V dnešnej dobe, keď sa čoraz viac hovorí o sedavom spôsobe života detí a s ním spojených problémoch, je dôležité venovať pozornosť úlohe športu a správnej výživy v ich živote. Telesná aktivita má pre deti zásadný význam nielen z fyzickej, ale aj z psychickej stránky.
Každé dieťa sa narodí s potrebou pohybu, niektoré s menšou, iné s väčšou. Keď nie je naplnená, môže sa to prejaviť zvýšenou nespokojnosťou, agresivitou, problémami s koncentráciou, učením sa. Okrem toho šport rozvíja aj dôležité vôľové vlastnosti - cieľavedomosť, výdrž, zodpovednosť, tímového ducha, ale aj zmysel pre čestnú hru. Podstatné, samozrejme, je, aby dieťa aktivita bavila, cítilo sa pri nej šťastné.
Športové aktivity sú pre deti kľúčové nielen pre ich fyzický rozvoj, ale aj pre budovanie dôležitých životných schopností. Šport rozvíja a formuje osobnosť. Deti sa učia cieľavedomosti, vytrvalosti, zodpovednosti, bojovnosti a zvykajú si na dodržiavanie pravidiel.
Napriek faktu, že pravidelná pohybová aktivita prináša množstvo pozitív, neexistuje priama korelácia medzi úrovňou aktivity v detstve a dospelosti. Na druhej strane štúdia vykonaná na Univerzite Johna Hopkinsa v Marylande, ktorej sa zúčastnilo viac ako tisíc študentov medicíny poukázala na to, že vysokoškolskí športovci budú v budúcnosti viac pohybovo aktívnejší, ako ich rovesníci, ktorí neštudovali na vysokých školách.
Dôležitosť športu pre deti
Šport by mal byť jednoznačne súčasťou rozvoja každého dieťaťa. Mnoho výskumov a štúdií už dokazuje, že neexistuje lepší spôsob na vytvorenie zdravého a šťastného života, ako je športovanie. Pohyb je neoddeliteľnou súčasťou zdravého vývoja dieťaťa, a to nielen z hľadiska fyzickej kondície, ale aj psychickej pohody.
Andrea Čvapková, odborníčka na detský šport, zdôrazňuje, že každé dieťa by malo športovať. Telesná aktivita je totiž pre jeho vývoj dôležitá nielen z fyzickej stránky. „Každé dieťa sa narodí s potrebou pohybu, niektoré s menšou, iné s väčšou. Keď nie je naplnená, môže sa to prejaviť zvýšenou nespokojnosťou, agresivitou, problémami s koncentráciou, učením sa,“ približuje Andrea Čvapková. „Okrem toho šport rozvíja aj dôležité vôľové vlastnosti - cieľavedomosť, výdrž, zodpovednosť, tímového ducha, ale aj zmysel pre čestnú hru.“ Podstatné, samozrejme, je, aby dieťa aktivita bavila, cítilo sa pri nej šťastné.
Deti sú ako špongie, neustále sa učia a vstrebávajú lekcie zo svojho okolia. Aj v prípade športov, ktoré nie sú nevyhnutne tímové, je potrebné zdôrazňovať hodnoty, ktoré pre ne platia.
Šport v meste vs. na vidieku
Je fakt, že plánovane zakomponovať šport do života treba najmä pri mestských deťoch. Tie na vidieku sú ešte vždy v lepšej forme. „Fyzická úroveň detí je podľa skúseností našich trénerov lepšia v menších mestách, na dedinách. Chodia do lesa, behajú po dvoroch. Lezenie po stromoch je pre ne prirodzené, pre dieťa zo sídliska nie. Aj športy si preto osvojujú ľahšie. Sídliskové dieťa, ktoré žije sedavým životom, musíte najprv spevniť, vystavať, až potom s ním ďalej pracovať.“
Aj situácia v mestách sa však v posledných rokoch zlepšuje. Rodičia prikladajú pohybu čoraz väčšiu váhu a snažia sa k nemu viesť aj svojich potomkov. „Dnešní prváci, druháci už budú na tom lepšie ako terajší piataci, šiestaci. Uvedomenie rodičov sa zvyšuje, odmalička sa s nimi hýbu.
Všestrannosť pre mladšie deti
Pre mladšie deti je podľa Andrey Čvapkovej najvhodnejšia všestrannosť. „Správny postup pri športovaní detí do 9 rokov, je absolvovanie všeobecnej športovej prípravy. Ohmatajú si počas nej rôzne športy, vyskúšajú aj florbal, aj tenis, aj futbal. Chýbať by nemali ani atletické cvičenia, dostatok gymnastiky, ktorá spevní celé telo, aj pohybové hry rozvíjajúce sociálne väzby a tímovosť.
Ak si aj zvolí rodič či dieťa už v prvej triede konkrétny šport, treba zistiť, či sú v tréningu zahrnuté aj tieto prvky. Podľa skúseností Andrey Čvapkovej sa to však napríklad v profi kluboch často nedeje. „Športové kluby potrebujú dosahovať výsledky a idú cielene len svojím smerom. Napríklad pri futbalistoch chcú, aby boli rýchli, dávali góly, a tak trénujú prevažne nohy. Výsledkom sú deti, ktoré majú síce silnú dolnú časť tela, ale nevedia, čo s rukami. Majú slabé chrbtice, pri pádoch sa ľahšie zrania.“ Keď uvažujete o tom, že svojho potomka prihlásite do profi klubu, určite stojí za to spýtať sa, ako tréningy vyzerajú.
Všeobecná, pestrá športová príprava je to, čo dieťa v rannej fáze tréningového procesu potrebuje. Riešenie tréningu formou hry speje k tomu, že pohyb dieťa začne baviť a zistí, že „šport až tak veľmi nebolí“ a je zábavný. Deti si možno myslia, že sa na tréningoch len behá na okruhu a tréning je náročný. Ale nie je to pravda, deti potrebujú všeobecnú prípravu. Vtedy je tréning nastavený tak, ako má byť.
Úloha trénera a rodičov
Kľúčovým bodom vo vzťahu k športu je často práve osoba trénera. V ideálnom prípade by mal mať osobitý prístup ku každému dieťaťu, vedieť správne motivovať či pochváliť aj to menej zdatné. Rodičia sa občas nechajú zviesť aj známym menom, napríklad majstrom Slovenska v danom športe. Takéto úspechy však neznamenajú, že bude vedieť pracovať s deťmi.
Jedným z hlavných faktorov pri utváraní vzťahu dieťaťa k športu sú rodičia. Tí by si mali dať pozor najmä na napĺňanie vlastných ambícií a snov cez svoje ratolesti. „Stretávame sa aj s rodičmi, ktorí napríklad už škôlkarov tlačia do atletiky, vidia v nich šampiónov. Ťažko chápu, že celý tréning nemôže byť len o atletike, pretože dieťa by sa nudilo. Do úvahy treba pri výberu vhodnej aktivity brať nielen fyzické, ale aj psychické predpoklady. Možno chcete mať doma Martinu Moravcovú v mužskom vydaní. Ak je však váš syn vyslovene typ na kolektívne športy, zrejme neuspejete.
„Rodičia by mali upustiť od myšlienky, že v piatich rokoch dieťa začne robiť nejaký šport a bude v ňom geniálne. Na testy nám potom prichádzajú deväťročné deti, ktoré dovtedy plávali a mali aj výsledky, ale zrazu ich to nebaví. Keď pri testovaní zistíme, že dieťa má predpoklady na florbal, rodičia sa s tým nechcú zmieriť. Stále majú v hlave plávanie.
Pre každé dieťa je vzorom správania jeho rodič. Pokiaľ je rodič aktívny, dieťa má jednoduchšiu cestu k športovaniu. Problém je, ak rodičia nešportujú no svoje deti do športu nútia. To môže u detí vyvolať nechuť k pohybu a vzdor. Je veľa rodičov, ktorí nešportujú, to však nemusí nutne znamenať, že nemôžu motivovať svoje dieťa k zdravému pohybu.
Keď sa pre daný krúžok rozhodnete, mal by tréner mať vašu dôveru. Kontrola v podobe rodičov v telocvični na lavičke totiž nie je najlepšia. „Keď na tréningu sedí mama alebo otec, dieťa sa naň psychicky upiera. Nie je tam šéf tréner, ale rodič - a to je problém. Keď deti vpustíte do telocvične, behajú, skáču, jašia sa. Tréner potrebuje, aby počuli, že zapískala píšťalka, že niečo povedal. Dieťa to však vníma tak, že rodičia nepovedali nič, tak môže behať ďalej. Neraz hrozia aj zranenia, pretože nepočúva, čo sa deje, robí veci polovičato.
Motivácia a ciele
Najmä deti, ktoré nemajú až taký vrelý vzťah k športu, možno bude treba vhodne motivovať. Výborne fungujú kamaráti - keď deti idú na krúžok spolu, prežívajú ho, rozprávajú sa o ňom. „Dieťaťu treba dať nejaký cieľ. Kurz možno prirovnať napríklad k zápasu - ani boxer sa predsa nevzdá tak ľahko a neodchádza z ringu skôr, ako sa zápas skončí. Motiváciou môže byť veľký turnaj, na ktorý prídu aj rodičia. Alebo nejaká spoločná výhra, naše deti súťažili o tortu a mali z nej nesmiernu radosť. Pochvala od pani riaditeľky je tiež niečo, čo nedostávajú asi každý deň.
Keď sa rozhodne rodič kričať po svojom dieťati, robí to s myšlienkou, že to pomôže. Ja vám ale môžem odborne povedať, že to nepomôže, a ak to náhodou aj pomôže, tak len krátkodobo. Čo sa udeje v dieťati? Dieťa je nešťastné, keď sa mu niečo nepodarí, to vám garantujem. Nepripomínajte mu, že sa to stalo, lebo ono to veľmi dobre vie. V momente, keď to prestane vnímať, tak to znamená, že to vnímalo veľmi dlho a niekto na neho tlačil, a toto je len forma obrany, aby ho to tak nezraňovalo. Dieťa to vníma.
Kedy začať so špecializáciou?
Názory na to, kedy je najvhodnejšie začať so športom sa rôznia. Dieťa sa od prvého momentu od narodenia začína hýbať, neskôr sa snaží opakovať pohyby od rodičov, plazí sa, chodí po štyroch, až napokon začína chodiť. Chôdza ja najprirodzenejším pohybom človeka.
Veľa rodičov si kladie otázku, kedy je najlepší čas začať u dieťaťa so špecializáciou na konkrétny šport. „Na vysokej škole učia všetkých telocvikárov, že existujú etapy športovej prípravy a tie hovoria čo, v ktorom veku by to dieťa malo vykonávať a v akom počte. Tieto etapy hovoria o tom, že do puberty (cca 15 rokov) by sa malo venovať viacerým športom a nie len jednému. V Severských krajinách - Švédsko, Nórsko a Fínsko, tieto zásady dodržiavajú a nedovolia dieťaťu špecializáciu. V praxi to vyzerá tak, že dieťa, ktoré chce odohrať v sobotu zápas v hokeji, musí cez týždeň absolvovať aj iné tréningy v iných športoch. Ak to neurobí, nie je pripustené na zápas. Do 15 rokov robí dva, tri športy naraz a až po 15 rokoch sa môže špecializovať. A ja sa s týmto prístupom stotožňujem. Telo sa formuje, vyvíja a aj z hľadiska fyziológie je dobré, keď sa so špecializáciou začne až okolo 15.roku života, predíde sa takto jednostrannej námahe a zvýšenému jednostrannému zaťaženiu kĺbov a svalov. V prvej etape - najvšeobecnejšej, nedochádza k zlému držaniu tela.
Dieťa môžete prihlásiť na športový krúžok už od 4 rokov. Dôležité je, aby daný krúžok nebol špecializovaný na konkrétny šport. Mal by sa zameriavať na všeobecnú pohybovú prípravu. Častou otázkou je, či dieťa môže cvičiť so závažím. Môže, ale dôležitý je výber správneho závažia a vhodnej pohybovej aktivity. Neodporúčajú sa činky, pretože pri nich hrozí poškodenie kĺbov a svalov, ktoré sa vyvíjajú až do puberty. Zlé držanie by mal stanoviť lekár alebo fyzioterapeut, ktorý to vie posúdiť a následne by mal odporučiť cvičenia, nájsť kompenzačný šport a vhodné cvičenie, ktoré vyrovnáva disbalanciu - ak je veľa fyzickej aktivity, nájsť šport, pri ktorom musí viac rozmýšľať.
Šport a hodnoty
Šport je súčasťou školského rozvrhu a bežnou voľnočasovou aktivitou detí. Tu je 12 hodnôt, ktoré sa vaše dieťa môže naučiť pri športe:
- Riadenie času. Participovať na športe znamená, že deti musia skoro vstávať a dobre využívať svoj čas vyhradený na učenie. Musia sa naučiť, ako si určiť priority vzhľadom na svoj čas a intenzívne ho využiť. Taktiež to vyžaduje stálosť a pravidelnosť. Musia trénovať a hrať niekoľkokrát týždenne a cez víkend.
- Prekonávanie prekážok. Každé fyzické cvičenie je na začiatku náročné a zlepšenie vyžaduje, aby sme neustále posúvali hranice svojej komfortnej zóny.
- Zodpovednosť. Šport je často miestom, kde sa deti prvýkrát stretnú so zodpovednosťou mimo svojho domova.
- Priateľstvo. Tím ponúka skvelú príležitosť na stretnutie rôznych detí a vytvorenie skupinky priateľov. Vaše deti strávia množstvo hodín počas svojho detstva so svojimi spoluhráčmi a to môže znamenať, že si vytvoria väzby na celý život.
- Spolupráca. Keď sa deti zúčastňujú tímových športov, musia sa naučiť spolupracovať s ostatnými deťmi, ktoré nie sú ich súrodenci.
- Tímová práca. Šport má krásnu vlastnosť privádzať k sebe rôznych ľudí ako jeden tím. Keď sa spriatelia a naučia spolu trénovať a hrať, podporovať sa a povzbudzovať sa navzájom pri výhre aj prehre, sme svedkami niečoho nádherného. Tímová práca pomáha každému členovi tímu objavovať svoje vodcovské schopnosti, potrebu podporovať a byť podporovaný, zmysel pre lojálnosť a čokoľvek iné spojené s ich úlohou v tíme.
- Stanovovanie cieľov. Šport zahŕňa prácu za určitými cieľmi. Každá hra a každý tréning pomáha deťom osvojiť si optimistický, vpred pozerajúci prístup k životu. Deti sú správne nadšené z dosahovania malých cieľov, ako je výhra v zápase, návšteva neznámeho mesta, kde sa odohráva turnaj, či prvé skúšanie nového výstroja.
- Budovanie návykov. Športový tréning je kumulatívny, dennodenný proces, ktorý učí deti dôležitosti budovania dobrých návykov.
- Empatia. Pri športovej hre sa deti učia dostať sa do pozície ostatných hráčov - a to ako spoluhráčov, tak protihráčov - a predstaviť si, aké to je byť na ich mieste. Musia sa snažiť predvídať potreby ostatných, ako aj to, čo urobia.
- Inklúzia. Rozmanitosť je pri športe veľmi viditeľná. Nielen, že sú niektorí hráči talentovaní viac, kým iní menej, ale niektorí sú zase lepší v určitých aspektoch hry než iní. V tíme sú hráčom zvyčajne priradené roly na základe ich špecifických schopností. Toto môže pomôcť deťom naučiť sa prirodzene začleňovať ostatných - či už v škole, medzi kamarátmi, v širšej rodine.
- Disciplína. V tíme musia všetci pracovať spoločne, počnúc hráčom až po trénera, od brankára po útočníka.
Športy a pohybové aktivity sú pre deti kľúčové nielen pre ich fyzický rozvoj, ale aj pre budovanie dôležitých životných schopností.
Výhody dlhodobého zotrvania na športových kurzoch
Keď sa dieťa zaregistruje na športový kurz, je prirodzené, že sa môže objaviť počiatočný entuziazmus, ktorý postupne vystrieda únava alebo dokonca záujem o iné aktivity. Avšak dlhodobé zotrvanie detí na športových kurzoch prináša viacero výhod, ktoré majú pozitívny vplyv na vývoj dieťaťa v danom momente, ale aj v budúcnosti.
- Budovanie vytrvalosti a disciplíny. Každý kurz, najmä športový, si vyžaduje pravidelný tréning. Pravidelná účasť na kurzoch pomáha deťom pochopiť dôležitosť vytrvalosti a disciplíny. Tieto vlastnosti sú dôležité nielen v športe, ale aj v škole a neskôr v profesionálnom živote. Ak dieťa dokončí kurz, naučí sa, že trpezlivosť a usilovnosť prinášajú ovocie.
- Zlepšovanie fyzického zdravia. Pravidelný pohyb zlepšuje fyzickú kondíciu, posilňuje srdce, kosti a svaly. Kurzy ponúkajú systematický prístup k pohybu, ktorý prispieva k zdravému životnému štýlu. Vytrvanie v kurze znamená, že dieťa má možnosť pravidelne pracovať na svojej fyzickej zdatnosti a prevencii proti zdravotným problémom.
- Rozvoj sociálnych schopností. Športy poskytujú deťom jedinečnú príležitosť stretnúť sa so svojimi rovesníkmi, učiť sa spolupráci a komunikácii. Ak dieťa kurz ukončí predčasne, môže prísť o cenné príležitosti na rozvoj sociálnych zručností a interakcie s rovesníkmi. Zotrvanie v kurze podporuje budovanie kamarátstiev a tímovej spolupráce, čo sú neoceniteľné schopnosti do života.
- Budovanie sebavedomia. Každý dosiahnutý pokrok na kurze, či už ide o zvládnutie novej techniky alebo zlepšenie výkonu, posilňuje sebavedomie dieťaťa. Keď dieťa vidí, že dokáže prekonať výzvy a zlepšovať sa, nabáda ho to k ďalším výkonom a dáva mu pocit hrdosti na svoje úspechy.
- Vytváranie zdravých návykov do dospelosti. Ak si dieťa vytvorí zvyk pravidelne sa venovať pohybovej aktivite, existuje veľká pravdepodobnosť, že si tento zvyk prenesie aj do dospelosti.
- Zvládanie stresu a budovanie odolnosti. Športové aktivity pomáhajú deťom zvládať stres a budovať odolnosť voči výzvam. Pohyb a interakcia s rovesníkmi stimulujú produkciu endorfínov, ktoré zlepšujú náladu a podporujú celkové mentálne zdravie.
- Rozvoj motoriky. Dlhodobé zapojenie do športových kurzov výrazne prispieva k rozvoju jemnej a hrubej motoriky.
- Učenie sa zvládať prehry. Športy učia deti zvládať prehry, prijímať konštruktívnu kritiku a vyrovnávať sa s náročnými situáciami.
- Pozitívny vzťah k pohybu. Zapojením do športových kurzov sa u detí vytvára pozitívny vzťah k pohybu a športu. Tento vzťah im môže pomôcť zvládnuť obdobia, keď budú čeliť stresu alebo vyčerpaniu.
- Posilňovanie rodinných pút. Účasť detí na športových aktivitách môže mať pozitívny vplyv na celú rodinu. Rodičia môžu byť súčasťou ich športovej cesty ako podpora alebo fanúšikovia, čo posilňuje rodinné putá.
Ak sa dieťa rozhodne, že už nechce pokračovať v kurze, je dôležité túto situáciu riešiť s pochopením a podporou. Vypočujte si ich dôvody - zistite, prečo dieťa nechce pokračovať. Podporte ich rozhodovanie - pomôžte dieťaťu pochopiť, že je normálne cítiť sa nerozhodne. Navrhnite kompromis - ak je to možné, dohodnite sa na skúšobnom období, počas ktorého bude dieťa pokračovať v kurze, aby malo čas lepšie zvážiť svoje rozhodnutie. Buďte pozitívnym príkladom - ukážte dieťaťu hodnotu vytrvalosti.
Spoločnosť Benitim ponúka možnosť využiť športový a rekreačný poukaz, ktorý môže byť skvelým spôsobom, ako podporiť pravidelné športové aktivity vášho dieťaťa. Tento poukaz môže znížiť finančné náklady spojené so športovým kurzom a zároveň poskytnúť vášmu dieťaťu prístup k profesionálnym tréningom a hodnotným skúsenostiam. Športový poukaz je zakotvený v zákone o príspevku na športovú činnosť dieťaťa, ktorý umožňuje zamestnancom uplatniť si príspevok vo výške až 55 % nákladov na športové aktivity ich detí. Tento zákon tak podporuje dostupnosť športových aktivít pre široké spektrum rodín.
Športové kurzy sú viac než len tréning. Predstavujú priestor, kde sa deti môžu naučiť hodnotné životné lekcie, získať nové zručnosti a budovať si silný základ pre budúcnosť. Tieto práva vyplývajú z článku 31 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo detí na voľnočasové a rekreačné aktivity a článku 19, ktorý vyžaduje, aby štáty chránili deti pred fyzickým i psychickým násilím a aj zo Strategického rámca EÚ pre práva dieťaťa 2021 - 2024, ktorý vyzýva členské štáty EÚ na vytváranie bezpečného prostredia vo voľnočasových a športových aktivitách.
Slovenská republika sa prostredníctvom Lanzarotského dohovoru (2007) a Smernice EÚ 2011/93/EÚ zaviazala chrániť deti pred sexuálnym zneužívaním, vykorisťovaním, obťažovaním, násilím a inými formami nevhodného zaobchádzania. V športe túto povinnosť označujeme pojmom Safeguarding. Ide o predchádzanie akýmkoľvek formám násilia, zneužívania, šikany, zanedbávania či neprimeranému zaťaženiu počas športovej činnosti, ktoré môžu ohroziť nielen zdravie, ale aj dôstojnosť a budúci vývin neplnoletých a zraniteľných osôb.
Zodpovednosťou všetkých, ktorí pôsobia v športe, je vytvárať podmienky, ktoré spájajú výkonnosť so starostlivosťou, bezpečím a integritou - aby sme vychovávali úspešných športovcov a súčasne férových a zodpovedných ľudí s jasne ukotvenými hodnotami.
Antidopingová agentúra SR bude v najbližšom období vyvíjať spoločné úsilie v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom a Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch, aby prebrala tieto medzinárodné štandardy a pripravila ich uplatnenie v našom prostredí. SADA bude v tejto oblasti prioritne pôsobiť preventívne a edukatívne, nie ako vyšetrovací alebo sankčný orgán.
Tréneri majú k športovcom - najmä k deťom - často najbližšie. Práve oni môžu najskôr postrehnúť, ak niečo nie je v poriadku. Zároveň však nesú zodpovednosť za bezpečie, dôveru a správanie, ktoré rešpektuje hranice a dôstojnosť a zdravie detí. Safeguarding nie je prekážkou pri výkone.
Rodičia by mali byť prví, kto si všimne zmenu v správaní dieťaťa, jeho úzkosť či stratu motivácie. Ak poznajú základné princípy safeguardingu, vedia lepšie chrániť svoje deti - vznikajú vzťahy založené na dôvere a dobrej komunikácii, rešpektuje sa odborná rola trénera, ale zároveň sa chránia aj záujmy dieťaťa.
Športové organizácie sú zodpovedné nielen za výsledky, ale aj za podmienky, v ktorých tieto výsledky vznikajú. Ak sa politika ochrany detí v športe neuplatňuje, uplatňuje sa len formálne alebo sa zámerne prehliada, riziká sa hromadia. Ak sa o prípadoch nevhodného správania mlčí - často z lojálnosti voči agresorom, ktorí zastávajú dôležité pozície v športe - deti sa stávajú obeťami. Dôsledky takýchto zlyhaní sú vážne: fyzické zranenia, predčasné ukončenie športovej kariéry, strata dôvery a sebavedomia, dlhodobé psychické ťažkosti, trauma, depresie, sebapoškodzovanie či dokonca pokusy o samovraždu. Mnohé z týchto prípadov nemajú „vinníka“, no spoločnosť cíti, kde zlyhala. Šport takto stráca mnohé talenty - nie pre ich výkon, ale pre prostredie, ktoré ich zranilo, sklamalo alebo odradilo. Prevencia je preto nielen našou morálnou, ale aj systémovou povinnosťou.
Na stránke www.antidoping.sk môžeš v kontaktnom formulári nahlásiť takéto správanie. Uvítame ak pripojíš aj doplňujúce informácie ako prílohy k podnetu. Bezpečný šport začína tým, že začneme hovoriť.