Vstup do manželstva a očakávanie dieťaťa sú významné udalosti v živote každej rodiny a kultúry. V moslimskom svete, kde zohráva náboženstvo a tradície dôležitú úlohu, sa pôrodné zvyky a očakávania spájajú s hlbokou vierou a silnými rodinnými väzbami. Tento článok sa zameriava na preskúmanie moslimských pôrodných zvykov, ich historický kontext a súčasné zmeny.
Ramadán je deviaty mesiac islamského lunárneho kalendára, ktorý pre moslimov znamená obdobie duchovnej obnovy, sebareflexie a intenzívnych modlitieb. Ramadán je považovaný za jeden z piatich pilierov islamu, ktoré predstavujú základné princípy, podľa ktorých by sa mal každý moslim riadiť. Počas tohto posvätného mesiaca sa veriaci zdržiavajú jedla, pitia, fajčenia a sexuálneho styku od úsvitu do západu slnka. Tento pôst je určený na posilnenie duchovnej disciplíny, sebakontroly a empatie. Je to čas zintenzívnených modlitieb a hlbšej reflexie, kedy moslimovia sústredia svoju pozornosť na duchovný rast a spoločnú solidaritu.
Každoročný začiatok ramadánu sa líši vzhľadom na to, že je založený na pozorovaní mesačného cyklu a môže byť ovplyvnený geografickou polohou. Islamský kalendár, ktorý je lunárny, spôsobuje, že ramadán sa posúva približne o jedenásť dní v gregoriánskom kalendári každý rok. Tento pohyblivý dátum prispieva k rozmanitosti skúseností a tradícií spojených s týmto posvätným obdobím pre moslimov. V tomto roku ramadán začal okolo 10. marca 2024 a potrvá do 9. apríla 2024.
Ramadán sa slávi v mnohých krajinách po celom svete, najmä v tých, kde je islam dominantným náboženstvom alebo má významnú moslimskú populáciu. Je to posvätný čas pre milióny veriacich, ktorí sa angažujú v duchovných cvičeniach a rituáloch, aby prehlbovali svoju vieru a puto s bohom. Ramadán sa oslavuje v mnohých krajinách, pričom medzi najpopulárnejšie a menej známe patria Spojené arabské emiráty, Jordánsko, Maroko, Tunisko, Turecko a Egypt. Avšak tento posvätný mesiac sa tiež slávi vo viacerých iných častiach sveta, vrátane krajín ako Veľká Británia, kde žije približne 6,5 % moslimskej populácie. Aj napriek tomu, že moslimská komunita tvorí menšinu, ramadán tam stále hrá dôležitú úlohu ako čas duchovnej obnovy a komunitného súdržnosti.
Zaujímavosti o ramadáne
- Nočné modlitby (Taraweeh): V priebehu ramadánu sa moslimovia zúčastňujú na špeciálnych nočných modlitbách nazývaných Taraweeh, ktoré sa konajú v mešitách po celom svete. Tieto modlitby ponúkajú príležitosť na intenzívne počúvanie a reflektovanie nad veršami z Koránu, ktoré sú recitované nahlas, a slúžia ako prostriedok na hlbšie spojenie s duchovnými aspektami viery.
- Zakat al-Fitr: Ide o formu almužny, známu ako zakát al-fitr, ktorá sa poskytuje na konci ramadánu, pred sviatkom Eid al-Fitr. Cieľom je umožniť aj tým, ktorí sú v núdzi, aby sa mohli pripojiť k radosti a oslavám konca pôstu. Táto charitatívna prax zdôrazňuje solidaritu a starostlivosť voči tým, ktorí sú menej šťastní, a pomáha zabezpečiť, aby všetci mali možnosť osláviť tento významný sviatok.
- Laylat al-Qadr: Táto noc, považovaná za najposvätnejšiu v ramadáne, je spomienkou na noc, keď sa prorokovi Mohamedovi prvýkrát zjavil Korán. Verí sa, že modlitby a prosby v tejto noci majú osobitnú váhu a moslimovia sa usilujú o zvýšenú duchovnú oddanosť, aby sa priblížili k Bohu a osvojili si duchovné poznatky a inšpiráciu z posvätného textu.
- Iftar po celom svete: Spôsoby, ako moslimovia ukončujú svoj denný pôst, sú rôznorodé. V niektorých krajinách je bežné začať iftar datľami a mliekom, v súlade s tradíciou proroka Mohameda, zatiaľ čo v iných regiónoch môže byť prvým pokrmom polievka alebo špeciálne jedlo prichystané na túto príležitosť. Každý spôsob iftaru odráža miestne zvyklosti a kultúrne tradície, no zároveň spája moslimov v jednotnom aktu ukončenia pôstu a oslavy posvätného času ramadánu. Ľudia čakajú na Iftár, jedlo na ukončenie pôstu pri západe slnka, v prvý deň ramadánu.
- Eid al-Fitr: Koniec ramadánu sa slávi sviatkom Eid al-Fitr, ktorý je dni radosti a vďaky. Tento sviatok je plný spoločenských a rodinných zhromaždení, špeciálnych modlitieb a dávania darov, najmä deťom. Eid al-Fitr je v podstate moslimskou verziou Vianoc, ktorá prináša pocit radosti, spoločenstva a osláv počas tohto výnimočného dňa.
- Duchovná obnova: Ramadán nie je len o fyzickom pôste, ale aj o duchovnej pretransformácii a očistení. Veriaci sa počas tohto mesiaca zaväzujú k zlepšeniu svojho správania, zintenzívneniu svojej duchovnej praxe a posilneniu svojho vzťahu s Bohom prostredníctvom modlitby, čítania Koránu a charitatívnych činov. Je to obdobie intenzívnej sebareflexie a hlbokého duchovného rastu, ktoré posilňuje ich oddanosť a spojenie s náboženstvom.
Podľa Koránu, ľudia, ktorí sú chorí, starší, cestujúci, tehotné alebo dojčiace ženy, rovnako ako deti pred dosiahnutím puberty, nie sú povinní dodržiavať pôst, ak by to malo negatívny vplyv na ich zdravie.
Rodinné hodnoty a sociálny systém
V moslimskej kultúre má rodina centrálne postavenie. Súdržnosť, vzájomná pomoc a úcta k starším sú fundamentálne hodnoty. Starostlivosť o rodičov je nielen morálnou povinnosťou, ale aj prejavom vďačnosti a uznania. Deväťdesiat percent obyvateľov v Egypte sú moslimovia a zvyšných 10 percent kresťania, no spoločné majú to, že či kresťan, či moslim, naozaj sa stará o svojich rodičov až do konca. V tradičnej spoločnosti, podobne ako na Slovensku pred sto rokmi, ženy zostávali doma, starali sa o deti a domácnosť, zatiaľ čo muži pracovali. Viacgeneračné bývanie bolo bežné, a rodina sa starala o svojich členov v každej fáze života. Domy dôchodcov boli raritou, pretože rodina suplovala sociálny systém.
V súčasnosti sa však tento model mení. Mladí ľudia odchádzajú za prácou do miest alebo do zahraničia, čo sťažuje priamu starostlivosť o rodičov. Napriek tomu sa snažia pomáhať finančne, najmä ak rodičia nepoberajú dôchodok, čo je v niektorých krajinách bežné. Rodina tak naďalej zohráva kľúčovú úlohu v sociálnom zabezpečení.
Česť a hanba
V arabských krajinách je česť veľmi dôležitá. Umiestnenie rodiča do domova dôchodcov by bolo považované za hanbu a prejav neúcty. Spoločnosť by to vnímala negatívne a dotyčný človek by stratil reputáciu.
Tehotenstvo a pôrod v Koráne
Korán, posvätná kniha islamu, obsahuje verše, ktoré sa týkajú tehotenstva a pôrodu. Tieto verše zdôrazňujú Božiu milosť a ochranu pre matku a dieťa. Príkladom je príbeh Márie (arabsky Maryam), matky Ježiša (arabsky Isa), ktorá prežívala pôrodné bolesti pod palmou: "Pôrodné bolesti ju (Máriu) priviedli ku kmeňu palmy. Povedala: Bodaj by som bola zomrela pre týmto a bola by som bezvýznamnou a zabudnutou. Zavolal na ňu spod nej: Nežiaľ! Pán tvoj učinil pred tebou potôčik. Zatras kmeň palmy smerom k sebe, spadnú na teba čerstvé plody (datlí). Jedz a pi a buď spokojná.." (Korán, 19:22-25).
Tento úryvok zdôrazňuje Božiu starostlivosť o Máriu v ťažkej situácii a poskytuje upokojenie a nádej pre všetky tehotné ženy. Korán tiež odporúča tehotným ženám, aby sa modlili a prosili Boha o ochranu a zdravie pre seba a svoje dieťa.
V moslimských krajinách sa pôrodné zvyky líšia v závislosti od regiónu a kultúrnych tradícií. Niektoré z bežných zvykov zahŕňajú:
- Modlitby a rituály: Počas tehotenstva a pôrodu sa recitujú modlitby a verše z Koránu, aby sa zabezpečila ochrana a požehnanie pre matku a dieťa.
- Ochranné amulety: Niektoré ženy nosia amulety alebo talizmany, ktoré majú chrániť pred zlými duchmi a zabezpečiť bezpečný pôrod.
- Podpora rodiny: Rodina, najmä matka a sestry, zohráva dôležitú úlohu pri podpore tehotnej ženy a pomoci počas pôrodu a v období po ňom.
- Oslavy narodenia: Po narodení dieťaťa sa konajú oslavy, ktoré zahŕňajú hostiny, darčeky a modlitby. Oslava narodenia je prejavom radosti a vďaky za nový život.
- Meno dieťaťa: Výber mena pre dieťa je dôležitý a často sa vyberá meno s náboženským alebo historickým významom.
Narodenie dieťaťa
Len čo pôrodná asistentka skončí svoju prácu pri pôrode, do pravého ucha dieťaťa sa zašepká výzva k modlitbe a do ľavého začiatok modlitby. Plný text výzvy k modlitbe, začínajúci slovami „Boh je veľmi veľký“, a začiatok modlitby v mešite je tá istá formulka s dodatkom „Hľa, bohoslužba je pripravená“. A tak prvé slovo, ktoré dieťa počuje, je Boh, takže moslim začína svoj život s dvojnásobnou výzvou, aby ho uctieval. O sedem dní neskôr dostane dieťa meno počas obradu, ktorý sa nazýva akíka. Pozývajú sa naň priatelia a príbuzní a jeho zmyslom je uviesť nového moslima do najbližšieho okolia, v ktorom bude vyrastať, a zároveň mu dať meno. Hlavu dieťaťa ostrihajú dohola. Ostrihané vlásky odvážia a rovnaké množstvo zlata, striebra alebo jeho hodnota v peniazoch sa rozdá chudobným. Obetuje sa zviera - zväčša ovca. Meno sa zvyčajne vyberá medzi menami členov Prorokovej rodiny, ďalších prorokov spomenutých v Koráne alebo veľkých osobností moslimských dejín. Pokiaľ je rodina zvlášť oddaná určitému svätcovi, výber mena môže byť daný predstaviteľovi svätcovej rodiny.
Moderné trendy a výzvy
V súčasnosti sa moslimské pôrodné zvyky menia vplyvom moderného zdravotníctva a globalizácie. Mnohé ženy uprednostňujú pôrod v nemocniciach s odbornou lekárskou starostlivosťou. Napriek tomu si zachovávajú niektoré tradičné zvyky a rituály.
Jednou z výziev, ktorým čelia moslimské ženy v západných krajinách, je prispôsobenie sa miestnym zvykom a zdravotníckym postupom. Niektoré ženy môžu mať problém s komunikáciou s lekármi a zdravotníckym personálom kvôli jazykovej bariére alebo kultúrnym rozdielom. Mala som plánovaný cisársky rez, čiže som robila naozaj do posledného dňa. Potom som čerpala platenú materskú dovolenku, následne všetku neminutú starú dovolenku, no a júl a august som už pracovala na polovičný úväzok, stále online. Táto skúsenosť poukazuje na to, že aj v moslimských krajinách sa ženy snažia skĺbiť materstvo s prácou, čo prináša nové výzvy a potrebu flexibilných pracovných podmienok.
Materská dovolenka a starostlivosť o deti
Materská dovolenka v moslimských krajinách sa líši. V Spojených arabských emirátoch bola donedávna iba 45 dní, teraz sa predĺžila na 50. Začína sa dňom pôrodu, čiže žiadna materská, ako ju poznáme na Slovensku. Od ženy sa tam očakáva, že robí do posledného dňa. Po uplynutí materskej dovolenky majú ženy dve možnosti: dať dieťa do škôlky/jaslí alebo si zaplatiť opatrovateľku.
Vzhľadom na krátku materskú dovolenku a vysoké náklady na škôlky je bežné, že rodiny zamestnávajú opatrovateľky, väčšinou z Indie, Srí Lanky, Afriky alebo Filipín. Tieto opatrovateľky sa starajú o deti a domácnosť, čo umožňuje ženám vrátiť sa do práce.
Výchova detí v multikultúrnom prostredí
V multikultúrnom prostredí, ako napríklad v Dubaji, je výchova detí výzvou. Spojené arabské emiráty sú veľmi kozmopolitné, len vo firme máme viac než 80 národností. Takže si viete predstaviť, aké sú tam rôzne kultúry, rôzne jazykové znalosti. Škôlky musia spĺňať požiadavky rôznych národností a kultúr, čo si vyžaduje flexibilitu a rešpekt voči iným kultúram.
V moslimských krajinách sa kladie dôraz na náboženskú výchovu a dodržiavanie islamských hodnôt. Deti sa učia o islame, Koráne a moslimských tradíciách.
Sviatky a oslavy
Moslimovia slávia dva hlavné sviatky:
- Eid al-Fitr: Sviatok ukončenia pôstu, ktorý sa slávi po skončení pôstneho mesiaca Ramadánu. Tento sviatok sa oslavuje spoločnou modlitbou, hostinou a darčekmi.
- Eid al-Adha: Sviatok obety, ktorý pripomína obetu proroka Abraháma. Počas tohto sviatku sa obetuje zviera a jeho mäso sa rozdelí medzi rodinu, priateľov a chudobných.
Okrem týchto dvoch sviatkov moslimovia neoslavujú iné náboženské sviatky. Niektorí moslimovia môžu oslavovať štátne sviatky alebo kultúrne udalosti, ktoré nie sú v rozpore s islamskými hodnotami.
Zmiešané manželstvá a Vianoce
V zmiešaných manželstvách, kde je jeden z partnerov moslim a druhý kresťan, môže vzniknúť otázka oslavovania Vianoc. Islamské učenie zakazuje oslavovanie iných náboženských sviatkov, ktoré sú v rozpore s islamskou vierou. Ak sa moslim zúčastňuje na oslavách Vianoc s kresťanskou rodinou, mal by sa zdržať spevu kolied, prianí a modlitieb, ktoré podnecujú k modloslužbe. Mal by sa tiež zdržať konzumácie bravčového mäsa a alkoholu, ktoré sú v islame zakázané.
Pohrebné rituály moslimov
Pohrebné rituály moslimov prebiehajú v súlade s islamským zákonom. Telo zosnulého príbuzní starostlivo umyjú, osušia a zabalia do čistých, respektíve bielych plachiet. Moslimovia sa nepochovávajú do rakvy v duchu citátu „prach si a v prach sa obrátiš“. Telo uložia do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku, rodisko Proroka Muhammada. Islam nedovoľuje akékoľvek konzervácie tela, kremáciu a dokonca ani používanie rakiev.
Viera v posmrtný život je jedným zo šiestich základných článkov islamského učenia. Smrť je pre moslimov koncom životnej púte na tomto svete a začiatkom ďalšej etapy - posmrtného života, ktorý je, na rozdiel od dočasnej existencie na zemi, večný. Posmrtný život je odrazom viery a vykonaných skutkov na tomto svete. Prvý stupeň po živote je záhrobie, čo je medzistupňom medzi životom pozemským a posmrtným. O živote v hrobe nevieme veľa, no vieme, že pokým človek je z pohľadu živých skutočne mŕtvy, v inom zmysle naďalej žije a pociťuje už v hrobe istým spôsobom odmenu alebo trest. Islam uznáva skutočnosť vzkriesenia a posledného súdu, ktorý vyvrcholí vstupom do raja alebo do pekla.
Moslimská pohrebná kultúra sa od kresťanskej odlišuje svojou menšou formálnosťou. Samotný pohreb je jednoduchší a rýchlejší. Nevyžaduje si prítomnosť duchovného, hoci sa odporúča umierajúcemu opakovať slová vyznania viery. V islame neexistuje sviatosť posledného pomazania, ako je tomu v katolicizme. Proces pohrebu podľa islamu začína umytím zosnulého a ďalej pokračuje jeho zabalením do niekoľkých vrstiev bielej čistej látky, pričom zosnulý mužského pohlavia je zabalený do troch kusov a zosnulá ženského pohlavia do piatich kusov plátna. Na rozdiel od kresťanského pohrebu mŕtvy na sebe okrem pohrebného rubáša nemá žiadny iný odev. Prípravy zosnulého sa zvyčajne ujímajú najbližší rodinní príslušníci, ktorí sú preferovaní pred verejnou osobou. Tá sa toho zhostí, keď to z nejakého dôvodu príbuzní vykonať nemôžu. Pochováva sa do zeme bez truhly.
Islam dbá aj na posmrtnú integritu ľudského tela a odsudzuje akékoľvek hanobenie mŕtvych. Preto by sa spravidla nemali vykonávať pitvy. Výnimkou, ktorá výkon pitvy povoľuje, je situácia, kedy je nutné presne určiť bezprostrednú príčinu smrti, či už ide o dôvody forenzné (kriminálne prípady), alebo o verejný záujem (ochrana verejného zdravia, zamedzenie šírenia infekcií atď.). Ak skutočne nie je iná možnosť, je povolené v krajnom prípade mŕtveho pitvať i za účelom výučby študentov.
Kremácia je v islame prísne zakázaná a je považovaná za veľký hriech z dôvodov uvedených vyššie. Nemožno zasahovať do integrity mŕtveho. Pre oheň to platí obzvlášť.
Mŕtvy moslim, ako bolo povedané, nemá okrem pohrebného rubáša žiadny ďalší odev. Pokiaľ ide o oblečenie smútiacich, v tomto smore neexistuje žiadny predpis, hoci v islamskom svete býva zvykom, že si účastníci pohrebu oblečú niečo decentnejšie. Nejde však o náboženský predpis ale skôr o kultúrnu záležitosť.
Moslimovia sa nepochovávajú do rakvy v duchu citátu „prach si a v prach sa obrátiš“. Telo sa uloží do hrobu na pravý bok tvárou obrátenou smerom na Mekku. Potom, ako sa položí do zeme a každý z prítomných do jamy hodí tri hrste hliny, sa jama zakope. Hlina na hrobe sa môže navŕšiť nad okolitý povrch do výšky dlane. Kopa sa môže poliať vodou, aby sa. Môže sa na ňu tiež dať kameň či iným spôsobom označiť, že tam je hrob. Orientácia hrobu je horizontálne k smeru na Mekku tak, aby sa na ňu zosnulý akoby pozeral, keď je otočený na bok.
Moslimské cintoríny by mali vyzerať veľmi jednoducho. V dnešnej dobe sa však líšia od krajiny ku krajine, hoci to nie je vždy v súlade so zásadami islamu. Nemali by sa používať okázalé pomníky, výrazné náhrobné kamene a podobne. Na cintoríne by mala panovať pokora. Mal by byť miestom poučenia. Platí pravidlo, že moslimovia by sa mali pochovávať na cintorínoch určených len pre moslimov, pokiaľ je to možné. Ak taká možnosť nie je, mali by sa pochovať vo vyhradenom priestore na kresťanských alebo židovských cintorínoch, nakoľko ide o náboženstvá zdieľajúce s islamom niektoré spoločné články viery a ide o náboženstvá, ktoré boli tak, ako islam, zjavené. Vzhľadom na to, že islam na Slovensku nie je oficiálne registrovanou náboženskou obcou, neexistuje ani oficiálny muslimský cintorín, kde by muslimovia mohli svojich mŕtvych pochovávať. Pochovávanie sa preto rieši na úrovni dohôd s vedením konkrétnych cintorínov.
V niektorých moslimských krajinách kvetmi a vencami hroby vyzdobené bývajú, hoci by sa to podľa islamu robiť nemalo. Úctu svojim pozostalým moslimovia vzdávajú tak, že sa za nich modlia, prosia Boha o odpustenie pre nich či o prijatie ich dobrých činov.
Do toho istého hrobu by sa nemalo pochovávať viackrát, ak existuje iná možnosť, kam zosnulého pochovať. Zachovalý hrob nemožno otvoriť, lebo je tým porušená integrita mŕtveho. Opäť je výnimkou stav potreby.
Obdobie smútku platí len pre vdovu. Tá po smrti manžela smúti štyri mesiace a 10 dní v prípade, že nie je tehotná. Ak je tehotná, tak pokým neporodí. Mala by si dať bežné šaty, ktoré nepritiahnu pozornosť, vychádzať z domu iba v nutných prípadoch, neskrášľovať sa a nepoužívať parfém. Ženy sa samotného pohrebného sprievodu nezúčastňujú, ale pohrebnej modlitby sa môžu zúčastniť. Mŕtveho nosia muži.
