Vyživovacia povinnosť rodičov voči svojim deťom je jedným zo základných pilierov rodinného práva. Mnohí rodičia sa mylne domnievajú, že ich povinnosť platiť výživné voči dieťaťu končí dosiahnutím jeho plnoletosti. Pravda je však taká, že rodičia majú vyživovaciu povinnosť voči svojim deťom dovtedy, kým nie sú schopné samé sa živiť.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je upravená v ustanovení § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov. V zmysle uvedených ustanovení majú obaja rodičia povinnosť vyživovať svoje dieťa, nakoľko dieťa má zákonom o rodine upravené právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. Z uvedeného vyplýva, že vyživovacia povinnosť nie je viazaná na dosiahnutie žiadneho konkrétneho veku.
Kedy trvá vyživovacia povinnosť voči plnoletému dieťaťu?
Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k deťom, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Skutočnosť, že dieťa dosiahlo plnoletosť (18 rokov), neznamená automaticky zánik vyživovacej povinnosti. Ak si dieťa aktívne hľadá prácu, je evidované na úrade práce a nie je schopné sa samo živiť, vyživovacia povinnosť rodičov trvá.
Kľúčovým kritériom je schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť. Táto schopnosť sa vyhodnocuje komplexne, v závislosti od viacerých premenných. Okrem veku dieťaťa je dôležitým ukazovateľom aj jeho zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať prácu, odôvodnené záujmy dieťaťa a jeho potreby, majetkové pomery a pod.
Štúdium ako dôvod trvania vyživovacej povinnosti
Vyživovacia povinnosť trvá počas obdobia, kedy dieťa študuje a pripravuje sa na budúce povolanie. V aplikačnej praxi sa ako ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe. Za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti by sa nemalo brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp. akékoľvek postgraduálne štúdium, pokiaľ nie je racionálnou prípravou na budúce povolanie.
Denné štúdium na strednej škole, učňovke či vysokej škole je najčastejším dôvodom, pre ktoré plnoleté deti nie sú schopné sa samé živiť a na súde žiadajú od rodiča výživné. Denné štúdium je také, kedy dieťa študuje počas väčšiny pracovného týždňa, čo vylučuje resp. výrazne sťažuje možnosť sa riadne zamestnať.
V prípade diaľkového štúdia vyživovacia povinnosť nevzniká, pretože takéto štúdium je určené pre ľudí, ktorí ho realizujú popri zamestnaní.
Aj keď dieťa študuje, je dôležité, aby sa aktívne pripravovalo na budúce povolanie a vynaložilo primerané úsilie na zabezpečenie svojho živobytia. Súd môže prihliadať na to, či dieťa dosahuje primerané množstvo absencií (rozumne vysvetliteľných a doložených) a či dosiahnuté študijné výsledky potvrdzujú jeho skutočný záujem o zvolený odbor.
Obnoviteľný charakter vyživovacej povinnosti: V súčasnosti nie je ničím výnimočná situácia, keď sa dieťa uchádza o miesto na niektorej z prestížnejších vysokých škôl, no prijímacie skúšky dopadnú tak, že sa v prvom roku na štúdium nedostane, a tak je nútené dočasne pracovať. Tým, že má dieťa príjem, či už zo závislej činnosti alebo podnikateľskej činnosti, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak však dieťa vstúpilo do zamestnania, ktoré mu umožnilo samostatne sa živiť, ale toto neskôr preruší s cieľom ďalšieho štúdia a kvalifikácie na iné povolanie, vyživovacia povinnosť sa neobnovuje.
Osobitné formy vzdelávania: Vzhľadom na súčasnú situáciu na trhu, existuje pomerne veľké množstvo osobitných foriem vzdelávania, ktoré sú často pre sebarealizáciu nevyhnutné - rôzne rekvalifikačné kurzy, nadstavbové štúdium či zahraničné stáže. V týchto prípadoch bude pomerne náročné ustáliť, či je dieťa schopné sa samo živiť. Do úvahy musíme vziať jednak schopnosti a nadanie dieťaťa, no na druhej strane nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti snahou vyhnúť sa pracovným povinnostiam.
Ako postupovať pri uplatňovaní nároku na výživné
Pred dosiahnutím plnoletosti sa výživné platí do rúk rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Po dovŕšení 18 rokov sa však situácia mení. Keďže plnoleté dieťa je už spôsobilé na právne úkony, vyživovacia povinnosť sa plní priamo k rukám dieťaťa. Dôležité je, že ak by rodič aj naďalej posielal výživné druhému rodičovi (napr. matke), môže sa dostať do situácie, kedy v skutočnosti výživné neplatí oprávnenej osobe.
Plnoleté dieťa má právo oznámiť povinnému rodičovi číslo účtu, na ktorý si želá výživné dostávať. Ak by si želalo, aby výživné naďalej prichádzalo na účet matky alebo inej osoby, musí to oznámiť rodičovi, ktorý platí výživné.
Postup pri neplatení výživného:
- Dohoda: V prvom rade sa odporúča pokúsiť sa s rodičom dohodnúť.
- Návrh na súd: Ak dohoda nie je možná, plnoleté dieťa môže podať návrh na súd na určenie vyživovacej povinnosti otca. V návrhu je potrebné uviesť, že dieťa nie je schopné sa samo živiť, je napríklad evidované na úrade práce, a že rodič neprispieva na jeho výživu. Súd potom posúdi všetky okolnosti a určí výšku výživného podľa možností a schopností rodiča.
- Návrh na exekúciu: Druhou možnosťou je, aby dieťa podalo návrh na vykonanie exekúcie, ktorý návrh spíše ktorýkoľvek súdny exekútor.
Čo musí obsahovať návrh na súd:
- Označenie účastníkov konania (osobné údaje navrhovateľa a rodiča/detí, proti ktorým návrh smeruje).
- Presné označenie toho, čoho sa navrhovateľ domáha (určenie výšky výživného, zvýšenie výživného, zrušenie výživného).
- Podrobné zdôvodnenie právneho nároku na výživné a výšky požadovaného výživného.
- Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa.
- Prílohy: napr. rodný list, staršie rozhodnutie o výživnom, doklady o príjmoch a výdavkoch, potvrdenie o štúdiu, potvrdenie o evidencii na úrade práce a pod.
V prípade, že otec podniká a oficiálne vykazuje nízky príjem, súd bude skúmať nielen jeho oficiálne príjmy, ale aj jeho skutočné majetkové pomery, životnú úroveň (dovolenky, autá, nehnuteľnosti a pod.), výdavky a celkovú schopnosť prispievať na výživu dieťaťa. Súd môže prihliadať aj na neoficiálne príjmy, ak sa ich podarí preukázať.
Spätné výživné: Dieťa môže v návrhu na určenie výživného žiadať aj spätné výživné, najviac však za tri roky spätne od podania návrhu, ak preukáže, že rodič na výživu neprispieval alebo prispieval nedostatočne.
Výška výživného
Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného. Súdna prax uvádza, že podiel dieťaťa na životnej úrovni rodiča by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Toto percento sa však môže líšiť v závislosti od konkrétnych okolností prípadu.
Minimálne výživné: Zákon o rodine určuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Minimálne výživné predstavuje 30% zo sumy životného minima.
Štipendium: V prípade, ak dieťaťu vznikne nárok na priznanie sociálneho štipendia, štipendium sa bude považovať za príjem dieťaťa a ten bude zohľadnený pri určovaní výšky výživného. Rovnaký záver však nemožno vyvodiť v prípade prospechového štipendia, nakoľko ide o príjem jednorazový s motivačným charakterom.
Možné problémy a riziká
Riziká sú najmä v dokazovaní skutočných príjmov rodiča, preto je dôležité pripraviť si čo najviac dôkazov.
Ak by súd zistil, že dieťa je už schopné sa samo živiť (napríklad by odmietalo prácu alebo by malo príjem), mohol by návrh na výživné zamietnuť. Ak však dieťa preukáže, že si prácu hľadá a nie je schopné sa samo živiť, súd spravidla vyživovaciu povinnosť určí.
Zrušenie vyživovacej povinnosti: V prípade, ak je dieťa schopné sa samo živiť, odporúča sa podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti na príslušný súd. V prípade plnoletých detí totiž platí, že ak by návrh podal povinný rodič a súd bude mať za preukázané, že dieťa je schopné sa samo živiť už po nejaký čas (napr. nepreukáže, že stále študuje), môže vyživovaciu povinnosť zrušiť.
V prípade, že by ste potrebovali pomoc s vypracovaním návrhu alebo zastupovaním na súde, odporúčame obrátiť sa na advokáta so zameraním na rodinné právo.