Vzťah medzi rodičmi a deťmi je základným kameňom spoločnosti a štát venuje jeho ochrane a regulácii značnú pozornosť. Slovenská legislatíva, zakotvená predovšetkým v Zákone o rodine, definuje práva a povinnosti rodičov voči svojim deťom s cieľom zabezpečiť ich všestranný a harmonický vývin. V tomto kontexte je dôležité pochopiť, aké sú práva a povinnosti rodičov, a čo robiť v prípade, ak dochádza k narušeniu rodinných vzťahov.
Práva a povinnosti rodičov
Rodičovstvo je v súlade s čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. spoločensky uznávané ako najvhodnejšie prostredie pre vývin dieťaťa, tvorené otcom a matkou. Rodičovské práva a povinnosti vyplývajú z ust. § 28 ods. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa prihliada na jeho najlepší záujem.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je podľa ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine povinnosťou oboch rodičov, ktorí prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine.
Pre úplnosť dopĺňame, že nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 600/2003 Z. z. rozumie dieťa, ktoré sa sústavne nepripravuje na plnenie povinností školou alebo iným zákonným spôsobom.
Kedy rodičia nemôžu vyhodiť dieťa z domu?
Z vyššie uvedeného vyplýva, že Vaši rodičia, konkrétne otec, Vás nemôžu bez vážnych dôvodov vyhodiť z domu. Podľa Zákona o rodine je zabezpečenie bývania základnou zložkou starostlivosti o maloleté dieťa. Neexistuje preto dôvod na vysťahovanie sa z bytu, v ktorom máte evidovaný trvalý pobyt.
Pokiaľ ešte študujete a nie ste schopný sám sa živiť, majú voči Vám rodičia stále vyživovaciu povinnosť a nemôžu Vás len tak vyhodiť. Ako náhle však dosiahnete 18 rokov, otec nie je povinný Vás doma ubytovávať, pretože nie ste už dieťa, teda môže Vás otec z domu "vyhodiť". Ak by ste sa sústavne pripravovali na budúce povolanie, tak by ste od neho mohli žiadať platiť výživné, ktoré by Vám platil v peniazoch.
Riešenie rodinných konfliktov
V prípade pretrvávajúcich nedorozumení s otcom je možné požiadať o spoluprácu aj miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle Zákona o rodine sa stále považujete za maloleté dieťa a v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení aj o nezaopatrené dieťa.
Máte možnosť obrátiť sa aj na mediátora. Práve mediátor pomáha rodinám riešiť všetky možné rodinné problémy. Ide o mimosúdne riešenie sporov, kde za pomoci nestrannej a nezávislej osoby, t.j. mediátora, môžete vyriešiť rôzne typy problémov, a to nielen rodinných.
Ako sa vysporiadať s toxickými rodinnými vzťahmi | Johnson Chong | TEDxRolandPark
Právo na styk s dieťaťom
Podľa slovenskej právnej úpravy, ktorá vychádza z medzinárodných dohovorov, platí, že styk rodiča s dieťaťom je jedným z najdôležitejších práv, ako rodiča, tak aj dieťaťa. Dôležitým kritériom je, aby stretávanie bolo v záujme maloletého dieťaťa a neohrozilo jeho zdravý psychický a fyzický vývin.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Zakázať styk môže súd len v skutočne vážnych prípadoch, ohrozujúcich záujem dieťaťa. Aj z dikcie tohto ustanovenia vyplýva priorita obmedzenia styku pred úplným zákazom.
Príklady z praxe
- Ak rodič neumožňuje styk s dieťaťom, je možné podať návrh na súd, aby autoritatívne upravil styk. Súd môže rozhodnúť o úprave styku. V prípade, že existuje už súdne rozhodnutie, môžete podať návrh na výkon rozhodnutia, ak ho matka rozhodnutia nedodržiava.
- V prípade, že matka neumožňuje otcovi styk s dieťaťom bez vážnych dôvodov, je možné podať návrh na súd na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.
- Ak rodič bráni druhému rodičovi v styku s dieťaťom bez dôvodu, je možné požiadať súd o určenie styku s dieťaťom. Súd rozhodne s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa.
- Ak matka odmieta akúkoľvek komunikáciu ohľadom detí a bráni otcovi v styku, je možné podať na príslušný súd návrh na výkon rozhodnutia podľa § 350 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.
- V prípade, že rodič striktne odmieta odovzdať dieťa otcovi, ak príde čo i len o minútu neskôr, ide o formalistický výklad rozhodnutia, ktorý nie je v súlade s princípom najlepšieho záujmu dieťaťa.
Záver
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú v zmysle ust. § 28 ods. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa v zmysle čl. Rovnako v súlade s ust. § 30 ods. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je podľa ust. 62 ods. V súlade s ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný podľa ust. § 62 ods. Pre úplnosť dopĺňame, že nezaopatreným dieťaťom sa podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 600/2003 Z. z. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Vaši rodičia, konkrétne otec, Vás nemôžu bez vážnych dôvodov “vyhodiť” z domu. Podľa zákona o rodine zabezpečenie bývania je základnou zložkou starostlivosti o maloleté dieťa. Ďalšou významnou skutočnosťou je, kto je vlastníkom bytu, v ktorom bývate. Na adrese bytu máte evidovaný trvalý pobyt, Neexistuje preto dôvod na vysťahovanie sa z bytu. Na záver si však dovoľujeme upozorniť, že v prípade pretrvávajúcich nedorozumení s otcom je možné požiadať o spoluprácu aj miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. V zmysle zákona o rodine sa stále považujete za maloleté dieťa a v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení aj o nezaopatrené dieťa. Máte možnosť obrátiť sa aj na mediátora. Práve mediátor pomáha rodinám riešiť všetky možné rodinné problémy. Ide o mimosúdne riešenie sporov, kde za pomoci nestrannej a nezávislej osoby, t.j. mediátora môžete vyriešiť rôzny typy problémov a to nielen rodinných.