Potrat, či už spontánny alebo umelý, je hlboko osobná a často traumatická skúsenosť, ktorá môže zanechať trvalé emocionálne a duchovné rany.
V mojej pastorácii prichádzam do kontaktu so všetkými ľuďmi, snažím sa byť vnímavý na ich potreby a citlivo na ne reagovať. A tak som prichádzal do kontaktu aj so ženami, ktoré prišli o svoje dieťa spontánnym potratením. Zároveň som stretal ženy, ktoré mali za sebou aj úmyselný potrat. A do tretice tu bola skupina žien, ktoré mali za sebou zamĺknutý potrat.
Všetky tieto potraty sú v niečom odlišné a v niečom rovnaké. Postabortívny syndróm je vo všetkých prípadoch evidentný. Trauma, ktorú prežívajú tieto ženy, je pre ne zdrvujúca. Toto ma pohlo k tomu, aby som pre ne niečo urobil. Pri tom, jednoznačne a úplne.
Pre matku je ťažké to, že nemôže svoje dieťa vidieť, aj keď cíti jeho blízkosť. A tu je miesto, ohromný priestor, kde sa môže matka sama stretnúť s Bohom, ktorého rovnako nevidí, ale môže cítiť jeho blízkosť.
Nič. A nič ani nezaberá. Poznám ten známy citát z Písma: „V Ráme bolo počuť hlas, nárek a veľké kvílenie: Ráchel oplakáva svoje deti a odmieta útechu, lebo ich niet“ (Mt 2,18).
Každá žena si musí sama prejsť bolesťou a smútkom. My môžeme byť len pri nej a to je dôležité. Nenechať ju v tom osamotenú.
Ako je dobré reagovať na dlho prežívaný smútok z často viacnásobnej straty dieťatka u žien v našom okolí? Čakať s ňou rovnako dlho. Zbytočné reči nepomôžu, naopak, len uškodia. Akákoľvek rada vyznieva len ako prázdna fráza, ktorá môže skôr ublížiť ako pomôcť. Je lepšie nechať ženu v takomto stave smútku sa len vyrozprávať či vyplakať.
Odporúča sa dať potratenému dieťatku meno, prijať ho. Okrem toho, že mu dá meno, a tým ho prijíma za svoje, musí mať možnosť sa s ním aj rozlúčiť. Ideálne je, keď má možnosť získať plod a pochovať ho. Dnes už existujú aj pohrebné obrady ešte nenarodeného dieťaťa. Ak takáto možnosť pochovania nie je možná, dá sa to urobiť aj symbolicky obradom prijatia a rozlúčenia sa s dieťaťom.
Ženy po potrate sprevádzajú rôzne symptómy, ako napríklad vina, hanba, depresia, menejcennosť, strach, zlosť, odcudzenie… Tu je veľký priestor pre psychologickú pomoc, ktorá sa dá krásne dopĺňať s tou duchovnou a naopak. Ideálne je, keď kňaz a psychológ spolupracujú. Prináša to ohromné výsledky v procese uzdravovania.
Z duchovnej roviny, okrem spomínaného obradu, dôležitú úlohu zohráva aj sviatosť zmierenia, prípadne sv. omša za uzdravenie, či pomazanie chorých. Takto vstupuje sám Ježiš do tohto procesu a robí zázraky.
Najskôr matka vyrozpráva svoj príbeh a okolnosti potratu. Pomôže mi to utvoriť si ucelený obraz vzniknutej situácie a pochopiť túto ženu v celom kontexte. Ďalej je dôležite zistiť, kde v procese uzdravenia sa nachádza a potom môžem ponúknuť pokračovanie. Spoločne sa dohodneme na postupe aj z časového hľadiska, kedy matka sama svojím prirodzeným spôsobom spracúva spomínané symptómy. Ja som len sprevádzajúci, navrhujem možnosti riešenia a ona sama si vyberá, ktoré jej vyhovujú najviac, načo sa ona cíti byť pripravená. Dôležité je cítiť sa slobodnou v celom procese. Podotýkam, že stretnutie je vždy iba s jednou matkou, nikdy nie skupinovo. Môže tam byť prítomný jej manžel alebo niekto, kto je pre ňu oporou a cíti sa pri ňom úplne slobodne a bezpečne.
Pri samotnom obrade prijatia a rozlúčenia sa s dieťaťom, môžu byť prítomné aj ďalšie osoby, na ktoré má tento konkrétný potrat dopad.
Plač zohráva dôležitú úlohu v živote človeka. Biblia pozná všetky druhy a príčiny ľudského plaču. Jedným z nich je plač ako výraz bolesti pri smrti niekoho drahého.
Svätý pápež Ján Pavol II. vo svojej encyklike Evangelium vitae odkazuje: „Vaše dieťa môžete s nádejou zveriť samotnému Otcovi a jeho milosrdenstvu. Ono teraz žije v Bohu” (porov. bod 99).
Veľmi. Rovnako ako každý živý člen rodiny vplýva na celú rodinu a jej jednotlivých členov, tak aj smrť ktoréhokoľvek z nich. A to platí aj pri potratenom dieťati. Potrat zasahuje všetky dimenzie života nielen matky, ale aj ľudí, ktorých sa to týka. Preto aj všetci ostatní majú veľký vplyv na uzdravenie nielen matky, ale aj ďalších členov rodiny a nakoniec tiež rodiny ako celku.
Je ohromná sila, keď vidíte vzlykať muža a otca nad stratou vlastného dieťaťa. Niekedy je plač mužov výraznejší ako u žien. Ale sú prípady, keď otcovia neplačú, ale sú skôr zúfalí, lebo nevedia, čo robiť so svojou trpiacou ženou. Vnútorne ma to veľmi pohýna. Najmä ľudsky.
Podobne ako čítame v Písme, keď Ježiš videl, ako plačú pri hrobe Lazára, a sám sa v duchu zachvel (Jn 11,33).
Silné sú pre mňa momenty, keď sa matka symbolicky lúči so svojím dieťaťom a číta mu rozlúčkovú reč ako sa zvykne robiť pri pohreboch. Alebo, ak sa necíti na čítanie reči, len potichu prinesie rozlúčkový list a zapálenú sviečku za nenarodené dieťa a položí ich na obetný stôl spolu s obetnými darmi počas sv. omše. V niektorých prípadoch sme mali po sv. omši aj malý kar v úzkom kruhu rodiny. Aj to bolo veľmi dôležité. Je veľa možností a symbolov, s ktorými sa dá tvorivo a citlivo pracovať.
Robíme aj obnovu krstných sľubov, kedy si rodičia môžu duchovne prežiť akoby krst ich dieťaťa, kedy ho prijímajú a zároveň odovzdávajú Bohu. Obnovou si posilňujú svoju vieru v Boha, potvrdzujú, že mu stále patria, ako aj ich dieťa.
Umelý potrat je hlboko osobná a často traumatizujúca skúsenosť, ktorá môže zanechať trvalé emocionálne a duchovné rany. Mnohé ženy, muži a rodiny, ktoré prešli touto skúsenosťou, hľadajú cesty k uzdraveniu a zmiereniu. Tento článok sa zameriava na modlitbu ako prostriedok na uzdravenie po umelom potrate, pričom zdieľa skúsenosti a pohľady rôznych ľudí, ktorí hľadali uzdravenie a zmierenie.
Strata dieťaťa, či už v dôsledku spontánneho alebo umelého potratu, je hlboká rana, ktorá si vyžaduje čas a starostlivosť na zahojenie. Mnohé ženy sa cítia izolované a nepochopené, ale existujú príbehy nádeje a uzdravenia, ktoré môžu ponúknuť útechu a povzbudenie.
Dalo by sa ľahko odsúdiť ženy po potrate, pretože práve ony mohli v poslednej chvíli rozhodnúť, či dovolia lekárovi urobiť potrat… Fakt je však taký, že prevažná väčšina žien sa v ťažkej životnej situácii rozhoduje pod tlakom. Buď pod tlakom okolností, alebo pod tlakom manžela/partnera, lekára, rodičov… Preto by sme mali byť veľmi opatrní v odsudzovaní takýchto žien.
Povolenie hnevať sa. Je potrebné vyliať všetok hnev z ľudského srdca, aby sa vytvorilo miesto na prijatie niečoho pozitívneho a krásneho. Neschopnosť odpustiť je ako jed, ktorý najviac škodí tomu, kto sa hnevá. Prejavuje sa rozličnými spôsobmi v bežnom živote na psychike jednotlivca. Odpustenie je rozhodnutie, nie pocit.
Pomenovať dieťa - uznať ho za osobu. Poprosiť dieťa o odpustenie - je dobré napísať dieťaťu list, vysvetliť okolnosti, prihovoriť sa mu, vyjadriť mu lásku. Zmieriť sa s Bohom. Po predchádzajúcich krokoch je dobré vykonať si sv. spoveď a uveriť Božiemu milosrdenstvu, raz a navždy.
Keďže proces uzdravenia z rán potratu je procesom trúchlenia, nesmie chýbať dôstojná rozlúčka, spomienkový obrad. Vzdávame tým úctu ľudskej bytosti a tiež odovzdávame ju Bohu, prepúšťame ju. Odporúča sa nechať si spomienkový predmet, niečo, čo by nám dieťatko v každodennom živote pripomínalo a mohlo by byť takto začlenené do rodiny.
Všetky tieto kroky je lepšie vykonať s niekým, kto je vyškolený v tejto oblasti, alebo so psychológom, ktorý má pre závažnosť následkov potratu pochopenie. Ešte efektívnejším sa javí víkendový sprirituálno-terapeutický program Ráchelina vinica, keďže účastník je vytrhnutý z kolobehu bežného života a má možnosť dôsledne sa sústrediť len na tento životný problém v prostredí, ktoré neodsudzuje.
Mocná Modlitba za Uzdravenie a Pokoj v Srdci | Ježiš Kristus
Modlitba
Pane Ty ma miluješ už od večnosti. Miluješ ma, pre to, kým už, som a nie pre to, kým sa stanem. Pane, máš už miesto v raji, ktoré si pre mňa pripravil, je plné lásky a kvetov. Neprosím Ťa, aby som žil, prosím, aby som miloval už teraz. Pane, zmiluj sa nad mojimi rodičmi, daruj im radosť a túžbu spoznať ma. Premeň ich strach na radosť, ich obavy na lásku. Požehnaj moju mamku, daj jej nežné srdce a túžbu po materstve. Sme Tvoje deti, stratené v tomto chaose. Len Ty nás môžeš nájsť a spojiť. Nemôžem hovoriť a volať o pomoc, ale môžem sa v tichu modliť za spásu, ktorá je cieľom každého života. Láska je nemý výkrik do neba.
Vyznať tento ťažký hriech vo svätej spovedi. Je dobré sa zriecť aj zlých duchov, ktorí prichádzajú s týmto hriechom do života človeka. (,,Zriekam sa ducha potratu. Zriekam sa ducha smrti. Zriekam sa ducha nenarodených detí. Zriekam sa aj všetkých dôsledkov, ktoré tieto hriechy v mojom živote spôsobili. Zriekam sa všetkých duchov, ktorí vošli do môjho života v dôsledku týchto hriechov (používania antikoncepcie alebo v dôsledku spáchania potratov).
Duchovná adopcia: Možnosť duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa ako forma pokánia.
Púť a modlitby: Vykonanie púte s úmyslom odprosiť za svoj skutok a modlitby pred potratovými klinikami za ukončenie potratov.
Ráchelina vinica: Účasť na duchovno-terapeutickom programe Ráchelina vinica.
Katechizmus Katolíckej Cirkvi nás o dôvere v Boha a Bohu okrem iného učí: „Odovzdanosť do prozreteľnosti nebeského Otca oslobodzuje od ustarostenosti o zajtrajšok.
Ak sme podstúpili potrat alebo sme sa na jeho vykonaní nejako podieľali a teraz máme výčitky svedomia, nezúfajme, pretože Božie milosrdenstvo je nekonečné a také obrovské, že dokáže odpustiť všetko, aj tento ťažký hriech, ak ho my ľutujeme a kajáme sa.
Dať dieťatku meno, pretože Boh nás pozná podľa mena. Dieťatko v žiadnom prípade netreba brať ako zhluk buniek. Pokrstiť ho krstom lásky. Ak dieťatko nemohlo mať pohreb, je vhodné dať odslúžiť sv. omšu na úmysel ZA PRIJATIE DO NEBESKÉHO KRÁĽOVSTVA. Sv. omša sa neslúži za odpustenie hriechov pre dieťatko, pretože nemalo žiadne hriechy, iba ak dedičný hriech.
Obrátenie, zmena života, časté prijímanie sviatostí najmä Eucharistie a sv. prijímania. Možnosť duchovnej adopcie nenarodeného dieťaťa (9 mesiacov), ako možnosť nápravy a pokánia. Žena sa deväť mesiacov modlí za nenarodené dieťa, ktoré je v ohrození života. Vykonať si púť s úmyslom odprosiť za svoj skutok. Modliť sa pred potratovými klinikami, za ukončenie potratov.
Mimoriadne vhodný je duchovno-terapeutický víkendový program Ráchelina vinica, ktorá je určená matkám, otcom, súrodencom, príbuzným, zdravotníkom, ktorí sú poznačení hlbokou bolesťou zo smrti dieťaťa (detí) spôsobenou potratom.
