Mravné vychovanie dieťaťa: Základ pre formovanie osobnosti

Význam správnej mravnej, pracovnej, citovej a rodičovskej výchovy pre formovanie osobnosti žiaka je neoceniteľný. Z hľadiska teoreticko-praktického je obsah výchovy zaužívané členiť na jednotlivé čiastkové výchovy, ktoré predstavujú súčasti obsahu. Tak sa zaužívali termíny ako sú: rozumová, mravná, estetická, telesná, citová, pohlavná, ekologická, právna, zdravotná a pod. Jednotlivé súčasti výchovy sa navzájom prelínajú. Výchovné pôsobenie musí obsiahnuť rozvoj osobnosti ako jednotného celku.

Mravná výchova je špeciálna cieľavedomá činnosť rodičov, učiteľov a vychovávateľov, ktorá smeruje k utváraniu určitých charakteristických rysov žiaka v procese, v ktorom si osvojujú normy a pravidlá správania sa. Preniká celou výchovou: telesnou i duševnou. Rozširuje sa nielen na poučenie o dobre a zle, ako aj na pôsobenie citové.

Štyri faktory charakterizujúce mravné vedomie:

1. Pre svoj obsah - vzťah človeka k sebe ak iným - pravidlá, ukazujú, čo človek môže a čo nie.
2. Pre svoj pôvod: morálka vznikla z potreby zladiť správanie jednotlivca so sociálnou skupinou.
3. Pre svoju povahu: každé mravné správanie závisí do akej sociálnej skupiny človek patrí alebo akú funkciu v spoločnosti vykonáva.
4. Pre svoje zdôvodnenie: každé morálne správanie je zdôvodnené.

Základným cieľom mravnej výchovy je autonómna mravná osobnosť, ktorá dobrovoľne a samostatne mravne žije.

Čiastkové ciele a úlohy mravnej výchovy:

• Utváranie humánnych vzťahov a postojov k iným ľuďom, k sebe samému, k prírode a spoločnosti. Uvedená úloha úzko súvisí s citovou výchovou jedinca. Ide o rozvoj spoločenských citov (cit k národu), humánnych citov (tolerancia, súcit, spravodlivosť). Humanizmus nie je len základnou úlohou mravnej výchovy, ale aj kardinálnym princípom výchovy vôbec.
• Výchova vzťahu k práci - prelína sa s úlohou pracovnej výchovy. Zdôvodnená je tým, že každý jednotlivec má byť nielen konzumentom, ale i tvorcom hmotných i duchovných hodnôt. Práca je základom existencie človeka. Pozitívny vzťah k práci sa prejavuje v svedomitosti, zodpovednosti a pracovitosti.
• Výchova mravného svedomia - pod svedomím rozumieme istý akt sebahodnotenia, hodnotenia a posudzovania vlastných skutkov. Svedomie je dôležitým fenoménom v štruktúre osobnosti, je kritériom vzťahu človeka k iným ľuďom, k sebe samému, k okoliu, preto je potrebné vychovávať ho. Človek má posudzovať svoje činy zo širšieho aspektu, aby mal pocit zodpovednosti za osud celého ľudstva.
• Výchova mravných návykov a zvykov.
• Osvojenie si noriem a pravidiel disciplíny - jedinec ich musí rešpektovať v záujme poriadku. V súvislosti s disciplínou môžeme hovoriť o disciplíne školskej, pracovnej, občianskej, športovej ai. Pravidlá ako sa má žiak správať v škole sú obsiahnuté v školskom poriadku.
• Osvojenie si všeľudsky platných morálnych noriem a pravidiel, ktoré vyjadrujú vzťah k rodičom, úctu k žene, usporiadaný pohlavný život, ochranu ľudského života, ochranu svojho a cudzieho majetku.

Súbor mravných vlastností tvorí mravnú osobnosť. Kritériom mravnosti je správanie sa človeka, jeho činy a skutky.

Obsah mravnej výchovy:

• Autonómne zásady (človek si sám stanovuje princípy, podľa ktorých sa riadi).
• Heteronómne zásady (princípy, ktoré človek dodržiava, sú stanovené okolím).

Druhy morálky:

• Morálka hedonizmu - telesný pôžitok za akúkoľvek cenu (peniaze,...).
• Morálka duševného blaha - uznanie, chvála, radosť z poznania, spoločenské poslanie.
• Morálka prospechu - iba môj vlastný prospech.
• Morálka pesimizmu / optimizmu.
• Morálka egoizmu / altruizmu.

Druhy noriem predpisujú správanie určitej skupiny ľudí v určitých situáciách. Človek sa musí rozhodnúť sám. Mravné princípy - hlavné myšlienky, ktoré určujú hlavný smer morálky v každej spoločnosti. Mravné kategórie - blaho, šťastie, dobro / zlo.

Pracovná výchova

V rámci pracovnej výchovy sa majú poskytnúť každému jedincovi vedomosti a zručnosti, ktoré sú predpokladom tvorivej pracovnej činnosti, ďalej vychovať taký vzťah k práci a charakterové vlastnosti, ktoré pozitívne ovplyvnia profesijnú voľbu s ohľadom na vlastné predpoklady. V rámci pracovnej výchovy si žiaci osvojujú aj mnohé odborné vedomosti a všeobecné pracovné zručnosti. Význam pracovnej výchovy vyzdvihujú vo svojich dielach J. A. Komenský, J. Locke, J. H. Pestalozzi. Práca má hodnototvorný význam (obtiaž a hodnoty, ktoré obohacujú duchovný život jednotlivca i spoločnosti).

Medzi najnáročnejšie úlohy pracovnej výchovy patria:

• Vytvárať u vychovávaných trvalý pozitívny vzťah k práci a poskytnúť im najvšeobecnejšie výrobné vedomosti, zručnosti a návyky.
• Vytvárať u žiakov vzťah k vytvoreným hodnotám duchovným i materiálnym.
• Eliminovať prejavy neúcty, agresivity, vandalizmu.
• Oboznámiť ich s rôznymi druhmi pracovného materiálu a so základnými pracovnými nástrojmi.
• Vytvárať u mladých vzťah k modernej technike s možnosťami jej využitia.
• Rozvíjať technicko-pracovnú výchovu spájať s odborným vzdelaním.

Pri vytváraní mravného vzťahu k práci hrá dôležitú úlohu rodina. Je potrebné, aby rodičia kládli dieťaťu už od útleho veku primerané požiadavky a úlohy, ktoré sú mu zverené. V rodine, kde sa nekladú požiadavky, sa vytvára priestor pre utváranie negatívnej vlastnosti - lenivosť.

Pracovná výchova na základnej škole sa realizuje v učebnom pláne ako pracovné vyučovanie. Pracovná výchova na strednej škole sa realizuje prostredníctvom praktického vyučovania a rôznych druhov praxe. Pracovná výchova má byť súčasťou komplexného utvárania osobnosti človeka.

Citová výchova

City sú významným aktivizujúcim činiteľom v konaní a správaní človeka. Sú priamo pohnútkou, vôľovým impulzom pre určitý čin. Sú vlastné iba človeku. City, najmä altruistické, reprezentujú humánnosť človeka, jeho šľachetnosť. Charakter človeka je výrazne determinovaný jeho citovým životom. Citová výchova je teda u človeka nevyhnutná.

Základné úlohy citovej výchovy sú:

• Viesť žiakov k prežívaniu kladných podnetov z okolia a prostredia, v ktorom žijú.
• Usmerňovať citovú orientáciu žiakov na pozitívne mravné, estetické a kultúrne hodnoty.
• Vo výchove sa zamerať predovšetkým na vyššie city - spoločenské a mravné: intelektuálne, estetické, etické, sociálne (dôstojnosť človeka, tolerancia,...).
• Vo výchovnom procese využívať predovšetkým kladné city - radosť, veselosť a pod., ktoré ovplyvňujú žiakov vývin pozitívne. Záporné city pôsobia na dieťa negatívne.
• Venovať zvýšenú pozornosť deťom, ktorých rodinné prostredie je chudobné na citové prejavy a v ktorom dieťa nepociťuje náklonnosť zo strany rodičov.
• Vo vyučovaní z hľadiska citového rozvoja je najdôležitejšie obdobie predškolského veku, t.j. obdobie do šiestich rokov. U detí citový prejav je veľmi intenzívny a prudký, často sa u nich striedajú protichodné city (radosť vystrieda plač a smútok,...).
• U niektorých detí v predškolskom, ale i v mladšom školskom veku sa prejavuje agresivita. Je to signál, aby sa im viac venovalo, aby im bola prejavovaná viac lásky a obdiv nad tým, čo už vedia. Dieťa potrebuje, aby mu bol prejavený obdiv a láska.
• Pre citový rozvoj je dôležitý osobný príklad rodičov a učiteľov. Nezastupiteľnú úlohu má rodina.

Nedostatky v citovej výchove sa prejavujú výrazne u dospievajúcej mládeže - pubescentov a adolescentov. Sú to rôzne negatívne prejavy ako agresivita, vandalizmus (spoločensky nežiadúce prejavy). Citová výchova je dôležitým prostriedkom humanizácie človeka, ľudského prístupu človeka k človeku a k okolitému svetu.

Rodičovská výchova

Základom prvotnej a všeobecnej adaptácie dieťaťa v prostredí zdravej rodiny (fyzicky i psychicky) je jeho citová väzba na rodičov, ktorá mu umožňuje identifikovať sa s ich sociálnymi postojmi - čo oni pokladajú za morálne a amorálne, správne a nesprávne, dovolené a zakázané. Aj v neskoršom veku zostáva citová spätosť dieťaťa s rodičmi a jeho stotožňovanie sa s nimi základom jeho správnej sociálnej adaptácie.

Rodičovská výchova a jej typy:

1. Autoritatívna - snaha rodičov presadzovať vo všetkom svoje názory. Dieťa je pasívne alebo agresívne.
2. Nekompromisná - sú tu prísne požiadavky na dieťa bez výnimiek, nerešpektovanie osobnosti dieťaťa.
3. Brutálna - bezohľadné výchovné metódy. Správanie dieťaťa sa hodnotí vždy ako negatívne.
4. Liberálna - dieťa býva stredobodom pozornosti, určuje si, čo má robiť, čo nie. Je sebecké, povýšenecké a egoistické. Jej špecifickým druhom je merkantilná výchova, keď si dieťa prestáva vážiť akékoľvek hodnoty. Dieťa je neopodstatnene odmeňované a nikdy nie je trestané.
5. Kverulantská - rodičia prijímajú informácie len zo strany dieťaťa, ospravedlňujú svoje dieťa bez konzultácie s učiteľom (alibizmus rodičov).
6. Demobilizujúca - nemobilizácia dieťaťa k štúdiu, nepodporovanie k aktivite (aj bez SŠ zarobíš).
7. Demokratická - vyznačuje sa láskou v rodine, prejavením dôvery, zásadou primeranosti.
8. Patologická - výchova v rodine alkoholika, neurotika: patologické správanie (vyžaduje si zvláštny prístup k žiakovi, ktorý je citlivý, aj najmenšia kritika sa ho dotkne, pocit, že ho nikto nemá rád. Hlboké citové rany).
9. Laxná - nezáujem rodičov o deti, každý sa stará len o seba, deti - problém so začlenením do spoločnosti.
10. Repultívna - ide o zjavné alebo skryté odmietnutie dieťaťa (postihnuté deti), ktoré u rodičov vyvolávajú určitý pocit zatrpknutosti voči dieťaťu (daného geneticky alebo biologicky podmienkami v živote detí).

Podľa Makarenka a Kovaiena existujú 3 základné typy rodinnej výchovy: priveľmi liberálny typ, neúmerne autoritatívny typ a stredný typ.

Modely výchovy podľa rodinnej atmosféry:

Teplá rodinná atmosféra

• Harmonická výchova.
• Liberálna výchova - dieťa nie je dosť povzbudzované.
• Ctižiadostivá výchova - nedostatok pružnosti vo výchove.
• Nadmerne ochranná výchova - láska k dieťaťu, ktorá ho uzatvára do klietky rodičov.

Chladná rodinná atmosféra

• Chladný demokratický typ výchovy - rodičia zaobchádzajú s deťmi ako s dospelými.
• Zanedbávajúca výchova - osamotené dieťa, sklon správať sa agresívne.
• Drilová výchova - železná disciplína: príkaz - rozkaz - trest. Dieťa je uzavreté.
• Disharmonická výchova - málo lásky, nejasné pravidlá, nejednotný postup.

Neexistuje čistý typ výchovy. Výchovno-vzdelávací cieľ je posilňovať prosociálne cítenie a rozvíjať pozitívny vývin citových procesov.

Poznať vzťahy v rodine žiaka má veľký význam pre školu, lebo tu môžu tkvieť hlavné príčiny neadekvátneho správania žiaka (nevyhovujúca atmosféra, nesprávne tresty, uprednostňovanie súrodenca...).

Poruchy správania a možnosti intervencie

Poruchy správania sú charakterizované opakovaným agresívnym a vzdorovitým správaním, ktorým dieťa porušuje sociálne a právne normy. Škola môže dieťaťu pomôcť stretnutiami so školským psychológom, špeciálnym alebo sociálnym pedagógom, s podporou výchovného poradcu či koordinátora prevencie. Aktivity na upokojenie detí, rozvíjanie sebakontroly, emocionálneho cítenia a verbálneho i neverbálneho vyjadrovania sa sú nesmierne dôležité pre deti s poruchami správania.

Príklady aktivít:

• Hľadanie obrázkov rôznych farieb rozstrihaných na niekoľko častí a ich skladanie.
• Analýza hodnotového stromu, kde dieťa rozpráva o svojich hodnotách a vlastnostiach.
• Výroba megafónu a vykričanie nahromadenej zlosti.
• Predvádzanie emócií mimikou.

Mravná výchova v kontexte vzdelávania

V literatúre z oblasti teórie výchovy sa zdôrazňuje hlavne význam procesurálnej stránky mravnej výchovy mládeže. Toto zahŕňa vzdelanie jednotlivca, jeho svetonázor, mravné presvedčenie a formovanie mravných návykov a zvykov. Dôležitú skupinu mravných vlastností predstavujú konkrétne návyky a zvyky.

Zložky výchovy a ich úlohy

Výchova má niekoľko hlavných zložiek, z ktorých každá má svoje špecifické úlohy:

• Rozumová výchova: Rozvoj zmyslového poznania, myslenia a reči, praktickej činnosti žiakov. Cieľom je odovzdať žiakom základné informácie o vývine prírody a ľudskej spoločnosti. Na základe vedomostí sa u žiakov vytvárajú zručnosti a návyky, ktoré predstavujú využívanie vedomostí v praktickom živote.
• Mravná (etická) výchova: Utváranie vzťahov k sebe samému, ku spoločnosti a prírode, rozvoj humánnych vzťahov, tolerancie a kladných spoločensko-povahových vlastností.
• Estetická výchova: Priblíženie krásy každodenného života, rozvoj estetického cítenia a vnímania umenia. Cieľom je kultúrne vyspelá osobnosť s estetickým vkusom, schopná vnímať krásu a aktívne sa zúčastňovať na jej vytváraní.
• Pracovná výchova: Získanie vedomostí, zručností a návykov z pracovnej činnosti, rozvoj vzťahu k práci.
• Telesná výchova: Upevňovanie zdravia, rozvoj vôľových a charakterových vlastností.

Etika je teóriou morálky, ktorá predstavuje súhrn noriem a zásad, ktoré vylučuje spoločnosť v súlade s jej optimálnym rozvojom. Vývoj mravnej osobnosti je zložitý proces, ktorý sa dotýka všetkých sfér osobnosti. Primárnu úlohu v tomto procese majú city a emócie.

Každé dieťa vyrastá v rodine, ktorá sa opiera o svoju vlastnú filozofiu. Preto sa svojím správaním v škole deti líšia. Treba mu povedať, že je to tým, že rodina vyznáva určité morálne hodnoty, ktoré sú možno iné, ako majú spolužiaci.

tags: #mravne #vychovane #dieta