Vývoj každého dieťaťa je jedinečný a tempo, akým dosahuje jednotlivé míľniky, sa môže výrazne líšiť. V období okolo 11. mesiaca života sa u detí často objavujú prvé slová a zároveň sa rozvíja aj hrubá motorika. Je prirodzené, že rodičia sledujú pokroky svojich detí a porovnávajú ich s rovesníkmi. Kedy je však oneskorenie v reči či motorike dôvodom na obavy a kedy ide o bežnú individuálnu odchýlku?
Neverbálna komunikácia ako základ
Len krátko po pôrode sa objavuje u vášho novorodeniatka prvá „reč“ - v neverbálnej podobe. Robí rôzne grimasy, všimnete si rôzne druhy plaču, ktorými komunikuje svoje potreby, mení sa mu výraz tváre v snahe vyjadriť nielen potreby (hlad, kakanie, prítomnosť rodiča), ale aj emócie (strach, frustráciu, spokojnosť) a reakcie na zmyslové podnety (pohladenie, vôňa rodiča). Rodičia sa učia tieto spôsoby komunikácie interpretovať, dieťatko počúvať a reagovať.
Vývoj reči a jazyka: Rozdiely a príčiny
Jazyk je systém znakov, pravidiel (gramatických, lexikálnych), ktoré používame na vyjadrenie našich myšlienok a komunikáciu. Môže mať písanú, hovorenú a posunkovú formu. Reč je zase konkrétna forma jazyka, jeho realizácia v praxi, motorický akt.
V jednoduchosti si oneskorenie jazyka, alebo problémy vo vývoji jazyka všimnete u svojho dieťaťa v podobe neschopnosti porozumieť jazyku, vývoj reči sa deje pomalšie. Vyskytnúť sa môže napr. afázia (pre poranenia mozgu alebo problémom s jeho fungovaním má dieťa problém rečou a porozumieť jej), problém so sluchovým spracovaním (dieťa nevie spracovať význam zvukov, ktoré ucho posiela na spracovanie do mozgu).
Oneskorenie reči znamená, že vaše dieťa nesprávne vyslovuje a tvorí slová a zvuky, neformuje plynulo slová a vety. Alebo naopak je všetko v poriadku, len je pozadu oproti svojim rovesníkom.
Deti môžu mať ďalej problém s receptívnou zložkou reči, napríklad nerozumejú abstraktným slovám, zložitým vetám, dlhým súvetiam, ale aj expresívnou zložkou, kedy ide o užívanie jazyka, napr. nedokážu skladať slová dokopy, poznajú ich, ale sa nimi nevedia vyjadrovať. Často sa práve deti s poruchou sluchu, kým sa zistí problém a nasadí napr. naslúchadlo, oneskorujú v reči. Ešte v 3 rokoch nemusia vôbec rozprávať.
Faktory ovplyvňujúce vývoj reči:
- Prenatálne, perinatálne a postnatálne podmienky.
- Rizikové tehotenstvo, ťažkosti počas tehotenstva, prekonané choroby.
- Pôrod - prirodzený alebo cisárskym rezom, či bolo dieťa počas pôrodu pridusené.
- Adaptácia na prostredie po narodení.
- Motorický vývin - je dôležité, aby si dieťa prešlo všetkými štádiami vývinu, napr. aby nepreskočilo štádium štvornožkovania.
- Spoločenské prostredie - sú rodičia dostatočne vyladení na dieťa? Venujú mu dostatok pozornosti? Komunikujú s ním?
Urýchliť vývin reči sa nedá, nakoľko je to niečo, čo má každé dieťa vrodené. Môžeme mu len správnou komunikáciou dopomôcť a stimulovať správnym smerom jeho vývin reči.
Míľniky dieťaťa vo vývoji jazyka a reči
Logopédi majú tabuľky vývinu reči alebo používajú metódy na hodnotenie reči dieťaťa. Je tu uvedené, na akej úrovni by mala byť reč dieťaťa v určitom mesiaci života, aká by mala byť slovná zásoba, na akej úrovni syntax a gramatika jazyka.
Napríklad:
- 18-mesačné dieťa má mať slovnú zásobu najmenej 50 slov, začína tvoriť krátke dvojslovné vety, môže ešte používať spojenie gesta a slova na vyjadrenie vety.
Ak sa dieťa voči svojim rovesníkom oneskoruje o 6 mesiacov, hovoríme o oneskorenom vývine reči, ak o viac ako 6 mesiacov, tak o narušenom vývine reči. Môže sa jednať o samostatný problém (teda dieťa má ťažkosti len s rečou) alebo môže ísť o symptóm inej primárnej diagnózy (napr. autizmus, ADHD, rôzne genetické ochorenia a pod.).
Kedy si všímať prvé varovné príznaky?
Oneskorenie reči si v podstate môžeme začať všímať od 1. roku dieťaťa, keďže vtedy sa majú u detí objavovať prvé slová. Samozrejme v tomto období dosahujú jednotlivé vývinové míľniky deti veľmi individuálne, u niektorého sa môžu objaviť prvé slová v 10. mesiaci, u niektorého v 18. mesiaci. Za oneskorenie reči považujem, ak dieťa je voči svojim rovesníkom oneskorené o 6 mesiacov.
Napríklad:
- Ak si dieťa v roku nedžavoce, neobjavujú sa u neho prekurzory reči ako spoločná pozornosť, hľadanie predmetu, stálosť predmetu, očný kontakt, uvažovanie o predmete.
- Ak v 18. mesiacoch nemá slovnú zásobu aspoň 50 slov (počítajú sa aj zvuky zvierat).
- V 24. mesiacoch netvorí krátke vety, neohýba slová (teda si nezačína uvedomovať gramatiku slovenského jazyka).
Kedy vyhľadať lekársku pomoc?
Lekárku či lekára vyhľadajte, AK dieťa:
- do 3 mesiacov sa neusmieva a nereaguje na vás
- do 5 mesiacov nereaguje na hlasné zvuky, nevydáva žiadne šťastné a smutné zvuky
- do 6 mesiacov nehľadá zdroj zvuku - neotáča hlavičku ani ho nehľadá očami
- do 7 mesiacov nebľaboce, do 11 mesiacov nevyužíva gestá, neimituje zvuky
- do 10 mesiacov nereaguje akýmkoľvek spôsobom na svoje meno/oslovenie
- do 12 mesiacov zriedkavo vydáva zvuky, nebľaboce, nevyužíva gestá, neukazuje prstom, aby s vami komunikovalo
- do 15 mesiacov sa neobjavujú žiadne slová, nerozumie slovám ako „nie“, „papa“ (do 18 mesiacov nemá slovník ani 10 slov, resp. nepovedalo ani svoje prvé slovo), nehovorí slová ako „mama“, „tata“
- do 2 rokov hovorí len pár slov, alebo zabudlo aj tých pár, čo predtým poznalo, má problémy s porozumením ostatným, s porozumením jednoduchých inštrukcií („poď ku mne“, „kopni do loptičky“)
- do 2 rokov by nemalo už len bľabotať, ale zvuky by sa mali viac podobať na slová, nespája dve slová dokopy, nemá slovnú zásobu ani 25 slov, neukazuje na obrázky ani časti tela napr. keď ich menujete, neodpovedá na otázky verbálne alebo aspoň pokrútením, prikývnutím hlavou
- do 3 rokov rozpráva menej ako 50 slov a zriedkavo komunikuje a hrá sa s ostatnými deťmi, nie je schopné tvoriť krátke vety, objavuje sa echolália (opakuje frázy v odpoveď na otázku), nepýta si veci ich pomenovanímmá slabú artikuláciu alebo vyslovovanie, má problém skladať vety alebo vynecháva slová z viet
Význam včasnej diagnostiky a intervencie
Učenie sa jazyku je komplexný proces, pre všetkých veľmi dôležitý, pretože pomáha deťom nielen vyjadrovať sa, svoje potreby a pocity, emócie, nápady, myšlienky, ale komunikovať a spoznávať, rozumieť prostrediu vôkol seba. Deti s oneskoreniami sa môžu cítiť frustrované, stratené, zúfalé a nepochopené, ak to nejde. Preto je tak dôležitá včasná diagnostika, podchytenie problému a včasná intervencia a príslušná terapia.
Nespoliehajte sa len na preventívne prehliadky
Deti majú absolvovať u pediatra 9 preventívnych prehliadok do prvého roku života, potom v 18. mesiaci a následne v 3. roku, potom každé dva roky. Pediater má na preventívnej prehliadke sledovať psychomotorický vývin dieťaťa, má k dispozícii vývinový skríning S-PMV, ktorý obsahuje aj otázky ohľadom reči. Takisto má k dispozícii dotazník TEKOS, ktorý hodnotí aktuálne komunikačné schopnosti dieťaťa a ak dieťa v dotazníku nezíska primeraný počet bodov, má byť odoslané na logopedické vyšetrenie.
Môže sa ale stať, že ak dieťa je zdravé, tým pádom navštívi ambulanciu v 18. mesiaci a následne až v 3. roku, čo je dlhý časový úsek a toto obdobie je najcitlivejšie pre vývin reči. Ak dieťa nie je zachytené, začína sa jeho reč „riešiť“ neskoro.
Čo robiť, keď si všimnete u svojho dieťatka problém?
Akonáhle má matka pocit, že reč jej dieťaťa sa nevyvíja tak, ako by sa mala, už to je prvý varovný signál, že je potrebné sa poradiť s odborníkom. Keďže veľakrát ani my v tomto veku ešte nevieme 100% určiť a predpovedať, ako to bude do budúcnosti s rečou dieťaťa, vieme však poučiť rodiča, zaučiť ho do efektívnych komunikačných stratégii a tým stimulovať reč dieťaťa.
Najhoršie je zvoliť vyčkávací mód, čakať, že dieťa sa „rozhovorí“. Áno, môže sa tak stať, ale nikto nám to nezaručí a ak sa tak neudeje, tak sme stratili niekoľko mesiacov alebo rokov, kedy sa už s dieťaťom na jeho oneskorení mohlo pracovať a malo tak možnosť „dobehnúť“ rovesníkov.
Neskôr, ak sa dieťa oneskoruje v reči od svojich rovesníkov o viac ako 6 mesiacov (teda napr. 3-ročné dieťa hovorí na úrovni jeden a polročného), vtedy už nehovoríme o oneskorení, ale narušení reči a dieťa už nemusí svojich rovesníkov dobehnúť. Jeho rečové schopnosti budú stále slabšie, a v školskom veku sa to môže pretaviť na problémy s učením (dyslexia, dysgrafia a pod.).
Potreba ďalších odborníkov
Rodič sa môže sám rozhodnúť kontaktovať logopedičku či logopéda bez predchádzajúceho odporúčania pediatričky či pediatra, ak títo nepracujú v rezorte zdravotníctva. Klinická logopedička či logopéd však potrebujú výmenný lístok od pediatričky či pediatra.
Ďalších odborníkov a odborníčky je potrebné navštíviť, ak sa zistí, že dieťa má viac ťažkostí vo vývine. Napríklad audiológ a audiologička v prípade podozrenia na poruchu sluchu, psychológ, psychologička a psychiater a psychiatrička na vylúčenie PVP, ADHD. Dieťa môže byť odoslané aj neurologičke či neurológovi, na imunológiu alebo genetické vyšetrenie.
Ako rozvíjať jazyk a reč u dieťaťa doma?
Ak dieťa nemá žiadny problém, tak je dôležité s ním správne komunikovať. Spočiatku u najmenších detí používajte krátke, možno aj jednoslovné vety. Postupne hovorte vždy o niečo náročnejšie, ako hovorí ono, napr. ak dieťa tvorí 2-slovné vety, vy naň hovorte 3-slovne.
Ak dieťa tvorí dlhé vety, používajte súvetia. Veci a predmety, o ktoré sa zaujíma, mu pomenujte, hovorte, na čo ich používame, ako fungujú. Spočiatku používajte otázky pomenej, nakoľko veľakrát nám dieťa nevie na otázky odpovedať - skúste hovoriť akoby za dieťa - napr. pozerá na džús, nepýtajte sa, čo chceš, ale povedzte zaň „chcem džús“. Tým sa dieťa naučí, ako si má veci vypýtať.
Ďalšie možnosti, ktoré máte doma k dispozícii zadarmo:
- od narodenia využívajte rôzne tóny reči, aby mohlo dieťa imitovať vaše ústa a učiť sa nové zvuky
- reagujte na snahy dieťaťa komunikovať, pýtať sa, aktívne počúvajte, udržiavajte očný kontakt
- spoločne sa hrajte
- recitujte si spoločne detské riekanky a pesničky, asociujte slová v nich so skutočnými predmetmi, činnosťami, osobami, zvieratkami, vyťapkávajte si slová a slabiky
- pridávajte k hrám a činnostiam slovíčka „ešte?“ „viac?“, aby ste upriamili a udržali jeho pozornosť
- čítajte dieťaťu, správne artikulujte
- využívajte jednoduché farebné knihy s obrázkami a veľkými slovami, ktoré vyslovujte, ukazujte prstom, čítajte si spolu (aj zábavné rýmovačky), používajte hračky, ktoré vydávajú zvuky a hrajú pesničky
- popisujte dieťatku, čo práve robíte, ako, popisujte objekty, hračky, oblečenie, časti tela, domácnosť, zvieratká, farby, tvary, čísla, materiály, veľkosti, opakujte slová, ktoré dieťa práve vníma (staňte sa „komentátorom“)
- neskôr nedopĺňajte jeho vety, neopravujte ho - vyslovte však slovo správne, keď naň ukazujedávajte na výber viacero možností - aby si vedelo vypýtať
Na čo si dávať pozor v dnešnej dobe
V tejto dobe je základným problémom aj priveľa mobilov, tabletov a rôznych elektronických hračiek. Treba sa vrátiť ku klasike - s dieťaťom komunikovať, venovať sa mu, čítať, hrať sa s ním. Zdrojom vývinu reči je sociálny kontext - okolie dieťaťa, raná komunikácia s dieťaťom.
Aj na to si ale treba dávať pozor - nemôžeme s 2-ročným dieťatkom komunikovať ako s dospelým, pretože nestíha spracovať v našom prúde slov jednotlivé slová, správne gramatické koncovky. V prvých rokoch života si preto dávajte pozor na rýchlosť reči a dĺžku prehovorov na dieťa. Dieťaťu dajte čas na to, aby sa prejavilo. Nestíha odpovedať na otázky tak rýchlo ako my.
Komunikácia u detí - Ako rozvíjať reč u dieťaťa
Čo keď už má moje dieťa problém? Čo môžem od terapie očakávať?
Ak zistíte, že vaše dieťatko má predsa len problémy s jazykom a rečou, vedzte, že potrebuje špecifickú pomoc, ktorú mu môže poskytnúť len odborník či odborníčka. Opäť zdôrazňujeme význam včasnej diagnostiky a intervencie:
„V prvom rade využívame komunikačné stratégie, ktoré boli opísané vyššie a kopírujeme normálny vývin reči. Snažíme sa dieťa postupne previesť jednotlivými vývinovým štádiami, rozvíjame slovnú zásobu, všetky slovné druhy, gramatiku, tvorbu viet. Každá terapia s dieťaťom je individuálna, šitá na mieru. A rovnako závisí od toho, akú má dieťa primárnu diagnózu, aj tomu terapiu prispôsobujeme,“ dodáva logopedička.
Motorický vývin u 11-mesačného dieťaťa
V období okolo 11. mesiaca života sa u detí často objavujú prvé pokroky v hrubej motorike. Niektoré deti sa už stavajú na nohy, iné začínajú štvornožkovať. Je dôležité si uvedomiť, že každé dieťa je iné a nesnažiť sa ho do pokrokov násilne tlačiť.
Čo je dôležité sledovať:
- Plazenie: Deti sa začínajú plaziť rôznymi spôsobmi, niektoré priťahovaním za ruky, iné klasickým plazením po brušku.
- Štvornožkovanie: Je dôležitým míľnikom pre harmonizáciu svalstva. Niektoré deti ho však preskočia.
- Stavanie sa na nohy: Dieťa sa môže začať stavať o nábytok alebo s oporou.
- Samostatné sedenie: Ideálne je, ak sa dieťa dokáže samo posadiť zo štvornožkovania.
Kedy sa poradiť s lekárom alebo odborníkom:
Ak máte obavy z motorického vývinu vášho dieťaťa, je vhodné sa poradiť s pediatrom, neurológom alebo fyzioterapeutom. Môžu posúdiť svalový tonus, hybnosť a celkový psychomotorický vývin dieťaťa.
Niektoré deti môžu mať oslabený svalový tonus (hypotónia), čo môže ovplyvniť ich motorický vývin. V takom prípade môže byť odporučená rehabilitácia, napríklad Bobath terapia alebo Vojtova metóda.
Príklady z praxe:
Niektoré deti začnú chodiť až okolo 15. mesiaca, iné sa začnú stavať na nohy až po 11. mesiaci. Existujú aj deti, ktoré neštvornožkujú vôbec, ale napriek tomu sa vyvíjajú v rámci normy.
Je dôležité sledovať celkový vývin dieťaťa a v prípade akýchkoľvek pochybností sa obrátiť na odborníkov. Netreba sa však zbytočne stresovať, pretože každé dieťa má svoje vlastné tempo.
Viacjazyčné prostredie
Keď dieťa žije vo viacjazyčnej domácnosti, zvyčajne v bilingválnej (dvojjazyčnej), neznamená malé oneskorenie za tabuľkovými míľnikmi ostatných detí hneď problémy s jazykom či rečou. Vývojové míľniky u týchto detí nemusia byť rovnaké, dosiahnuté v rovnakom veku, než je to u detí učiacich sa len jediný, primárny jazyk. Ak v primárnom jazyku nemá dieťa z bilingválnej domácnosti žiaden problém, menšie oneskorenie riešiť nemusíte. Ak sa vám však zdá, že predsa len sa v reči akokoľvek oneskoruje, neváhajte sa poradiť s odborníkom či odborníčkou.