Odchov teliat je kľúčovým faktorom pre budúcu produkciu mlieka a mäsa. Existuje mnoho názorov na to, ako by mal byť tento proces optimálne nastavený, no základom je pochopenie prirodzených potrieb teliat. Mlieko je pre mláďatá cicavcov, vrátane teliat, základnou potravinou. Hoci sa kravské mlieko bežne konzumuje ľuďmi, jeho zloženie je špecificky prispôsobené potrebám teliat pre ich rast a vývoj.
V prvých týždňoch života sa odohráva metabolické programovanie, ktoré ovplyvňuje celý život zvieraťa. Z tohto dôvodu je v tomto citlivom období nevyhnutné zabezpečiť dostatočný príjem tekutín a živín. Teľatá sú mláďatá cicavcov a k ich pohode patrí možnosť uspokojiť svoju potrebu sať. Preto je dôležité im túto možnosť dopriať.
Štúdie uskutočnené na Neubrandenburg University of Applied Sciences sa zamerali na vyvinutie plánu pitia a doplnkového krmiva, ktorý je založený na prirodzených potrebách teliat. Cieľom bolo zohľadniť množstvo a trvanie práva na pitie, ako aj množstvá doplnkového krmiva, a tým podporiť ich prirodzené správanie. V rámci výskumov sa zbierali údaje o príjme nápojov, vážilo sa denne skonzumované krmivo a zaznamenávalo sa správanie teliat.
Význam mlieka v ranom vývoji teliat
Kravské mlieko je produktom mliečnych žliaz kráv a je prirodzene určené pre rast a zdravý vývoj teliat. Obsahuje tryacylglyceroly, diglyceridy, monoglyceridy, voľné mastné kyseliny, fosfolipidy a cholesterol. Z pohľadu nasýtených mastných kyselín prevláda kyselina palmitová (30 %), kyselina myristová (12 %) a kyselina stearová (11 %). Z nenasýtených mastných kyselín sú zastúpené kyselina olejová (24 %), kyselina palmitoolejová (4 %), kyselina linolová (3 %) a kyselina linolenová (1 %). Okrem toho mlieko obsahuje cholesterol, ktorý je potrebný pre stavbu bunkových membrán a syntézu hormónov.
Mliečne bielkoviny tvoria 2,2 až 3,9 % mlieka a obsahujú všetky esenciálne aminokyseliny. Dominujú kazeín (80 %), ktorý je pre ľudí ťažko stráviteľný, a srvátkové bielkoviny (20 %), ako sú beta-laktoglobulín, alfa-laktalbumín, hovädzí sérový albumín, gamaglobulíny a enzýmy. Sacharidy, prevažne laktóza (mliečny cukor), tvoria 4,4 až 4,9 % mlieka, spolu s glukózou, galaktózou a malým množstvom oligosacharidov. Minerálne látky (0,7 až 0,8 %) zahŕňajú vápnik (110-120 mg/l), fosfor, draslík, horčík, sodík, chlór a síru. Vitamíny, približne 0,35 %, zahŕňajú vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K2) a vitamíny rozpustné vo vode (B1, B2, B6, B12, C).
Pre teľatá je mlieko kľúčové z viacerých dôvodov:
- Rýchly rast: Teľatá zdvojnásobia svoju hmotnosť v priebehu niekoľkých týždňov, pričom mlieko zabezpečuje potrebné živiny pre budovanie kostí a svalov.
- Špecifické zloženie: Pomer bielkovín, sacharidov a tukov v kravskom mlieku je ideálny pre vývoj teliat (pomer 2:5).
- Imunita: Mlieko obsahuje imunoglobulíny a ďalšie látky, ktoré podporujú imunitný systém teľaťa a chránia ho pred chorobami.
Mledzivo, ktoré teľatá dostávajú v prvých hodinách života, je obzvlášť dôležité. Obsahuje vysoké množstvo imunoglobulínov (IgG) a vitamínov, ktoré tvoria základ imunity novonarodeného teľaťa. Kvalitné mledzivo by malo obsahovať minimálne 50 IgG g/l.
Optimálne množstvo a spôsob kŕmenia
Výskumy ukazujú, že teľatá by mali mať možnosť piť viac ako 8 litrov mlieka denne. V praxi sa skúmali rôzne prístupy k množstvu a dĺžke podávania mliečneho nápoja.
Na Farme 1 bol maximálny nárok na pitie ponúkaný do 49. dňa života (DŽ), pričom teľatá boli odstavené až vo veku 65 dní. Voda na napájačke bola zmiešaná v koncentrácii 160 g práškovej mliečnej náhradky (PMN) na liter vody. Na Farme 2, kde sa skúmalo správanie teliat, mala PMN tiež 50 % obsah odstredeného mlieka a bola ponúkaná v koncentrácii 155 g/l vody. Maximálny nárok na 10 l mliečneho náhradného nápoja (MNN) mali do 28. dňa života, s postupným odstavom od 29. dňa až do 69. dňa.
Porovnanie príjmu MNN v závislosti od nároku na pitie:
- Pri obmedzenom nároku na 10 l denne pili teľatá menej ako 8 l MNN na 48 % pitných dní.
- Pri dennom nároku 12 l pili menej ako 8 l MNN na 62 % pitných dní.
- S nárokom na 10 l MNN teľatá využili plný nárok len na 26 % dní, pričom by si možno vyžiadali viac MNN.
- Pri nároku 12 l MNN bol odber plnej ponuky (12 l) zaznamenaný len v 4 % dní.
- Len 2 % teliat prijali v priemere 10 l MNN a viac, a za celé obdobie si žiadne teľa neuplatnilo nárok na plných 12 l.
Záverom, zásoba 12 l MNN postačuje na maximálny príjem mliečneho nápoja teľatami. Teľatá potrebujú približne 5 dní na nastavenie rytmu v pití. Pri nároku 10 l sa denný príjem MNN zvyšuje až do 30. DŽ, potom zostáva na vysokej úrovni do odstavu. Pri nároku 12 l sa príjem krmiva do 40. dňa zvyšuje pomalšie a zostáva výrazne pod príjmom MNN 10-litrových teliat. Miernejší nárast denného príjmu vody pri takmer neobmedzenom dennom nároku 12 l je pravdepodobne spôsobený rýchlosťou cicania, ktorá je do 20. dňa života nižšia.
Porovnanie nárokov na pitie:
- 10 l nárok: Teľatá častejšie opúšťajú kŕmnu stanicu bez nároku na cicanie, s potrebou sať. Po viacerých neúspešných pokusoch nasleduje hektická návšteva s vyššou rýchlosťou a väčším množstvom vody. V konečnom dôsledku to vedie k vyššiemu priemernému príjmu MNN v dňoch plnej dostupnosti (od 10 l do 35 DŽ) v porovnaní s 12 l nárokom. Po 35. DŽ do odstavu navštevujú 10 l teľatá kŕmnu stanicu podstatne častejšie (v priemere 9 návštev za deň), čo naznačuje počet „návštev naslepo“. Odstav je pri tomto nároku tiež stresujúcejší.
- 12 l nárok: Ponúka menej stresu pre teľatá, najmä v ďalšom období pitia. Počet návštev kŕmnej stanice zostáva v priemere 6 za deň. Odstav je miernejší, s postupným znižovaním objemu kŕmenia a rýchlosti cicania. Návštevnosť kŕmnej stanice sa až do 60. dňa nezvyšuje tak drasticky.
Do 7. týždňa života stoja teľatá na kŕmnej stanici 7 až 8 minút na jeden nápoj. Následne sa priemerné trvanie znižuje. Krátke doby kŕmenia do 3 minút sa vyskytujú pri viac ako 50 % do 7. týždňa. Obdobia 15 minút a viac sa objavujú až v 8. týždni.
Prechod na pevnú stravu a vývoj bachora
Počas prvých 6 týždňov života teľatá prijmú len do 0,5 kg sušiny (S) prostredníctvom odchovného krmiva, siláže, sena a TMR. Aj keď stredný príjem MNN pri začatí odstavenia na 29. deň života v 7. týždni klesne na 6,5 l, príjem sušiny 0,6 kg je len mierne nad množstvom pri plnom nároku (12 l) a priemernom príjme nápojov 8,4 l. Nižší príjem MNN nie je kompenzovaný vyšším príjmom doplnkového krmiva.
V 8. týždni života sa prídavok krmiva zvyšuje o 0,5 kg sušiny. Od 9. týždňa života príjem MNN klesá na 2,7 alebo 4,1 l a dokrmovanie sa zvyšuje na 1,4 alebo 1,6 kg sušiny. V 10. týždni dôjde k výraznému zvýšeniu denného príjmu doplnkového krmiva na 2,3-2,4 kg sušiny. Rozdiely medzi príjmom sušiny v prvých 4 týždňoch a týždňoch 8 až 10 sú významné pre oba varianty. Tento vývoj naznačuje, že príjem tuhého krmiva teliat nezávisí od ich nároku na pitie, ale skôr od veku a štádia vývoja.
Keďže objemové krmivo teľatá okusujú len krátko a do 7. týždňa zjedia malé množstvá, mali by sa ponúkať len seno a siláž najvyššej kvality. Zmesné kŕmne dávky (ZKD) sa majú používať až od 8. týždňa. Zmesné denne kŕmne dávky (ZDR), podávané aj po odstavení, by sa mali spočiatku umiestniť do žľabu vedľa siláže a nemiešať spolu, aby si na ne zvieratá postupne zvykli. Mladšie teľatá v skupine majú možnosť jesť len siláž.
Od 9. týždňa sú teľatá kŕmené len ZDK, koncentrovaným krmivom a senom. Doplnkový kŕmny plán zohľadňuje správanie pri prijímaní krmiva a skoré privykanie si na pevné krmivo s cieľom podporiť vývoj bachora. Od prvého dňa života sa teľatám ponúka v stojanoch čerstvé seno tej najlepšej kvality. Až do 7. týždňa života sa krmivo pre odchov teliat a siláž poskytuje čerstvé každý deň. Množstvo závisí od toho, koľko teľatá zjedia - pred kŕmením by malo v žľabe zostať malé množstvo.
Od 8. týždňa života sa skrmuje pomaly sa zvyšujúce množstvo ZKD, ktoré sa využíva aj pri intenzívnom odchove teliat po odstave. Prísun koncentrovaného krmiva by sa mal počas tejto doby postupne znižovať. V každom prípade sú pre podávané množstvá rozhodujúce potreby teliat, čo je vidieť z množstva zvyškov krmiva.
Čo poháňa vývoj bachora?
Odporúčania pre plán pitia a kŕmenia
Na základe výsledkov sledovaní možno odvodiť nasledujúce odporúčania:
- V skupinovom ustajnení by mal byť nárok na pitie 12 l ponúkaný do 49. dňa života.
- V samostatnom ustajnení postačí 8 až 10 l zmiešaného kolostra alebo MNN, pretože teľatá do 40. dňa zvyšujú príjem krmiva.
- Ak sa teľatám môže podávať len 8 l denne, mali by byť premiestnené do skupinového ustajnenia od 10. dňa. Ak majú 10 l, je to možné od 14. dňa.
- Od 50. do minimálne 65. dňa života, najlepšie do 70. dňa, sa odstavenie robí tak, aby teľatá boli odstavené najneskôr do 71. dňa.
- Prášková náhradka mlieka by mala obsahovať 30 až 50 % odstredeného mlieka a byť zmiešaná so 155 až 160 g na liter vody.
- Dá sa počítať s približne 50 kg práškovej mliečnej náhrady na teľa.
Odchov teliat bez matky musí vychádzať z požiadaviek a potrieb teliat. Keďže tieto nie sú v rozpore s ekonomickými aspektmi chovu teliat, teľatám by sa malo poskytnúť právo na pitie od 12 l až do veku 49 dní. TMR intenzívneho odchovu teliat by sa mala používať až od 8. týždňa.
Pravidelnejší prísun energie je dôležitý predovšetkým v zime, kedy sú požiadavky na energiu vyššie. Častejšie napájanie priaznivo pôsobí na trávenie. V prípade, že nie je možné zvýšiť frekvenciu kŕmenia, by mali byť dodržiavané 12 a 12 hodín.
Teľatá by mali mať umožnené mliečny nápoj sať, aby bol uspokojený ich prirodzený sací reflex. Satie mliečneho nápoja totiž znižuje pravdepodobnosť jeho vtoku do bachora (namiesto slezu), a tak vzniku nadúvania a hnačiek, ku ktorým môže dochádzať pri pití z otvorených kýblikov (voľnej hladiny). Hlava teľaťa pri pití mlieka z otvorených kýblikov totiž nie je vo fyziologickej polohe - zdvihnutá, ale sklonená dolu.
Metóda kŕmenia okysleným mliekom je vhodná hlavne pre chovy so slabšími zoohygienickými podmienkami, pretože je vhodnou prevenciou hnačkových ochorení. Pri mliečnych kŕmnych zmesiach treba dbať na správny postup ich prípravy, presne podľa návodu výrobcu.
Jednou zo zásadných chýb chovateľov je úplné vynechávanie kŕmenia mliekom u teliat s výskytom hnačiek, pretože rehydratačné nápoje majú malý obsah energie a neobsahujú základné živiny pre regeneráciu organizmu a rast teliat. Chovatelia by aspoň raz denne mali skontrolovať reálnu spotrebu mliečneho nápoja u každého teľaťa.
Najväčšiu hrozbu pre teľatá predstavujú hnačkové a respiračné ochorenia. Rovnako ako ostatné mláďatá, ani teľatá nemajú úplne vyvinutú imunitu. Hnačkové ochorenia spomaľujú rast a veľmi často vedú aj k úhynu teliat. Ochorenie dýchacích ciest väčšinou postihuje staršie teľatá, obvykle medzi 8. a 20. týždňom života. Prevencia je v boji proti ochoreniu teliat najlepším pomocníkom.
