Spontánny potrat je bolestivá skúsenosť, ktorá môže zanechať hlboké jazvy na duši ženy. Okrem emocionálnej záťaže predstavuje aj fyzický zásah do organizmu. Keďže približne päťdesiat percent spontánnych potratov je spôsobených chromozomálnymi abnormalitami, je dôležité pochopiť, že tieto udalosti sú často mimo našej kontroly. Spontánnemu potratu, ku ktorému dochádza do 20. týždňa tehotenstva, sa nedá zabrániť, svedčí o tom, že plod sa nevyvíjal správne.
Mnohé ženy sa po tejto skúsenosti pýtajú, kedy je ten správny čas začať sa opäť snažiť o dieťa. Neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože ide o veľmi individuálnu záležitosť, ktorá závisí od mnohých faktorov vrátane fyzického a psychického stavu ženy, príčiny potratu a dĺžky tehotenstva.
Čo je spontánny potrat a aké sú jeho príčiny?
Spontánny alebo prirodzený potrat je predčasné ukončenie gravidity z prirodzených príčin pred dosiahnutím životaschopnosti plodu. Najčastejšie je dôsledkom „vôle prírody“, ktorá vývoj plodu ukončí vylúčením z tela. Najrizikovejším obdobím je prvý trimester tehotenstva, keďže najviac samovoľných potratov sa stáva do 12. týždňa. Zriedkavo sa vyskytujú aj tzv. neskoré potraty do 24. týždňa gravidity. S dĺžkou gravidity postupne klesá riziko potratu plodu. V 6. - 8. týždni tehotenstva ide o 15 - 18 % pravdepodobnosť, v 17. týždni tehotenstva sú to už len 3%. Štatisticky každé 9 -10 tehotenstvo končí smutne - spontánnym potratom.
Príčiny spontánneho potratu sú rôzne. Medzi najčastejšie patria genetické poškodenie plodu, vývojové anomálie, infekcie a iné ochorenia matky, lieky, rôzne druhy žiarenia, ak im bola v rannom štádiu matka vystavená, silný šok a stres, pád a úraz, hormonálne poruchy, či poruchy na úrovni hematológie (krvi). Odhaliť príčinu samovoľného potratu je ťažké, avšak potrebné, aby sa predišlo jeho opakovaniu pri ďalšom tehotenstve. Nie vždy sa to ale dá zistiť. Väčšina skorých potratov do 12. týždňa ostáva s veľkým otáznikom a nezodpovedanou otázkou „prečo?“. Pokiaľ však bola čistená maternica kyretážou (odborný zákrok vyčistenia dutiny maternice od plodových obalov a zvyškov tehotenstva), je možné obsah poslať na rozbor, ktorý veľa odhalí.
Kedy je vhodný čas na ďalšie tehotenstvo po potrate?
Odborníci odporúčajú dať si pauzu aspoň dva týždne po potrate, a to najmä z dôvodu zvýšeného rizika vzniku infekcií. O bábätko sa môžete snažiť približne po troch menštruačných cykloch. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča dokonca počkať až 6 mesiacov, a to najmä kvôli psychike. V minulosti lekári odporúčali počkať až rok, dnes je to 6 mesiacov, výnimočne tri. Pokiaľ by ste otehotneli skôr, tehotenstvo môže byť úspešné, alebo sa môže skončiť rovnako - potratom. Riskovať sa v tomto vôbec neoplatí.
Štúdia publikovaná v roku 2017 dokonca poukázala na menšie riziko opakovaného potratu pri počatí počas prvých troch mesiacov po potrate. Vedci predpokladajú, že predchádzajúce tehotenstvo môže telo lepšie pripraviť na ďalšie tehotenstvo. Je však dôležité zohľadniť aj individuálny stav a odporúčanie lekára.
„Keď som potratila v 12. týždni, lekár mi odporučil počkať zopár mesiacov. Nechcela som o tom ani počuť. Bola som rozhodnutá pustiť sa do snaženia sa o ďalšie dieťatko ihneď, ako prestanem krvácať,“ priznáva Ľubica. Juraj, jej partner, vedel, že Ľubica na ďalšie tehotenstvo nie je pripravená. O bábätko sa začali snažiť na Vianoce, keď od potratu ubehlo sedem mesiacov. Malého Samka sa im podarilo počať na prvý raz.
„Chcela som vytesniť to, čo sa stalo. Túžila som otehotnieť čo najskôr, aby som zabudla na traumu,“ tvrdí Majka, ktorej sa podarilo otehotnieť počas prvej ovulácie po potrate.
Riziko opakovaného potratu je po prvom potrate dvadsať percent, po dvoch potratoch približne dvadsaťosem percent. Ak máte za sebou tri a viac spontánnych potratov, riziko opakovaného potratu je vyššie, až štyridsaťtri percent.
Výhody a nevýhody rôznych časových odstupov medzi tehotenstvami
Otázka načasovania ďalšieho tehotenstva po pôrode je veľmi individuálna a závisí od mnohých faktorov. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča počkať s ďalším tehotenstvom minimálne 24 mesiacov po pôrode, aby sa minimalizovali riziká. Nové výskumy však naznačujú, že kratší časový odstup, okolo 18 mesiacov, môže byť pre matku a dieťa rovnako bezpečný, a v niektorých prípadoch dokonca výhodnejší.
Malý vekový rozdiel medzi deťmi (menej ako 18 mesiacov):
- Výhody: Blízky vzťah medzi deťmi, praktickosť (mladšie dieťa môže dediť veci po staršom), efektívnosť (rodičia si „odkrútia“ obdobie s malými deťmi naraz).
- Nevýhody: Zvýšená fyzická a psychická záťaž pre matku, možná žiarlivosť staršieho dieťaťa.
Väčší vekový rozdiel medzi deťmi (2-3 roky a viac):
- Výhody: Možnosť venovať sa každému dieťaťu individuálne, staršie dieťa môže byť v škôlke, čo umožňuje matke viac pokoja s mladším dieťaťom.
- Nevýhody: Ťažšie vysvetľovanie príchodu súrodenca staršiemu dieťaťu, menšia blízkosť medzi súrodencami (nie vždy pravidlom).
Štúdia ukázala, že otehotnenie žien menej ako 12 mesiacov po pôrode je veľmi nebezpečné. Pri matkách, ktoré počali dieťa po 18 mesiacoch, riziko kleslo. Riziká spojené s krátkym odstupom medzi tehotenstvami zahŕňajú predčasný pôrod, nízku pôrodnú hmotnosť dieťaťa a riziko pre matku (napr. anémia). Riziká spojené s dlhým odstupom medzi tehotenstvami (viac ako päť rokov) môžu zahŕňať nedostatočný rast plodu alebo predčasný pôrod.
Vplyv dojčenia na plodnosť a ďalšie tehotenstvo
Dojčenie prirodzene potláča plodnosť, avšak neposkytuje stopercentnú ochranu pred otehotnením. Dojčenie možno považovať za antikoncepciu len za určitých podmienok:
- Bábätko je plne dojčené, teda neprikrmované.
- Dieťatko nemá cumlík.
- Bábätko je dojčené najmenej každé štyri hodiny počas dňa a najmenej každých šesť hodín v noci.
- Menštruácia sa u mamičky zatiaľ nedostavila.
- Neprešlo viac ako šesť mesiacov od pôrodu.
V niektorých prípadoch dochádza u žien najskôr k ovulácii, čím sa vracia plodnosť a až potom k menštruácii, čo vysvetľuje situácie, kedy mamička otehotnela skôr, než dostala prvú menštruáciu po pôrode.
Ak dojčiaca žena otehotnie, dojčiť môže ďalej, ale musí zvýšiť prísun živín, tekutín a energie. Niekedy sa dieťa od dojčenia samo odstaví, inokedy dojčenie pokračuje aj počas tehotenstva a po ňom tandemovo s mladším súrodencom.
Psychická pripravenosť a podpora
Vyrovnať sa s potratom dieťaťa býva po duševnej stránke pre ženu veľmi ťažké. Potrebujete čas. Náhliť sa do ďalšej gravidity snahou nahradiť stratu môže byť chybou. Po potratoch sa tiež môže objaviť tzv. posttraumatický stres. Ide o komplex psychických symptómov - smútku, depresií, zúfalstva, žiaľu, až po akceptáciu a aké-také vyrovnanie sa so skutočnosťou. Ide o dlhú a náročnú cestu, ktorou musí žena prejsť. Ďalšia gravidita by teda mala byť naplánovaná veľmi starostlivo až po prekonaní všetkých úskalí spojených so spontánnym potratom.
Ak cítite, že vás valcujú negatívne pocity, choďte za odborníkom alebo sa zverte niekomu, komu dôverujete. Nie ste v tom sama.
Ako sa vyrovnať so smrťou
Pri rozhodovaní o načasovaní ďalšieho tehotenstva by ste mali zohľadniť aj svoj vek a zdravotný stav. Lekári odporúčajú najmä ženám s nadváhou, aby počkali na ďalšie dieťa. Najprv by sa mali ženy dostať na normálnu hmotnosť a neotehotnieť zase. Organizmus by sa mal trošku dostať zase dokopy. Gynekológovia hovoria o tom, že telu treba regeneráciu na ďalší pôrod, pretože pôrod je veľký zásah do organizmu. Ak je žena už zvyčajne po 35. roku života, nemala by veľmi váhať s otehotnením.
Dôležitá je dohoda s partnerom a finančná situácia. Matka najlepšie vie, čo zvládne a čo by bolo na ňu už príliš, netreba ju preto do ničoho nútiť. Mali by ste sa s manželom na všetkom dohodnúť dopredu a starostlivo naplánovať druhé dieťa. Financie sú veľmi dôležité, treba mať na pamäti, o dve deti sa treba vedieť postarať aj z finančnej stránky. Aj práca a kariéra by nemala ísť bokom. A tiež realizácia svojich snov či hobby.
