Otázka osvojenia detí homosexuálnymi pármi je na Slovensku, rovnako ako v mnohých iných krajinách, predmetom rozsiahlych diskusií. Táto téma vyvoláva silné emócie a rôzne názory, pričom sa dotýka práv LGBTI ľudí, záujmov detí a tradičných hodnôt spoločnosti.
Súčasná právna úprava na Slovensku
Slovenská legislatíva v súčasnosti neumožňuje homosexuálnym párom spoločne adoptovať dieťa. Podľa účinného zákona o rodine sa môže stať osvojiteľom manžel rodiča dieťaťa, manželia spoločne, pozostalý manžel po rodičovi dieťaťa, pozostalý manžel po osvojiteľovi a osamelá osoba. Pre osvojenie osamelou osobou platia osobitné podmienky, podľa ktorých musí ísť o výnimočný prípad a musia byť splnené predpoklady, že aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa. Je teda zrejmé a jednoznačné, že zákonodarca preferuje osvojenie dieťaťa do štandardnej úplnej rodiny tvorenej dvomi manželmi.
Na základe článku 41 ods. 1 Ústavy SR je manželstvo zväzok muža a ženy. Za cieľ právnej úpravy môžeme teda považovať, aby sa osvojením vytvoril klasický model - otec, matka, dieťa (viac detí) a len v nevyhnutnom prípade môže vzniknúť menej klasický (ale v praxi existujúci) model osamelého rodiča a dieťaťa. To platí pre prípady osvojenia pozostalým manželom po rodičovi dieťaťa, pozostalým manželom po osvojiteľovi dieťaťa a osamelou osobou. Ešte aj pri porovnaní týchto troch rozdielnych situácií možno postrehnúť odlišnosť v postavení pozostalého manžela po rodičovi/osvojiteľovi a osamelej osoby. V žiadnom z uvedených prípadov nemusí pozostalý manžel preukazovať výnimočnosť prípadu a ani sa osobitne (rozumej navyše) neskúma, či aj takéto osvojenie bude v záujme dieťaťa.
Zákon o rodine však chráni všetky formy rodiny, bez ohľadu na ich konkrétny model, no za základnú bunku spoločnosti považuje rodinu založenú manželstvom. Napriek tomu zo žiadneho zákona nemožno vyvodiť, že by bolo nedovolené, resp. zakázané založiť rodinu, v ktorej by spoločne žili dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa. Takáto rodina by nemohla byť štátom nijako postihovaná ani diskriminovaná.
Historický vývoj právnej úpravy
Zaujímavý je historický vývoj tejto právnej úpravy, najmä po prijatí prvých rodinnoprávnych kódexov. Zákon č. 265/1949 Zb. o rodinnom práve v znení účinnom od 1.1.1950 do 28.5.1958 k tejto otázke v § 65 uvádzal v zásade podobne súčasnej právnej úprave, že ako spoločné dieťa môžu niekoho osvojiť len manželia a ak je osvojiteľ manželom, môže osvojiť len so súhlasom druhého manžela; tento súhlas netreba, ak je druhý manžel celkom pozbavený svojprávnosti alebo ak je opatrenie jeho súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Na základe vtedajšej právnej úpravy teda neexistovala možnosť, aby osvojiteľ nebol v manželskom zväzku.
K zmene tohto ustanovenia došlo na základe zákona č. 15/1958 Zb., kedy bol do § 68 doplnený odsek 4 v tomto znení: Ak je osvojiteľom manžel (druh) jedného z rodičov osvojencových, nedotýka sa osvojenie vzťahov medzi osvojencom a týmto rodičom i jeho príbuznými. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že sa vlastne nestala žiadna legislatívna zmena, pretože tento text sa týka právnych následkov osvojenia manželom rodiča dieťaťa. Ale v zátvorke je okrem manžela uvedený aj druh. Zákon teda jednoznačne počítal s tým, že dieťa môže byť osvojené aj len mužom, ktorý nie je manželom matky, ale žije s ňou v druhovskom pomere. Toto však bolo možné vysloviť len v prípade zrušiteľného osvojenia, čiže takého, pri ktorom sa osvojiteľ nezapisoval do matriky na miesto rodiča dieťaťa a rozsudkom vznikali práva a povinnosti z osvojenia len medzi ním a dieťaťom. Nie medzi príbuznými osvojiteľa a dieťaťom. Tento druh osvojenia bol na Slovensku zrušený prijatím zákona č. 36/2005 Z. z.
Súdy v období účinnosti „prvého“ rodinného zákona jednoznačne preferovali osvojovanie detí do úplnej rodiny, keď bolo napríklad judikované, že prvoradým spoločenským účelom osvojenia je zabezpečiť osvojencovi riadnu výchovu v rodine. Preto v prípade, ak jeden z manželov, ktorí hodlali dieťa osvojiť, počas konania zomrel, súd sa musí zaoberať tým, do akej miery môže byť tento účel splnený po smrti tohto manžela. K podobnému výsledku dospel NS tiež v otázke nevhodnosti osvojenia pre dieťa ak nebol splnený základný účel osvojenia, ktorým je nahradiť maloletému dieťaťu chýbajúce rodinné prostredie... Tak je to najmä v prípade, keď osvojiteľ, ktorý je druhým manželom matky dieťaťa, nežije s matkou dieťaťa v spoločnej domácnosti a dieťa je vychovávané v rodinnom prostredí svojej matky, resp. jej rodičov.
Aj na túto judikatúru nadviazal svojim textom „nový“ zákon o rodine, ktorý bol prijatý pod číslom 94/1963 Zb. V prijatom znení § 74 ods. 2 potvrdil, že nezrušiteľne môžu naďalej dieťa osvojiť buď len manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s rodičom dieťaťa v manželstve. Znova sa teda predpokladalo len osvojovanie detí do úplnej rodiny. Okrem tohto bolo v § 66 ešte zdôraznené, že ako spoločné dieťa môžu osvojiť len manželia. Pri zrušiteľnom osvojení zostala možnosť, že bude osvojiteľom len jeden z manželov, ale osvojiť mohol len, ak dal druhý manžel súhlas. Súhlas sa nevyžadoval, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak zadováženie jeho súhlasu bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Aj v tomto prípade však bolo dieťa (hoci len reálne, nie právne) začlenené do úplnej rodiny.
V období od 1. 4. 1964 (nadobudnutie účinnosti nového zákona o rodine) do 1. 4. 1983 (nadobudnutie účinnosti novely č. 132/1982 Zb.) bolo teda možné jedine také osvojenie, kde sa dieťa stalo súčasťou tradičnej úplnej rodiny. Či už boli osvojiteľmi obidvaja manželia spoločne alebo len jeden z manželov, ktorý buď osvojoval samostatne alebo bol manželom rodiča dieťaťa. Uvedený právny stav sa zmenil až prijatím už spomínanej novely. Zákonodarca dospel k záveru, že výnimočne môže takto osvojiť aj osamelá osoba, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. V takom prípade súd tiež rozhodne, aby sa z matriky vypustil zápis o druhom rodičovi dieťaťa. Po prvýkrát od prijatia rodinnoprávnych kódexov sa zaviedla možnosť, že dieťa bude osvojené len jednou osobou a zápis o druhom rodičovi v matrike nebude. V zmysle dôvodovej správy novela zákona o rodine vychádzala z toho, že aj keď nezrušiteľné osvojenie bolo podľa pôvodného právneho stavu umožnené len manželom alebo jednému z manželov, ktorý žil s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, je dosť osôb, najmä žien, ktoré síce nežijú v manželstve, ale sú schopné vytvoriť deťom vhodné prostredie pre ich úspešný citový, rozumový a mravný vývoj; preto nová úprava umožňuje (a to ako výnimočné) nezrušiteľné osvojenie aj osamelými osobami, ak sú inak predpoklady, že toto osvojenie bude plniť svoje spoločenské poslanie. Vychádza sa pritom z prednosti, ktorú má výchova dieťaťa v čo aj v neúplnej rodine pred niektorými inými druhmi náhradnej výchovy, najmä však ústavnej, z ktorej sa deti spravidla berú do osvojenia. Podmienkou na takéto osvojenie je, aby spĺňalo všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej výchovy osvojenca.
V tomto znení platil zákon o rodine č. 93/1964 Zb. do jeho zrušenia nadobudnutím účinnosti zákona č. 36/2005 Z. z.., ktorý zhodou okolností tiež nadobudol účinnosť 1. apríla. Tento zákon o rodine je účinný aj dnes a jeho úpravy osvojenia sa (pomerne početné) zmeny a doplnenia zákona viac - menej nedotkli. Súčasná situácia je teda taká, že zákon stále preferuje osvojovanie detí do úplnej tradičnej rodiny.
Možnosti pre homosexuálne páry na Slovensku
Napriek súčasnej právnej úprave existujú fakticky dve možnosti, ako môže vzniknúť rodina, v ktorej žijú dve osoby rovnakého pohlavia a dieťa:
- Rodič dieťaťa (ktoré má zverené alebo o ktoré sa prakticky stará bez rozhodnutia súdu) začne žiť so svojim lesbickým/gay partnerom. O zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti a o zmene rozhodnutia rozhoduje vždy súd.
- Jeden z partnerov si osvojí dieťa ako osamelá osoba, pričom sa vymaže zápis o druhom rodičovi z matriky.
V oboch prípadoch však existujú právne obmedzenia a neistoty. Napríklad, ak si dieťa osvojí len jeden z partnerov, len on je zákonným zástupcom dieťaťa a má práva a povinnosti voči nemu.
Názory verejnosti a odborníkov
Názory na adopciu detí homosexuálnymi pármi sa rôznia. Časť verejnosti a niektorí politici sú proti adopcii z dôvodu ochrany tradičnej rodiny a obáv o vývoj dieťaťa. Argumentujú tým, že dieťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj mužský a ženský vzor a že výchova v homosexuálnom prostredí môže negatívne ovplyvniť jeho psychiku a sexuálnu orientáciu. Jozef Mikloško uviedol, že homosexuálny pár nie je schopný naplniť spomínané potreby dieťaťa. Adopcia dieťaťa je podľa jeho slov „v prvom rade odpoveďou na potrebu a právo dieťaťa vyrastať v rodine“. Zároveň dodal, že adopcia homosexuálnym párom dieťaťu právo na otca a matku definitívne odoberá.
Na druhej strane, časť verejnosti a odborníkov podporuje adopciu deťmi osobami rovnakého pohlavia. Argumentujú tým, že sexuálna orientácia rodičov nemá vplyv na vývoj dieťaťa a že dôležitejšie sú faktory ako láska, stabilita, bezpečie a podpora, ktoré dieťaťu rodičia poskytujú. Výskumy v zahraničí ukazujú, že deti vychovávané homosexuálnymi pármi sa vyvíjajú rovnako dobre ako deti vychovávané heterosexuálnymi pármi. Nemajú viac psychických problémov, nie sú častejšie obťažované a ich sexuálna orientácia nie je ovplyvnená sexuálnou orientáciou rodičov.
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP)
ESĽP sa už viackrát zaoberal prípadmi diskriminácie na základe sexuálnej orientácie v oblasti rodinného práva. V prípade Salgueiro de Silva Mouta proti Portugalsku rozhodol, že odmietnutie zveriť dieťa do starostlivosti otca z dôvodu jeho homosexuálnej orientácie predstavuje porušenie zákazu diskriminácie v súvislosti s právom na rodinný život. Argumentácia portugalských súdov, že „dieťa má vyrastať v portugalskej tradičnej rodine“ sa súdu nejavila ako dostatočne odôvodňujúca odlišné zaobchádzanie.
Judikatúra ESĽP v otázke, či má štát povinnosť umožniť legalizáciu zväzkov osôb rovnakého pohlavia, je naklonená skôr v prospech práv osôb rovnakého pohlavia. Práva matky na dieťa sú zakotvené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý zaručuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.
LGBTI+ rodiny a právne uznanie (LGBTI+ Families and Legal Recognition)
Medzinárodné porovnanie
V mnohých krajinách západnej Európy je adopcia detí homosexuálnymi pármi povolená. Medzi tieto krajiny patria napríklad Holandsko, Španielsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Kanada, USA a ďalšie. Ústavný súd v Slovinsku s okamžitou platnosťou zlegalizoval manželstvá osôb rovnakého pohlavia, ako aj adopcie detí takýmito dvojicami. Vo Švajčiarsku uzavreli manželstvo prvé páry rovnakého pohlavia. Za zavedenie tohto práva hlasovalo vo vlaňajšom referende 64,1 percenta Švajčiarov.
Naši západní susedia Česi sú známejší liberálnejšími postojmi ku LGBTI komunite v porovnaní so Slovenskom. Česká republika zaviedla registrované partnerstvo aj pre osoby rovnakého pohlavia ešte v roku 2001. Z prieskumu uskutočneného v roku 2019 vyplýva, že až 75 % Čechov podporuje registrované partnerstvo, 47 % je aj za manželský zväzok homosexuálov, 47 % je za adopciu detí homosexuálmi a 60 % si myslí, že homosexuáli by mali mať možnosť adoptovať dieťa svojho partnera.
Je úplne nemožné v rozsahu jedného článku opísať celý kontext európskych právnych úprav, súvisiacich so skupinami osvojiteľov. EÚ má v súčasnosti 28 členov. Manželstvo pre osoby rovnakého pohlavia umožňuje uzavrieť dvanásť z nich. Päť krajín pozná pre tieto zväzky pojem registrované partnerstvo. Ostatných 11 krajín (medzi nimi aj Slovensko) žiadny takýto zväzok nelegitimizovalo.
Na Slovensku má spomedzi práv pre LGBTI+ komunity najmenšiu podporu možnosť adopcie detí pre páry rovnakého pohlavia. Podporilo ju 27 percent respondentov. Približne pätina, 21 percent, je síce za možnosť adopcie detí pre páry, ktoré uzavreli životné partnerstvo, avšak podľa nich by sa mala táto možnosť týkať len párov opačného pohlavia. Životné partnerstvá pre všetky páry bez rozdielu pohlavia podporuje 37 percent opýtaných.
Desaťtisíc ľudí na PRIDE nie je málo. Nastal posun v myslení Slovákov? „Určite. Spôsobilo to viacero faktorov. Mladí ľudia sú otvorenejší voči LGBTI komunite. Je to spôsobené tiež tým, že aj samotní ľudia z komunity sú otvorenejší, menia sa teda postoje v rodine, škole, spoločnosti,“ povedal pre Refresher výkonný riaditeľ Inakosti a organizátor PRIDE Martin Macko.
Budúce výzvy a perspektívy
Téma adopcie detí homosexuálnymi pármi na Slovensku je komplexná a vyžaduje si otvorenú a konštruktívnu diskusiu. Je potrebné zohľadniť právne, spoločenské a etické aspekty tejto problematiky, ako aj názory všetkých zainteresovaných strán. V budúcnosti je možné očakávať ďalšie pokusy o zmenu legislatívy, ktorá by umožnila registrované partnerstvá alebo manželstvá osôb rovnakého pohlavia, a tým aj spoločnú adopciu detí.