, ako aj množstvo literárnych adaptácií. Spolu s E. Gindlom napísal rozhlasovú hru, ktorá bola neskôr úspešne adaptovaná do televízneho filmu z prostredia horolezectva v Himalájach.
Medzi jeho významné edičné počiny patrí zostavenie antológie slovenskej poézie pre deti s názvom Zlatá muzika. Jeho práca na popularizácii literatúry pre deti a mládež je pripomínaná aj v kontexte časopisu Slniečko, ktorý vychádzal v Matici slovenskej a bol obľúbeným časopisom slovenských detí.
Okrem Ondreja Sliackeho, ktorý sa v nedávnom prieskume vyjadril k téme energetickej krízy a návratu k uhliu ako zdroju energie s negatívnym stanoviskom, je v slovenskom kultúrnom priestore pôsobiaca aj ďalšia osobnosť s menom Mikuláš Sliacky. Ten je známy ako fotograf, cestovateľ a karikaturista. V spomínanom prieskume sa Mikuláš Sliacky vyjadril proti návratu k uhliu, pričom poukázal na možnosti úspor energie v domácnostiach.
Práca Ondreja Sliackeho bola ocenená a pripomínaná v rôznych publikáciách a článkoch, ktoré reflektujú jeho prínos k slovenskej literatúre a kultúre pre deti a mládež.