V súčasnom modernom živote párov so sebou prináša situácie, keď nie je možné jednoznačne určiť, kto je otcom dieťaťa. Častokrát sa stáva, že muž, ktorý roky vychováva dieťa ako vlastné, po rokoch zistí, že nie je jeho biologickým rodičom. Nielen téma určenia otcovstva, ale aj jeho zapretia sa objavuje v agende rodinného právnika. V tejto téme sa postupuje podľa Z. z. 36/2005 zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov a detaily z praxe priblížili odborníci z advokátskej kancelárie GKG JUDr. Ak chcete získať odpovede na vyššie položené otázky, prečítajte si náš článok.
Základnou podmienkou existencie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je existencia rodinnoprávneho vzťahu a tzv. "ďalšieho dôvodu", ktorým je neschopnosť dieťaťa živiť sa samostatne. Táto povinnosť nie je obmedzená dosiahnutím plnoletosti dieťaťa ani inou vekovou hranicou. Zákon o rodine viaže zákonnú vyživovaciu povinnosť rodičov do času vzniku občianskoprávnej skutočnosti na strane dieťaťa, ktorou je schopnosť sa živiť.
Prípady zapretia otcovstva
Zapretie otcovstva sa rieši, ak právny otec nie je biologickým otcom. Má právo zaprieť otcovstvo do 3 rokov odo dňa, keď sa dozvedel, že dieťa pravdepodobne nie je jeho. Dieťa môže zaprieť otcovstvo podľa Zákona o rodine Z. z. 36/2005 § 96 ods 1 „Ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V prípade, že jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému.
V prípade prvej domnienky otcovstva rozlišujeme viaceré situácie. V zmysle § 87 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o rodine“) „Ak sa narodí dieťa pred stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva, postačí na to, aby sa manžel matky nepovažoval za otca, ak zaprie svoje otcovstvo na súde. Uvedenú situáciu nazývame aj tzv. „zjednodušená forma zapierania otcovstva“. Ak sa dieťa narodí do 180 dňa po uzavretí manželstva, manžel matky má zjednodušenú dôkaznú situáciu. Najčastejšie pôjde o prípady znovu vydatých žien, ktoré splodili dieťa ešte s bývalým partnerom resp. manželom. Keďže zákon o rodine vyslovene upravuje, že nový manžel matky sa podľa I. domnienky otcovstva považuje automaticky za otca dieťaťa, zákon mu umožňuje otcovstvo zaprieť najjednoduchšie. Vychádza sa z toho, že k splodeniu dieťaťa došlo ešte pred uzavretím manželstva a preto manžel nemusí byť aj biologickým otcom. V tomto prípade bude stačiť jednoduché zapieracie tvrdenie, urobené v rámci súdneho konania, ktorého obsahom bude tvrdenie, že nie je otcom dieťaťa. Dôkazná povinnosť sa týka výlučne len dátumu narodenia dieťaťa, nie je potrebné preukazovať skutočnosť, že dieťa nesplodil (napr. pracovná cesta, neplodnosť a.i.). Povinnosť tvrdenia a s tým spojené dôkazné bremeno zaťažuje matku. Keďže pôjde o konanie podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „CMP“), v ktorom sa uplatňuje tzv. vyšetrovací princíp súdu, ten môže vykonať aj dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli (napr. svedecké výpovede, listinné dôkazy, gynekologický posudok). Ak by sa skutočnosti tvrdené matkou nepodarilo preukázať, súd návrhu na zapretie otcovstva vyhovie. Naopak, ak by sa niektorá zo spomínaných skutočností (teda vedomosť o tehotnosti, resp. pohlavný styk) preukázali, neznamená to automaticky zamietnutie návrhu na zapretie otcovstva, ale len sťaženie procesného postavenia manžela matky dieťaťa. Sťaženie spočíva v tom, že dôkazné bremeno prechádza priamo na neho, pričom bude musieť v konaní preukázať okolnosti vylučujúce otcovstvo tak, ako pri klasickom zapieracom konaní.
Odlišný režim možno aplikovať v prípade ustanovenia § 87 ods. 1 zákona o rodine. V tomto prípade pôjde o klasické zapieracie konanie. Ako sme už spomínali, tento režim sa uplatní aj v prípade, ak bol otec neúspešný pri zjednodušenej forme zapierania otcovstva. V časovom okamihu 180 dní po uzavretí manželstva do 300 dní po jeho zániku sa uplatňuje silný predpoklad, že manžel matky je otcom dieťaťa. Z uvedeného dôvodu má povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno navrhovateľ, teda manžel matky dieťaťa. Zapieracia žaloba v zmysle § 87 ods. 1 zákona o rodine bude úspešná jedine v prípade, ak predloží dôkaz opaku t.j. že dieťa splodil niekto iný, prípadne proti-dôkaz, napr. že manželstvo nevzniklo. Tieto skutočnosti musia byť úplne jednoznačné. V súdnej praxi sa ustálilo, že pohlavné styky matky dieťaťa s iným partnermi nie sú dostatočne silnou okolnosťou vylučujúcou otcovstvo. Medzi okolnosti, ktoré sú spôsobilé naplniť skutkovú podstatu tohto ustanovenia zaraďujeme absenciu pohlavného styku medzi manželmi v rozhodnom čase, a to z viacerých dôvodov napr. Na zapretie otcovstva nebude postačovať ani súhlasné vyhlásenie manželov, ktorého obsahom by bolo tvrdenie, že manžel matky nie je otcom dieťaťa napr. z dôvodu, že manželia spolu sexuálne nežijú. V takomto prípade bude súd povinný skúmať, či manželia v rozhodnom čase spolu zdieľali spoločnú domácnosť, či preveriť iné skutočnosti, ktoré by mohli byť relevantné na rozhodnutie vo veci. Osobitne by sme chceli upozorniť na vyhotovenie znaleckého posudku. Ten môže byť vyhotovený z viacerých odborov napr. sexuológie, antropológie, či genetiky. Sexuologickým posudkom možno preukázať neschopnosť muža oplodniť ženu, čo by potvrdzovalo, že manžel matky nie je ocom dieťaťa. Antropologickým posudkom sa skúma podobnosť medzi mužom a dieťaťom z hľadiska znakov - farba očí, vlasy, stavba tela a iné detaily. Jeho charakter nie je absolútne potvrdzujúci ani absolútne vyvracajúci otcovstvo.
Ustanovenie § 87 ods. 2 zákona o rodine rieši špecifickú situáciu v prípade umelého oplodnenia „Otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Z uvedeného vyplýva, že ak žena podstúpila zákrok asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela a zároveň platí, že sa dieťa narodilo v čase od 160 dňa do 300 dňa od výkonu tohto zákroku, otcovstvo zaprieť nemožno. Ak by súhlas manžela nebol daný, budeme postupovať podľa všeobecných ustanovení o zapieraní otcovstva podľa § 187 ods. 1 zákona o rodine.
Podľa § 88 ods. 1 zákona o rodine „Manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá.“ Uvedené ustanovenie rieši otázku aktívnej legitimácie. Aktívne legitimovanými na podanie návrhu je matka dieťaťa a manžel. Dieťa je v zmysle zákona o rodine oprávnené podať návrh na zapretie otcovstva až v prípade, ak uplynula lehota jeho obom rodičom.
V zmysle § 88 ods. 2 zákona o rodine „aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Lehota na zapretie otcovstva je upravená v § 86 ods. 1 a 2 zákona o rodine a jej dĺžka sú 3 roky: „Manžel môže do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa, ktoré sa narodilo jeho manželke, zaprieť na súde, že je jeho otcom. „Moment začatia plynutia uvedenej lehoty zohľadňuje okamih, v ktorom sa manžel matky (otec dieťaťa v zmysle prvej zákonnej domnienky) dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich jeho otcovstvo. Napriek tomu, že na to zákonodarca priamo neodkazuje, máme za to, že pri určovaní skutočností spochybňujúcich otcovstvo treba primerane použiť ustanovenie § 87 ZoR. Keďže zákon neuvádza, že by malo ísť o skutočnosti nasvedčujúce tomu, že manžel matky nie je otcom dieťaťa alebo o skutočnosti, v prípade ktorých by bolo vylúčenie tejto možnosti pravdepodobné, ale o skutočnosti „dôvodne spochybňujúce“ otcovstvo, k úspešnému zapretiu otcovstva by malo dôjsť až potom, ako sa preukáže, že je jednoznačne vylúčené, aby manžel matky bol otcom dieťaťa. Skutočnosťou spochybňujúcou otcovstvo manžela matky môže byť vedomosť o zdravotných indispozíciách manžela v čase, keď malo dôjsť k počatiu dieťaťa, prípadne vedomosť o súloži matky v rozhodnom čase s viacerými mužmi, rôzna genetická štruktúra manžela matky dieťaťa a samotného dieťaťa, o ktorej sa manžel dozvie napr. Z judikatúry:4 Cz 83/67 (NS SSR): Skutočnosť, že výsledky dedično-biologickej skúšky nasvedčujú väčšej pravdepodobnosti otcovstvo iného muža, nemôže byť sama osebe dostatočným podkladom pre splnenie zákonného predpokladu, že je celkom vylúčené otcovstvo manžela matky k dieťaťu narodenému za trvania ich manželstva.
Platenie výživného počas konania o zapretí otcovstva
Ako je to s platením výživného? Ako je to s výživným počas obdobia, kým sa nerozhodne o zapretí otcovstva? Kým súd právne nevyvráti otcovstvo, je otec povinný platiť na dieťa výživné. Táto povinnosť zaniká až po úspešnom zapretí otcovstva. Pokiaľ ide o už zaplatené výživné, to sa zvyčajne nevracia.
Pokiaľ ide o náhradu škody, v prípade, že dôjde k úspešnému zapretiu otcovstva, môže sa právny otec domáhať vrátenia už zaplateného výživného. Podľa § 79 ods. 1 Zákona o rodine môže ten, kto za iného splnil vyživovaciu povinnosť, žiadať od neho vrátenie výživného, a to vrátane úrokov z omeškania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali, nemožno subsidiárne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení v prípade zániku rodinnoprávneho vzťahu a plnenia za iného.
Ak však dôjde k zníženiu sumy poskytovaného výživného súdom z dôvodu zmeny pomerov za uplynulé obdobie (clausula rebus sic stantibus), vzniká nárok na vrátenie výživného. Takto vyplatené výživné, po odpadnutí dôvodu vyplácania výživného, či vyplateného nad rámec súdneho rozhodnutia po zmene pomerov, zakladá bezdôvodné obohatenie.
V prípade, že ide o dieťa, ktoré je plnoleté v zmysle Občianskeho zákonníka (dosiahnutím veku 18 rokov, výnimočne uzatvorením manželstva od 16 rokov), súd neskúma, či ide o výživné spotrebované alebo nie. V takomto prípade vznikne nárok na vrátenie výživného.
Najdôležitejší dôkaz: DNA test
Najdôležitejším dôkazom pri zapretí otcovstva je DNA test, možno povedať, že ide takmer o rozhodujúci dôkaz. Robí ho súdny znalec a DNA test je extrémne presný. V praxi však súdy takmer vždy nariadia znalecké DNA.
Právne následky zapretia otcovstva
Po úspešnom zapretí otcovstva právne otcovstvo zaniká. Týmto okamihom právny otec prestáva mať rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k dieťaťu, vrátane vyživovacej povinnosti. Pokiaľ bol otec neúspešný pri zjednodušenej forme zapierania otcovstva, uplatní sa klasické zapieracie konanie.
V prípade, ak bol otec zapísaný v rodnom liste dieťaťa na základe súhlasného vyhlásenia rodičov, môže otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa, a to v lehote troch rokov odo dňa jeho určenia. Táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.
V prípade, ak otec dieťaťa dlhuje výživné, a následne dôjde k zapretiu otcovstva, môže sa domáhať vrátenia výživného. Ak otec dieťaťa nejaví o dieťa záujem a neplatí výživné, matka môže podať na súd návrh na zapretie otcovstva, ak jej ešte neuplynula zákonná lehota. Súd bude v konaní skúmať, či otec dieťaťa je jeho biologickým otcom, a to formou DNA testov.
Dôležitou skutočnosťou je, že vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Nie je vekovo obmedzená. Dieťa po nadobudnutí 18. roka života nemusí podať na súd návrh na určenie výživného, ak výživné bolo určené už pred nadobudnutím plnoletosti.