Správny vývoj detskej nohy a ako predchádzať problémom

Nohy našich detí sú základom ich pohybu a celkového zdravia. Je dôležité venovať pozornosť ich správnemu vývoju už od prvých krokov. V tomto článku sa dozvieme, ako podporiť zdravý vývoj detskej nohy, aká obuv je vhodná a ako predchádzať bežným problémom.

Formovanie detskej nohy od prvých krokov

Noha dieťatka sa od prvých krokov formuje a nemalo by ju nič obmedzovať. Ideálne je, aby dieťa zapájalo nohy naboso alebo v capáčikoch. Topánky by mali prísť na rad až oveľa neskôr, keď dieťa súvisle prejde istú dĺžku, vie sa zastaviť, drepnuť si, otočiť sa a ísť ďalej. Tieto signály znamenajú, že už je jeho noha súca na prvú obuv. Veľmi zdravý pohyb je chodenie po štyroch. Už vtedy bábätko nohu namáha, rotuje s ňou a pekne si ju tvaruje.

Ako podporiť správny vývoj chodidla

Existuje niekoľko kľúčových princípov, ktoré pomáhajú zabezpečiť správny vývoj detského chodidla:

1. Neurýchľujte psychomotorický vývoj

Základ klenby sa tvorí už dávno predtým, ako dieťa začína chodiť. Platí však, že by sme nemali nič urýchľovať, ale podporovať a motivovať, a to napríklad v štvornožkovaní či obchádzaní nábytku. Tieto pohyby formujú klenby a členky. Vyhýbať by ste sa mali predčasnému sedeniu, používaniu chodítok, hopsadiel a vodeniu za ruku.

2. Neponáhľajte sa s prvými topánkami a dávajte pozor pri ich výbere

Tvar, veľkosť a ohybnosť sú najdôležitejšie pri výbere obuvi pre dieťa. Vyhýbajte sa pri kupovaní topánok neohybným podrážkam, obuvi bez nadmerku (miesto v topánke od prednej strany vnútra topánky k palcu a prstom u detí minimálne 1,2 cm) s predpísanou klenbou a zaokrúhlenou špičkou. Nepoužívame topánky s vyvýšenou podpätkom či členkom, negatívne ovplyvňujú prenesenie ťažiska a noha v nich stráca svalovú silu. Je vhodné nechávať dieťatko často chodiť naboso a v letnom období je na to ideálny čas nielen doma, ale aj vonku. Topánky by mali plniť hlavne protichladovú a ochrannú funkciu.

3. Myslite na dostatok primeranej pohybovej aktivity

Jednoducho meňte terén, po ktorom dieťatko chodí, aby mohlo pri chôdzi zapojiť drobné svaly a receptory tlaku, teploty, bolesti i chladu. Ideálne na túto aktivitu sú napríklad senzorické koberčeky, rôzne podložky, koberčeky, kamienky, prekážky, nafukovačky a pod. Detská noha by mala mať dostatok stimulov na to, aby sa naučila zapájať všetky svaly a väzy potrebné k chôdzi. Iba tak môže raz dieťa dospieť k zdravej a správnej chôdzi.

Ideálna obuv pre dieťa

Dôležité je vyberať topánky dôkladne. Chodidlo treba najskôr dobre zmerať a topánku vyberať nie podľa čísla, ale vnútornej dĺžky, šírky či výšky priehlavku. Nie každá značka detskej obuvi sadne na každú nôžku. Barefoot sú z tohto pohľadu vhodné na leto aj zimu, pretože napríklad čižmy sú vo vnútri a okolo členka výborne zateplené, ale podrážka ostáva tenká a pružná, vďaka čomu je nôžka aktívna a nie je jej zima.

Čo je najdôležitejšie na správnej obuvi podľa fyzioterapeutky?

1. Tvar špičky: Topánka sa v žiadnom prípade nesmie v oblasti palca zužovať. Ak je špička guľatá, tak palec nemá dostatok miesta a zatáča sa pri došľape smerom k prstom, čo má za následok nesprávne rozloženie váhy, a tým sa ovplyvňuje aj postavenie zvyšku tela. Často dochádza k deformácii detskej nožičky, v dôsledku čoho môže vzniknúť nepríjemný halux valgus - bolestivá deformita palca.
2. Dostatočná šírka topánky v oblasti prstov: Nožička dieťaťa sa počas kroku v dobe odrazu môže rozšíriť aj o 1 cm, prsty sa po správnosti rozprestrú do vejárika, preto dávame pri výbere topánky pozor na tvar špičky a dostatočnú šírku podľa typu nožičky.
3. Dĺžka topánky: Topánky nekupujeme na doraz, detská obuv by mala mať minimálne 1,2 cm nadmerok, čo znamená odmeraná dĺžka nožičky plus 1,2 cm navyše. Vyjde vám vnútorná dĺžka topánky potrebná pre vaše dieťa. Pri nadmerku menšom ako pol CM je potrebné topánky vymeniť. Opäť môžeme pozorovať, že vo fáze odrazu sa nôžka môže predĺžiť aj o viac ako pol cm. V prípade, že na to nie je miesto, prsty sú deformované.
4. Hrúbka podrážky nepresahujúca pol cm: Je to dôležité pre zachovanie čo najväčšej miery citlivosti plochy chodidiel, aby receptory na chodidlách mohli adekvátne reagovať na zmeny terénu, tým sa svaly na chodidlách ostávajú aktívne a posilňujú.
5. Ohybnosť podrážky: Topánka by mala byť ohybná do všetkých smerov, nielen pozdĺžne, ale aj priečne a nielen v strede chodidla, ale aj pod prstami, aby bola zachovaná plná mobilita nôžky. Tá bude adekvátne reagovať na zmeny práve prechádzaním povrchu a zostane aktívna.
6. Nulový rozdiel medzi špičkou a pätou: To znamená žiadny podpätok, žiadny vankúšik pod pätou. Ak je päta vyššie ako prsty, celé ťažisko dieťaťa je nahnuté vpred. Potom tieto detičky nevedia zastaviť, lebo neustále naháňajú ťažisko. Okrem toho dochádza k skracovaniu Achilových šliach a následnému obmedzeniu pohybu v členku.
7. Hladká vnútorná stielka v topánke bez predpísanej klenby: Vankúšiky sú v detskom veku kontraproduktívne a nôžka v nich stráca schopnosť aktivity, namiesto toho sa oprie do predpísanej klenby a svaly ochabujú. Platí pravidlo - topánka sa má prispôsobiť nohe, nie noha topánke.
8. Bez pevného zovretia členka: Členok by mal pri pohybe pracovať a reagovať na postavenie nôžky, a tým sa stabilizovať a posilňovať svaly potrebné na osové postavenie.

Problémy detských nôh

Občas sa stane, že nohy detí neposlúchajú alebo rodič si všimne, že nemajú prirodzený tvar, sklon a podobne. Akékoľvek chyby detských nôh je vhodné riešiť až po 3. roku života dieťaťa a neskôr, pretože dovtedy sa nohy i chôdza ešte vyvíjajú. Vhodné je dieťatko sledovať dlhší čas počas dňa, no uvedomte si, že postavenie päty či členka sa zhoršuje napríklad, ak je dieťa unavené alebo po prekonaní choroby, kedy je telo vyčerpané. Takisto sú rozdiely v postavení členka v zimnom období, kedy nosíme vyššie zatvorené topánky ako v letnom, kedy sme viac na boso a v ľahkej obuvi.

S akými chybami detských nôh či chôdze sa fyzioterapeutka stretáva?

„U starších detí ako 3 roky sú najčastejšími problémami plochá noha, vpadnuté vbočené členky, špičkovanie s následným skrátením Achilových šliach, vytáčanie špičiek pri chôdzi von alebo naopak zakopávanie o padajúcu sa špičku smerom dnu. Tiež pozorujeme vbočené kolienka dnu alebo von, hypermobilitu členkov a kolien alebo deformácie v oblasti chodidla.“

Všetkým týmto chybám sa deti budú vyhýbať vhodnou prevenciou spomínanou vyššie, ako aj chôdzou vo vhodnej obuvi.

Zvýšené svalové napätie (hypertonus) a jeho vplyv

Zvýšené svalové napätie, známe aj ako hypertonus, môže mať vplyv na detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho identifikovať a efektívne riadiť? Hypertonus, alebo zvýšené svalové napätie, môže spomaliť detský vývoj a ovplyvniť pohybové vzory v budúcnosti. Ako ho rozpoznať a zvládnuť?

Slovo tonus znamená napätie, často hlavne označované ako svalové napätie. Pokiaľ je svalové napätie v norme označujeme to ako normotonus alebo eutonus. Ak je zvýšené označuje sa to ako hypertonus a naopak ak je znížené, tak je to hypotonus.

Najčastejšími prejavmi zvýšeného svalového napätia sú:

• Zakláňanie sa dieťaťa, prehýbanie do luku
• Prepínanie horných a dolných končatín
• Zovretie ručičiek v päsť
• Nespokojnosť pri ležaní na bruchu, zakláňanie hlavy a neschopnosť oprieť sa o predlaktia
• Neutíchajúci plač, nepokoj a neustále kopanie rukami a nohami
• Celkový vzhľad dieťaťa, akoby bolo v kŕči

Príčin je mnoho. Medzi veľmi časté patrí detský reflux a koliky. Pri nich dochádza k dráždeniu brušnej steny. Dieťatko na uľavenie od boľavého bruška a dráždeniu pažeráka, zvyšuje svalové napätie v tele a dochádza k prehýbaniu sa do luku. Hypertonus v tomto prípade je prítomný často len prechodne. V období okolo 3. mesiaca, keď sa dieťa začne viac hýbať, problémy s kolikami odchádzajú a s tým aj hypertonus. Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom. Medzi závažnejšie príčiny patrí porucha centrálnej sústavy, vtedy hovoríme o centrálnom hypertonickom syndróme. Môže sa vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo aj u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, kdežto hypertonus spôsobený kolikami spravidla nebýva ráno ale skôr poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité problémy riešiť s detským neurológom a následne fyzioterapeutom.

Ak sa problém nerieši, detský vývoj sa môže spomaliť, prípadne dané pohybové vzory bude robiť s neideálnym stereotypom. V tomto prípade najčastejšie so záklonom hlavy a prehýbaním celého tela do záklonu. Častým prejavom je aj asymetria, to znamená otáčanie len cez jeden bok, pivotovanie len na jednu stranu prípadne asymetrické plazenie a úplná absencia lezenia po štyroch. Pri postavovaní bude dlhodobo pretrvávať stoj na špičkách, vytáčanie chodidiel do vonkajšej strany a takmer vôbec sa nebude vedieť oprieť o celé chodidlo. Dlhšie môže trvať, kým dieťa začne samostatne chodiť a keď už začne tak prevažuje chodenie po špičkách a tým aj nestabilita pri stoji a chôdzi. Celkovo dieťa môže byť citlivé na dotyky hlavne v oblasti krku, chrbta a chodidiel. V neskoršom veku ako dôsledok neriešenia problému môžu byť rôzne poruchy učenia, nesústredenosť a sklony k hyperaktivite.

Pri týchto problémoch je dôležité správne nosenie a manipulácia s bábätkom. Vyvarovať sa rýchlym, nestabilným pohybom a štekleniu, ktoré môže dieťa viac dráždiť. Dôležité je, bábätka sa často dotýkať jemným, plošným dotykom. V rámci spoločnej aktivity môžete dieťatku dopriať baby masáž a k tomu napríklad využiť masážny olej. Dôležitá je vaša vrelá náruč a pokojný hlas, ktoré dokážu ovplyvniť pohodu dieťatka a tým pádom aj jeho svalové napätie.

Ak niečo z vyššie zmienených príznakov pozorujete u svojho bábätka, je vhodné nato upozorniť svojho pediatra a navštíviť detského fyzioterapeuta.

Šúchanie nôh o seba u dojčiat

Novorodenci a dojčatá sú fascinujúce bytosti, ktorých správanie môže byť pre rodičov niekedy záhadou. Jedným z bežných, no často znepokojujúcich prejavov je šúchanie nôh o seba. Tento článok sa zameriava na pochopenie dôvodov, prečo si dojčatá šúchajú nohy o seba, a ponúka praktické rady a riešenia pre rodičov.

Existuje niekoľko dôvodov, prečo si dojčatá môžu šúchať nohy o seba. Je dôležité rozlišovať medzi bežnými a potenciálne závažnými príčinami.

• Prechodný hypertonus: U niektorých dojčiat môže byť šúchanie nôh prejavom prechodného hypertonusu, ktorý je často spojený s detským refluxom a kolikami. Dráždenie brušnej steny pri refluxe a kolikách môže viesť k zvýšenému svalovému napätiu a prehýbaniu sa do luku. Tento typ hypertonusu zvyčajne odznieva okolo 3. mesiaca veku, keď sa dieťa začne viac hýbať a problémy s kolikami ustupujú.
• Nevhodná manipulácia: Zvýšené svalové napätie môže byť spôsobené aj nevhodným nosením a manipuláciou s dieťatkom.
• Neurologické príčiny: V závažnejších prípadoch môže byť šúchanie nôh prejavom centrálneho hypertonického syndrómu, ktorý je spôsobený poruchou centrálnej nervovej sústavy. Tento stav sa môže vyskytnúť u predčasne narodených detí alebo u donosených detí s komplikáciami pri pôrode. Hypertonus z neurologickej príčiny je často prítomný v priebehu celého dňa, zatiaľ čo hypertonus spôsobený kolikami sa zvyčajne objavuje poobede a k večeru. V tomto prípade je veľmi dôležité riešiť problémy s detským neurológom a následne s fyzioterapeutom.
• Suchá pokožka: Suchá pokožka môže byť ďalším dôvodom, prečo si dojčatá šúchajú nohy o seba. Novorodenci majú tenšiu a priepustnejšiu pokožku ako dospelí, čo ju robí náchylnejšou na vysúšanie a podráždenie. Suchá pokožka môže svrbieť, čo vedie k šúchaniu nôh na zmiernenie svrbenia.
• Nervozita a nuda: Podobne ako dospelí, aj dojčatá môžu prejavovať nervozitu alebo nudu pohybmi tela, vrátane šúchania nôh. Ak dieťa nemá dostatok stimulácie alebo sa cíti nepohodlne, môže si šúchať nohy ako spôsob, ako sa upokojiť alebo zabaviť.
• Teplo: Niekedy môže byť dieťaťu jednoducho teplo, čo vedie k nepohodliu a šúchaniu nôh.

Riešenia a tipy pre rodičov zahŕňajú správnu manipuláciu a nosenie, baby masáže, cviky na uvoľnenie, zabezpečenie ohraničeného priestoru, vhodnú kozmetickú starostlivosť o pokožku, priedušné oblečenie, udržiavanie príjemnej teploty v miestnosti, dostatok stimulácie a zábavy, a pravidelné meniť polohu dieťaťa. V prípade obáv je vždy vhodné konzultovať s pediatrom a detským fyzioterapeutom.

Pes planus (ploché nohy)

Pojem Pes Planus je slovné spojenie označujúce ploché nohy. Ak je celá plocha chodidla v priamom kontakte so zemou, je potrebné tento problém riešiť. Je to stav chodidla, v ktorom je v stoji celý povrch nohy v úplnom kontakte so zemou. Klenba je padnutá a oblúk nohy nie je dostatočne vyvinutý, ďalší rozvoj nenastáva a postupne sa „rúti“. Normálny stav klenby je na tzv. mediálnej strane, avšak deti, ktoré majú ploché nohy, majú klenbu sploštenú.

Rodičia robia dve najčastejšie veľké chyby, ktoré dokážu tiež podnietiť vznik plochých nôh detí. Jednou z nich je priskoré chodenie dieťaťa, ktoré ešte nie je dostatočne zrelé na to, aby začalo samo chodiť. Veľký vplyv má aj výber obuvi. Ortopedické vložky sú len doplnkovou liečbou, problém plochých nôh nedokážu vyriešiť. Slúžia ako pomôcka, ktorá pozastavuje prípadné zhoršenie stavu chodidiel. Topánky aj vložky len nohu fixujú, vystupujú ako opora, avšak svaly nestimulujú.

Klenba chodidla sa normálne rozvíja medzi 3. a 6. rokom života, a to procesom vstrebávania tuku, čím zlepšuje dieťa rovnováhu a osvojuje si istejšiu zručnosť. Stáva sa, že sa u niektorých deťoch klenba dostatočne nevyvinie, a to v dôsledku napätia v lýtkových svaloch, a tiež hypermobility väzov v chodidle a členku.

Ploché nohy deti veľmi neovplyvnia, avšak časom môžu dôjsť k zmene v chôdzi, čo súvisí aj s nemotornosťou, krívaním. Časom dokážu vyvolať bolesť v chodidlách, bedrách alebo v kolenách. Preto je vhodné sledovať klenbu chodidiel dieťaťa, a pri akejkoľvek odchýlke začať s tzv. liečbou. Existuje jednoduchý spôsob ako zistiť, či vaše dieťa trápia ploché nožičky. Dieťaťu natriete farbu na chodidlo, ktoré potom otlačíte na papier. Stopa, ktorá vznikne vám prezradí o chodidle vášho dieťaťa viac. Buď sa objaví typický klenbovitý oblúk, čo znamená, že nemá plochú nohu. V opačnom prípade bude na papieri otlačená celá stopa chodidla, a to po jeho obryse.

V domácom prostredí dokážete správnymi cvikmi napraviť padnutú klenbu detičiek. Uchopovanie predmetov rôznych tvarov a veľkostí s obomi nohami, prstami nôh alebo vnútornými stranami chodidiel. Odborníci na ploché nohy tiež odporúčajú cvičiť s prstami na nohách, a to tak, že ich postupne budete rolovať smerom k päte. Tá zostáva na podložke a noha je voľne položená na zemi. Chôdza po nerovnom teréne dopomáha k udržiavaniu rovnováhy. Chôdza naboso je tiež veľmi prospešná.

Kedy vyhľadať odbornú pomoc?

Ak si všimnete niektorý z nasledujúcich príznakov, je vhodné vyhľadať odbornú pomoc:

• Krívanie alebo zmenená chôdza
• Vyhýbanie sa aktivitám, ktoré dieťa zvyčajne baví
• Sťažovanie sa na bolesť nôh
• Viditeľné deformácie chodidiel
• Ťažkosti držať krok s rovesníkmi

tags: #moje #dieta #cucha #nohy