Milan Rúfus, významný slovenský básnik, ktorý sa narodil na Liptove, študoval slovenčinu a dejepis na Filozofickej fakulte UK a neskôr tam pôsobil ako pedagóg, zanechal rozsiahle dielo pre dospelých i detských čitateľov. Jeho tvorba bola preložená do viacerých jazykov a od 90. rokov minulého storočia bol pravidelne navrhovaný na Nobelovu cenu.
Rúfusovo videnie sveta je postavené na kresťanských základoch a medzi jeho obľúbené žánre patrí modlitba. Do najkrajšej podoby ju pretavil v zbierke Modlitbičky, v ktorej s pokorou prosí Boha o to, aby deťom zachoval najzákladnejšie hodnoty - rodinu, vlasť, mier… Autorkou ilustrácií v tretej knižke Pamätníček je Rúfusova dcéra Zuzanka - ako dieťa mu darovala pamätníček s obrázkami, medzi ktorými vždy nechala jeden list voľný. Autor to pochopil ako výzvu doplniť jej stvárnenie sveta básnickým slovom.
Tvorba Milana Rúfusa je charakteristická hlbokým ponorom do života v celej jeho šírke, výške i hĺbke. Čitateľ mu verí každé slovo, lebo nepoúča, nenanucuje svoje videnie sveta. Táto úprimnosť a hĺbka rezonujú aj v jeho dielach určených deťom.
Album Modlitbičky a koncertné turné
Zbierka "Modlitbičky" bola zhudobnená Janou Bezek a vydaná na albume, ktorý obsahuje jedenásť Rúfusových básní zhudobnených pre detský zbor a komorný orchester. Album vydalo vydavateľstvo Pavian Records v spolupráci so slovenskou džezovou klaviristkou a skladateľkou Janou Bezek.
Na prelome novembra a decembra 2017 sa projekt "Modlitbičky" vydal na svoje prvé koncertné turné po šiestich slovenských mestách: Ružomberok, Banská Bystrica, Trenčín, Trnava, Nitra a Bratislava. Projekt Modlitbičky zachytáva krehkosť a jedinečnosť detského života, o ktorom slovenský básnik Milan Rúfus často písal a aj ho podporoval. Koncentruje sa na tvorivosť, emócie, radosť z hudby a slova, podnecuje k úvahám o súčasnom stave sveta, ktorý nás bezprostredne obklopuje, rozpráva príbeh živého a citlivého umenia, ktoré sa v dnešnej pretechnizovanej dobe vyskytuje veľmi zriedkavo.
Zhudobnenie básní Janou Bezek
Jana Bezek postupovala pri zhudobnení týchto básnických miniatúr s citom pre Rúfusovo dielo. Vybrala si jedenásť textov, ktoré tvoria základ albumu:
- Deti a modlitbička
- Modlitba za osamelé deti
- Detské krédo
- Plachá modlitba za mamkino srdce
- Zimná modlitbička
- Večerná modlitba
- Modlitba trojkráľová
- Poďakovanie za lásku
- Modlitba za rodičov
- Modlitba modlitieb
- Ako bolo na počiatku
Jana Bezek k projektu pristupovala s hlbokým porozumením pre Rúfusovu tvorbu. Uvádza: „V živote som sa stretávala s mnohými deťmi a dospelými, ktorí mi s láskou v očiach o Modlitbičkách rozprávali. Stále viac a viac som si uvedomila, že sú to modlitby života, že sú z najhlbšieho miesta v srdci človeka, ktorý vedel, čo je skutočná láska.“
Jana Bezek je pôvodom zo Stropkova. Na AMU v Krakove študovala jazz u skladateľa a klaviristu Joachima Mencela, klasickú hudbu pod vedením Elzbiety Hoffman. Venuje sa sólovej hre, hudbe bez prípravy, komponuje pre deti, dlhoročne sa zaoberá štúdiom klasickej hudby, vedie pedagogickú činnosť v Bratislave, pravidelne realizuje workshopy Muzikula o improvizovanej hudbe pre deti a mladých ľudí. "Modlitbičky" sú druhým albumom Jany Bezek.
Zhudobnená báseň Milana Rúfusa Hľadanie rodiča
Rúfusova tvorba a jej kontext
Dielo "Až dozrieme" predstavuje básnickú zbierku, Rúfusovu prvotinu, ktorou autor vstúpil do povedomia čitateľskej verejnosti. Hoci bol globálny vojenský konflikt na európskom kontinente ukončený, generácia mladých autorov tvorila v dusivej atmosfére ďalšieho konfliktu - tzv. studenej vojny. Zbierka vyšla v čase politicky angažovanej a schematickej poézie.
Aj dielo "Až dozrieme" obsahuje tradičné témy (vojna, mier, príroda, domov, láska, poézia) a vyznačuje sa tradičnou formou (napr. príklon k postupom neosymbolizmu, zavrhnutie nadrealizmu, ktorý nemal čo povedať novej dobe, i voľného verša). Vstúpil do literatúry pomerne neskoro, no jeho príchod spolu s M. Válkom predstavoval významný impulz pre vývin slovenskej poézie. Milan Rúfus touto zbierkou rozpútal diskusie medzi literárnymi kritikmi.
Básnik v nej účinne pracuje s metaforami, s epitetami, ale aj s metonymiami. Prostredníctvom básnických prostriedkov zobrazil, aké boli požiadavky vtedajšieho režimu. Milan Rúfus bol majstrom reflexívnej lyriky. Lyrické opisy zdobia najmä prvé dve strofy, zvyšná časť básne je reflexívna. Autor v nej spomína na mamu, ako mu „na cestu robí koláč biely“ a popritom smúti „do kvásku jej slzy padajú“.
Protivojnové motívy v Rúfusovej tvorbe
V protivojnových veršoch básne "Večer pod Ďumbierom" možno sledovať Rúfusovu orientáciu na jednotlivca. Vynechal patetickú heroizáciu činov. Básnik sa sústredil na smrť jedného jediného vojaka, ktorý „umrel olovom“ - bol zastrelený na našom území a pochovaný vo vojenskom hrobe pod Ďumbierom. V básni nájdeme aj reflexívne časti, napr. keď sa prihovára vojakovej matke, pretože si uvedomuje, akú bolesť dokáže priniesť takáto udalosť. Autor bol známy humánnym a sociálnym cítením, ktoré sa prejavilo napríklad v básni "Monológ v lazarete". Vojak v boji oslepol a lúči sa so svojou milou - chce, aby naňho zabudla. Ľúbostné básne sú v zbierke v menšom zastúpené (napr. "Rozlúčenie", "Modlitba za milú").
"Modlitba za Slovensko" - rozbor básne
„Modlitba za Slovensko“ je jednou z Rúfusových najznámejších básní, v ktorej vyjadruje hlbokú lásku k rodnej krajine a prosbu za jej ochranu. Báseň je komponovaná s použitím striedavého rýmu (a,b,a,b), ktorý dodáva textu rytmus a plynulosť. Tento pravidelný rytmický vzorec posilňuje pocit pokoja a hlbokého duchovného rozjímania. Rúfusov jemný a úprimný štýl odráža vnútornú pokoru a úctu k Bohu i k vlasti.
V básni sa stretávame s jazykovými prostriedkami ako epiteton ("v Božej sieti mäkkou vravou") a metafory ("krájať zem pluhom ako chlieb"). Báseň sa sústreďuje na lásku k rodnej krajine a na úprimnú prosbu za jej ochranu. Milan Rúfus prostredníctvom básne vyjadruje hlbokú vďaku za domov, ktorý vníma ako bezpečné "hniezdo". Toto hniezdo nie je len miestom fyzickým, ale aj symbolom pokoja a istoty, ktoré nachádza v rodnej krajine a tradíciách svojho národa.
V „Modlitbe za Slovensko“ sa básnik úpenlivo obracia k Bohu s prosbou, aby ochraňoval jeho domovinu. Slovensko prirovnáva k malému hniezdu, kde žijú a pracujú matky, otcovia a ich deti, a ktoré prináša bezpečie a stabilitu. Záverečný obraz „aspoň Ty ho, Veľký, chráň“ vyjadruje skromnú nádej a zároveň silnú vieru, že aj malý národ má miesto v Božom pláne a zaslúži si ochranu. Námetom básne je hlboká láska k Slovensku.
Pokora a odovzdanie sa Bohu v Rúfusových modlitbách
Milan Rúfus vo svojich dielach veľmi vnímavo a citlivo hľadal zmysel a podstatu ľudského bytia. Hlboko načrel do jeho starostí, bolestí, neistôt, radostí, šťastia i vzdoru. Koncept pokory a odovzdania sa Bohu je prítomný v mnohých jeho dielach, najmä v tých, ktoré sa dotýkajú duchovného rozmeru života.
Pokora znamená Ježišovi povedať: „Pane, vydávam ti svoj život. Rob skrze mňa svoje dielo.“ Je to prosba, aby Boh vstúpil do nášho života od samého počiatku, od okamihu počatia. Uznávame, že Boh nás chcel, prial si naše narodenie a stvoril nás. Preto je našim otcom i matkou. Prosíme Ježiša, aby položil svoju ruku na deväť mesiacov tehotenstva našej matky, na každý stres a šok, ktorý prežila. Ak nás rodičia nechceli, prosíme o uzdravenie tohto zranenia. Žehnáme našim rodičom, lebo vieme, že ich Boh stvoril rovnako ako nás, a preto im chceme odpustiť a mať ich radi.
Tieto princípy sa odrážajú aj v koncepte modlitby za dieťa, ktorá sa zameriava na uzdravenie detstva, puberty a sexuality. Prosíme Ježiša, aby prišiel do prvých piatich rokov nášho života a uzdravil náš vzťah k otcovi a matke. Odpúšťame tiež svojim bratom, sestrám i susedom, všetkým, s ktorými sme boli zviazaní po dobu týchto rokov. Ďakujeme Bohu, že pred ním môžeme byť takí, akí sme, pretože nás miluje.
Zvlášť prosíme o uzdravenie doby puberty. Prosíme Boha, aby nás uzdravil a ukázal nám, že naša sexualita je jeho dar, že je to jeho tvorivý čin. Prosíme Ježiša, aby sa dotkol našej sexuality, našich citov, všetkých pudov a pomohol nám, nech je vo nás zasa všetko čisté a slobodné. Odpúšťame tiež všetkým, ktorí nás v tejto oblasti priviedli ku hriechu.
Prosíme tiež o prijatie minulosti a budúcnosti. Ďakujeme Ježišovi, že prijal všetky naše zranenia a že ich uzdravuje. Prosíme ho, aby sa pozrel na náš život od pätnásteho do dvadsiateho piateho roku života a dotkol sa všetkých tých situácií, kedy sa nám nedarilo v škole. Boh pozná naše rany a strach z tej doby. Prinášame mu svoje prvé sklamania v manželstve, v rodine, v zamestnaní.
Teraz prosíme Boha, aby prišiel do obdobia od dvadsiateho piateho roku až doteraz. Nech sa pozrie na nás, akí sme teraz, v tomto okamihu. Nech sa dotkne všetkých zábran, ktoré máme proti nemu. Nech sa pozrie na všetky naše zlozvyky a prikáže im, aby nás opustili. Prosíme Ježiša, aby nám ich odpustil a uzdravil všetky zranenia, ktoré po nich zostali. Nech sa dotkne nášho strachu z okamihu smrti, pretože i vtedy bude s nami. Prosíme Ježiša, aby nás vyslobodil z hriechu sebaľútosti. Nech nám pomôže, aby sme sa už nikdy neanalyzovali a nerozoberali svoju minulosť, ale aby sme sa vždy pozerali len na neho.
| Aspekt | Popis |
|---|---|
| Odpustenie | Odpustenie rodičom, súrodencom, susedom a všetkým, ktorí nám ublížili. |
| Uzdravenie | Uzdravenie zranení z detstva, puberty a dospelosti. |
| Odovzdanie | Odovzdanie svojho života Bohu a dôvera v jeho vedenie. |
| Viera | Viera v Božiu prítomnosť v každom okamihu života. |
Venujeme Ježišovi celý svoj život. Už nemáme strach zo svojej minulosti, pretože on prešiel každý jej detail a všetko uzdravil a odpustil. Vieme, že sme spasení a že v našej minulosti už neexistuje nič, čo by nás stavalo proti Bohu. Vieme, že sme kamaráti. Prosíme ho tiež, aby vstúpil i do našej budúcnosti, a ďakujeme mu, že i v našej budúcnosti neexistuje nič, čoho by sme sa museli báť, pretože celá naša budúcnosť je v jeho rukách.
Ďakujeme Ježišovi, že nám hovorí: „Neboj sa! Ja som ťa vykúpil. Ty si cenný v mojich očiach. Ja ťa milujem. Svoj život som položil za teba a svojou krvou som umyl každý tvoj hriech. Dotkol som sa tvojich hriechov. Si slobodný a si môj. Tebe patrí moje kráľovstvo.“