Najdlhšia gravidita u zvierat: Prehľad a zaujímavosti

Materstvo je jedno náročné, ale poväčšine nesmierne krásne obdobie bez ohľadu na to, či sa týka ľudí alebo zvierat. Začína sa dňom počatia a dá sa povedať, že sa nikdy nekončí. Nie vždy to je ale ľahké.

V prípade človeka, ženu čaká náročných deväť mesiacov plných strachu a obáv, aby sa niečo nepokazilo, zároveň je to ale aj ohromná radosť a nedočkavosť. Ale dá sa 9 mesiacov ženy porovnať s obdobím gravidity žraloka úhorovitého, ktorá trvá celých 42 mesiacov?! To si mnohí z nás nedokážu ani len predstaviť. Pravdepodobne ide o rekordne dlhú graviditu, ktorú týmto žralokom nikto nezávidí. Už len kvôli tomuto by mali dostať ocenenie a byť nesmierne vážené nielen v zvieracej ríši. Jedno je isté - matky sú naozaj oddané stvorenia, ktoré toho zvládnu veľa.

Vo všeobecnosti platí, že čím väčšie zviera, tým dlhšie obdobie gravidity, ale samozrejme existujú aj isté výnimky. Existuje mnoho faktorov, ktoré ovplyvňujú dĺžku tehotenstva. Zaujímavý je práve fenomén “predloženej” alebo latentnej gravidity, kedy sa vývoj plodu pri nepriaznivé podmienky dočasne zastaví. Ak vás zaujíma ako dlho môže trvať gravidita u rôznych druhov zvierat, potom ste na správnom mieste!

Gravidita u cicavcov: Slon ako rekordér

Pravdepodobne ste počuli časové obdobie „Chov ako králiky!“ No, to sa nevzťahuje na slony, vôbec. Slony majú najdlhšie tehotenstvo všetkých cicavcov. Králiky môžu mať vrh detí po 25-28 dňoch (asi mesiac), zatiaľ čo slony sú tehotné po dobu 680 dní (22 mesiacov!). Navyše čakajú dlhšie medzi tehotenstvami v priemere čakanie štyroch rokov, zatiaľ čo králiky sú pripravené mať ďalší vrh vnútri niekoľkých dní.

Vo všetkých zvieratách je bežné, že veľké zvieratá majú dlhšie tehotenstvo a menšie zvieratá majú kratšie. Väčšie zvieratá majú zvyčajne menšie vrhy alebo jednotlivé narodenia na rozdiel od menších zvierat, ktoré majú viac dojčiat hneď, ako sa poistiť ich pravdepodobnosť prežitia. Ale mať slona tehotná trvajúca takmer 2 roky? Prečo tak dlho?

Aké iné zvieratá majú porovnateľnú dĺžku gravidity? Existujú nejaké rôzne zvieratá, ktoré majú dlhšie tehotenstvo? Poďme nájsť!

Prečo slony majú také dlhé tehotenstvo?

Existuje súvislosť medzi inteligenciou a veľkosťou gravidity s niektorými z najpokročilejších zvierat, ktoré majú najdlhšie obdobie gravidity. Šimpanzy majú graviditu porovnateľnú s dĺžkou človeka. Tehotná osoba je 9 mesiacov, keď je šimpanz tehotná v priemere osem mesiacov. Delfíny, ďalšie zviera s pokročilou inteligenciou, majú ešte dlhšiu graviditu okolo roka.

Výskumníci predpokladajú, že na to, aby mozog slonov bol plne vyvinutý na faktor prežitia vonku v maternici, slony potrebujú dlhšie tehotenstvo. Koniec koncov, slon má najväčší talent zo všetkých pozemných zvierat!

Ako dlho je slon tehotná?

Africké slony sú tehotné asi 22 mesiacov v priemere. To im dáva najdlhšiu dobu tehotenstva medzi všetkými cicavcami. Ázijské slony majú väčšiu variabilnú dobu tehotenstva, sú tehotné od 18 do 22 mesiacov. Niet divu, že ich dĺžka tehotenstva je kratšia, pretože sú bežné menšie ako dva druhy slonov afrických.

Ktoré zviera má najdlhšie tehotenstvo?

Ich tehotenstvo je dlhé, ale rýchlo sa rozvíjajú! Slony majú najdlhšie tehotné pre cicavce, ale čo rôzne zvieratá? Modrá veľryba je najväčším zvieraťom na zemi; v skutočnosti musia mať dlhé tehotenstvo? Nie! Tehotná veľryba je 11-12 mesiacov, takže podobné delfínom. Ale je tu morské zviera, ktoré má dlhšie tehotenstvo ako slon. Slony majú najdlhšiu dĺžku gravidity všetkých cicavcov. Tehotenstvo týchto jemných obrov trvá po dobu dlhšiu ako 12 mesiacov a pol. Bežné trvanie tehotenstva slona je asi 640 až 660 dní, alebo zhruba 95 týždňov. Na porovnanie, tehotná osoba trvá v priemere 280 dní alebo 40 týždňov. Samice slony žijú 60 až 70 rokov, ale majú len asi štyri potomstvo počas trvania svojho života. Hoci slony zvyčajne zdvíhajú iba jedno dieťa naraz, jedno až dve percento narodených slonov produkujú dvojčatá. Keď slon porodí, rôzne slony v štruktúre stáda tvoria obranný kruh okolo matky v priebehu pôrodu.

Gravidita u iných druhov zvierat

U sučiek trpiacich na tzv. falošnú graviditu ustanú po kastrácii akékoľvek problémy spojené s touto zdravotnou poruchou.

Už polročná mačka môže zabreznúť a ostať gravidná. Môže mať až tri vrhy za rok, každý po 5 až 6 mačatách.

Embryá šteniatok nestrávia v maternici až toľko času ako malé sloníčatá. Pobudnú tam len takých 56 - 66 dní a potom prichádzajú na svet.

To, že sučka čaká malé šteniatka, si najprv nemusíte ani všimnúť. Po istom čase sa jej však začne hromadiť hormón progesterón a nárast tohto hormónu je už naozaj viditeľný. Sučke býva niekedy zle, môže strácať chuť do jedla alebo vracať. Toto obdobie však trvá veľmi krátko.

O delfínoch a ich gravidite sa toho nevie až tak veľa. Zaujímavosťou však je, že pre ich sexuálny život nie je až také dôležité, koľko majú rokov. Dôležitejšia je veľkosť, do akej dorástli. Samice by mali dosiahnuť 85 - 95 % bežnej veľkosti dospelého tela delfína, aby sa mohli vrhnúť na samcov. V tom období má samica delfína približne 5 - 13 rokov. Samec však tiež musí byť na tento náročný akt pripravený, a k tomu dochádza, keď má 10 - 15 rokov.

Existuje viacero druhov tučniakov, pričom väčšina z nich kladie dve vajcia, ale sú aj druhy, ktoré kladú len jedno vajce.

Najznámejším druhom je tučniak veľký. Keď sa samcovi zapáči nejaká samica, láka ju trúbením so zdvihnutou hlavou. Ak sa aj on jej zapáči, tak ho nasleduje, kým on kýva hlavou zo strany na stranu. O svoje mláďatá sa potom starajú spolu. Samica znesie vajce, ktoré si samec potom prekotúľa na nohy. Takým spôsobom ho izoluje od chladnej zeme a prikryje ho kožným záhybom.

Závisí od toho, o aký druh žraloka ide. V ich prípadoch sú rozdiely naozaj obrovské. Jedno je isté - matky sú naozaj oddané stvorenia, ktoré toho zvládnu veľa.

Medveď hnedý a jeho gravidita

Medveď hnedý je druh cicavca z čeľade medveďovitých, všežravec a jediný zástupca svojej čeľade, ktorý sa vyskytuje aj na území Slovenska. Z celosvetového hľadiska má druh holarktický areál rozšírenia, v ktorom obýva predovšetkým zalesnené oblasti.

K páreniu dochádza na jar či v lete, od mája do júla, prípadne aj neskôr, čím severnejšie medvede žijú. Gravidita samice trvá šesť až deväť mesiacov a rodí jedno až tri medvieďatá, o ktoré sa stará 2,5 až 4 roky. Samec sa na starostlivosti o mláďatá nepodieľa.

Medveď hnedý má jeden z najväčších mozgov spomedzi všetkých žijúcich mäsožravcov v pomere k veľkosti tela. Medveď hnedý je zo všetkých moderných medveďov najvariabilnejší vo veľkosti. Typická veľkosť závisí od toho, z ktorej populácie medveď pochádza, pretože väčšina uznaných poddruhov sa od seba výrazne líši.

Je to spôsobené aj pohlavným dimorfizmom, keďže samce medveďa hnedého sú v priemere minimálne o 20 - 30 % väčšie a ťažšie ako samice. Existujú aj sezónne rozdiely, pričom najmenšiu hmotnosť dosahujú na jar kvôli pôstu počas hibernácie a najväčšiu hmotnosť koncom jesene, keď priberajú, aby boli dobre pripravené na ďalší zimný spánok.

Medvede hnedé sú vo všeobecnosti menšie, ako sa často predpokladá. Dosahujú približne rovnakú hmotnosť ako priemerný lev - okolo 180 kg (samce) a 135 kg (samice). Skôr len v pobrežných oblastiach vážia približne dvakrát toľko, okrem iného kvôli strave bohatej na proteíny a lipidy vo forme rýb. Avšak aj na Slovensku existuje niekoľko záznamov o zastrelených medveďoch vážiacich 345 až 400 kg.

Chov a starostlivosť o gravidné zvieratá

S prichádzajúcou jarou a všeobecným prebudením celej prírody určite na mnohých z Vás, ktorí máte doma sučku, prídu myšlienky, že by ste od nej mali radi šteniatka. Preto, aby nezostalo len pri prianí mať šteniatka, je mimo iné potrebné určiť vhodnú dobu ku krytiu. Preto, aby sme túto dobu správne určili, je potrebné, aby sme vedeli, ako prebieha pohlavný cyklus u suky.

Väčšina súk (asi 70%) má ruje dvakrát do roka. U väčších a primitívnejších plemien sa ruje často vyskytuje jedenkrát, u plemien malých až štyrikrát. Dĺžka medzi jednotlivými rujami je ovplyvnená viacerými faktormi - napr. plemenom (u nemeckého ovčiaka 26 týždňov, u boxera 36 týždňov, u basenjiho 44 týždňov), vekom (od 6.-7. roku sa interval predlžuje), kondíciou, zdravotným stavom atď. Ukončenie pohlavných cyklov a s tým spojená strata plodnosti prebieha približne vo veku 10-14 rokov (i keď existujú aj výnimky).

Zo zdravotného i chovateľského hľadiska by prvé krytie suky malo byť až pri jej 2.-3. ruji. Pohlavný cyklus suky je možno členiť na 4 fázy: proestrus, estrus, diestrus a anestrus. Proestrus trvá obvykle 7-9 dní. Majiteľ si v túto dobu môže všimnúť zmeny na pohlavných orgánoch sučky. Ide hlavne o jej prekrvenie (začervenanie), a opuch. Hlavným príznakom je však rôzne intenzívny a výdatný krvavý výtok. Estrus obvykle trvá 5-9 dní a dochádza pri ňom k ovulácii. Tieto vajíčka sú oplodnenia schopné 1-2 dni. Krytie alebo umelá inseminácia má tak prebehnúť na začiatku ruje (asi u 65% súk 9.-12. deň od začiatku hárania), najlepšie ak je to v domácom prostredí psa. Priemerná dĺžka diestru je 65 dní a na vaječníkoch dominujú žlté telieska. Anestrus trvá od konca diestra až po začiatok ďalšej ruje a je obdobím kľudu pohlavnej aktivity.

K najčastejšie užívaným patrí tzv. vaginálna cytológia. Princípom tejto metódy je mikroskopické vyšetrenie náteru z vaginálnej sliznice. Pomocou typizácie jednotlivých druhov buniek sme tak schopní stanoviť s veľkou presnosťou nielen fázu cyklu, ale spresniť i priebeh jednotlivých fáz. Druhou najčastejšou metódou je stanovenie výšky hladiny pohlavného hormónu progesterónu v krvi. Pri jeho zvyšujúcich sa hodnotách...

Kastrácia a jej vplyv

Veterinári u nás i v zahraničí tento zákrok jednoznačne odporúčajú u všetkých súk, s ktorými majiteľ už nepočíta do ďalšieho chovu.

Je nutné taktiež zdôrazniť, že po prekonanej kastrácii zviera po psychické stránke nijak netrpí. Jedinou zmenou v chovaní môže byť určité skľudnenie a väčšia ovládateľnosť, v niektorých prípadoch však až pohodlnosť alebo lenivosť. Preto je potrebné také zviera dostatočne zamestnávať a chodiť s ním na prechádzky.

V žiadnom prípade sa nemení citový vzťah k človeku ani k ostatným zvieratám. Pre nich prestáva byť kastrované zviera iba sexuálnym objektom a na hierarchickom rebríčku sa dostáva akoby do pozície nedospelého jedinca.

Jediný známy zdravotný problém, ktorý sa môže vo vyšším veku vyskytnúť u niektorých kastrovaných súk, je zhoršená funkcia zvierača močového mechúra, čo môže mať za následok nepríjemné samovoľné pomočovanie. Táto zdravotná porucha sa však dá u postihnutých súk úspešne liečiť.

Kastrácia nie je príčinou obezity mačiek. Lenže nadbytočné prekrmovanie kastrovanej mačky vedie k nezdravému tlstnutiu. Vykastrované mačky nestratia schopnosť loviť myši. Držia sa blízko domova, tam sa cítia byť v bezpečí.

Nevykastrovaný kocúr si značkuje svoje územie silne páchnucou močou. Značkovať bude jak v dome, tak i vonku na záhrade. Často zmizne na celé týždne a vráti sa poranený, niekedy s infikovanými ranami. Väčšina mačiek, ktoré skončia pod kolesami áut, sú nevykastrovaní kocúri!

Nie je nutné, aby mačka mala pred kastráciou aspoň jeden vrh mačiat.

Feline imunodeficiency virus (FIV) a leukémia mačiek sú pre mačky nebezpečné nákazy, ktoré ohrozujú ich život. Sú prenášané slinami. Keď sa mačky bijú, možnosť prenosu nákazy je väčšia. Vykastrované mačky sa až tak netúlajú, nebránia svoje územie a nebijú sa s ostatnými mačkami. Preto pravdepodobnosť poranenia a prenosu infekcie slinami je minimálna.

Očkovanie a jeho dôležitosť

Očkovanie (vakcinácia) je jedným zo základných bodov pri ochrane zdravotného stavu psov a mačiek. Jedná sa o opakované „trénovanie“ imunitného systému, ktorý je potom schopný aktívne sa brániť infekčným chorobám, ktoré sú vo vakcíne obsiahnuté. Vzhľadom k tomu, že pomerne často dochádza k hrubým chybám vo vakcinačnej schéme, prinášame Vám informácie, ktoré by mali pomôcť tieto chyby odstrániť.

U psa by prvé očkovanie malo byť uskutočnené medzi šiestym až ôsmym týždňom veku. Iba u zvlášť ohrozených jedincov (hromadné chovy, zlá hygiena, úhyn matky, nemožnosť dojčenia alebo nekvalitné mlieko, atď.) je možné šteňatám aplikovať priamo protilátky, ktoré sú podobné tým, ktoré za normálnych okolností prijíma materským mliekom.

Pri očkovaní sa šteňaťu aplikujú oslabení a upravení pôvodcovia danej infekčnej choroby, ktorí nemôžu spôsobiť klinické ochorenie. Na nich reaguje imunitný systém, ktorý si ich ukladá do pamäti a potom je schopný proti nim vytvoriť protilátky a tým úspešne čeliť prípadnej infekcii.

Pri prvom podaní vakcíny (tzn. u šteňaťa, prípadne u dospelého psa, ktorý nebol nikdy očkovaný alebo u ktorého interval medzi jednotlivými očkovaniami prekročil jeden a pol roka) reaguje imunitný systém tvorbou protilátok iba čiastočne a preto je nevyhnutne nutné previesť preočkovanie, ktoré zvýši hladinu vznikajúcich protilátok na ochrannú úroveň. Doba medzi prvou vakcináciou a revakcináciou by nemala presiahnuť jeden mesiac.

Vzhľadom k tomu, že sa v súčasnej dobe stretávame s vyšším výskytom Lymskej boreliózy, odporúčame zaradiť do vakcinačnej schémy aj toto očkovanie, ktoré podľa našich skúseností zaisťuje dostatočnú ochranu proti infekcii. Očkovanie proti tetanu odporúčame iba zvieratám pri zvýšenom riziku kontaktu s možnou infekciou, ako sú pracovní (psi-záchranári) a lovecké plemená.

Lymská borelióza

Lymská borelióza je závažné bakteriálne ochorenie ľudí i zvierat. Vo veterinárnej praxi sa s ním najčastejšie stretávame u psov. Klinické príznaky u psov sú podobné ako v humánnej medicíne. Patria medzi nich apatia, nechutenstvo, horúčka, zväčšené lymfatické uzliny, kožné zmeny (u ľudí vo forme plošných červenavých ložísk), bolesti kĺbov, vzácnejšie taktiež poškodenie srdca, obličiek a nervového systému (kŕče, agresivita, zmena chovania).

Niektoré príznaky u psov však nie sú, predovšetkým na začiatku ochorenia, príliš zjavné. S charakteristickými kožnými zmenami sa u psov takmer vôbec nestretávame. Najčastejším príznakom boreliózy u psov tak býva nechuť k pohybu alebo krívanie na jednu či viac končatín. Pokiaľ sa ochorenie zavčas rozpozná, dá sa úspešne liečiť aplikáciou antibiotík, ktorá však musí byť podávaná dlhodobo (jeden až niekoľko mesiacov).

Lymská borelióza je ochorenie, ktoré sa v našich podmienkach bežne môže vyskytnúť a s postupným otepľovaním počet nakazených jedincov pribúda. Zdrojom nákazy pre psy sú infikované kliešte. Chorý pes našťastie nemôže nakaziť iné zvieratá ani človeka. K nákaze človeka však môže dôjsť, keď majiteľ holou rukou vyťahuje psovi kliešťa.

V oblastiach výskytu boreliózy je najúčinnejšou metódou boja s nákazou očkovanie psov. Najideálnejším obdobím, kedy zaradiť očkovanie boreliózy do vakcinačnej schémy, je zima a prechod do jarného obdobia tzn. pred začiatkom sezóny výskytu kliešťov. V prvom roku sa prevádza očkovanie dvakrát v rozmedzí troch týždňov. Následná vakcinácia sa prevádza jedenkrát ročne.

Harmonogram očkovania:

• Prvýkrát: 2. - 6. týždeň
• Preočkovanie: 9. týždeň
• Revakcinácia: 12. týždeň

Výživa a starostlivosť o zuby

Aby bola strava šteňaťa pestrejšia, nie je chybou pridávať k základu granúl napr. biely jogurt, smotanový krém, polievkový vývar, varenú alebo nastrúhanú mrkvu apod. Považujeme za nevhodné striedať kŕmenie granulami a konzervami alebo varenou stravou. Aj preto že nie možné tak presne zistiť energetický príjem a zmenou stravy jednoznačne dochádza k nevyváženému zloženiu črevných baktérií. Následkom sú patologické kvasné procesy a väčšie riziko vzniku dieteticky podmienených hnačiek.

Rovnako považujeme za nevhodné pridávať väčšie množstvo tvarohu, ktorý obsahuje príliš vysoký podiel bielkovín a vápniku. V kvalitných granulách je vápniku dostatok a pomer s fosforom a ostatnými dôležitými prvkami je optimálne vyvážený. Prebytok škodí rovnako ako nedostatok.

Niektoré šteňatá horšie znášajú kravské mlieko. Pokiaľ vzniká po ňom pravidelne hnačka, tak je lepšie ho nepodávať, pokiaľ to nie je pre odrastené šteňa nevyhnutne nutné.

Problémy so zubným kameňom

Zo zubným kameňom sa mnohí z Vás už zrejme stretli u Vášho zverenca, ale iba malá časť chovateľov tuší ako nebezpečný tento problém môže byť. Zubný kameň, rovnako ako u ľudí je s najväčšou pravdepodobnosťou civilizačnou chorobou, ktorá sa objavila so zmenou stravovacích návykov, diét a frekvenciou kŕmenia. Najrizikovejšou skupinou sú malé a stredne veľké plemená psov.

Zubný kameň vzniká zo zubného plaku, táto mäkká hmota sa formuje z krmiva, slín, epitelií a baktérii dutiny ústnej.

Parodontitída

Toto je asi jeden z najzávažnejších problémov. Baktérie obsiahnuté v zubnom plaku či kameni sú vo veľmi intímnom kontakte s tkanivom, ktoré fixuje zub na svojom mieste tzv. parodonte. Parodont je tvorený ďasnom, čeľustnou kosťou, cementom zubu a Scharpeovými vláknami, tieto štruktúry sú pod vplyvom baktérii zubného plaku a kameňa dráždené a vplyvom zápalu postupne a nevratne poškodzované.

Parodontitída sa na začiatku prejavuje začervenaním ďasna, zvýšenou krvácavosťou, postupným odhaľovaním zubných krčkov a koreňov a nakoniec končí vypadnutím takto poškodeného zubu, pretože tkanivo, ktoré zub fixovalo bola vplyvom zápalu rozrušené. Tento proces je nevratný.

Problém parodontitídy nekončí iba stratou zubu, ale môže pokračovať ako patologická fraktúra čeľusti, ktorá predstavuje vážnu a relatívne častou komplikáciou parodontitídy.

Systémové účinky

Ďalším pomerne závažným problémom sú systémové účinky zubného kameňa či plaku. Ako už bolo vyššie uvedené, zubný plak a kameň obsahuje obrovské množstvo baktérii. Tieto baktérie sa neustále uvoľňujú do krvného obehu a veľmi radi sa usadzujú na srdcových chlopniach, na obličkách a v pečeni. Veľmi pomaly ale progresívne dochádza k poškodzovaniu týchto orgánov. Asi 2/3 všetkých starých psov zomrie na zlyhanie srdca alebo obličiek, prítomnosť zubného kameňa alebo plaku dokáže celkom výrazne urýchliť tento proces.

Účinky na človeka

Poslednou dobou sa začínajú množiť správy, že baktérie obsiahnuté v zubnom kameni alebo plaku môžu ovplyvniť zdravotný stav človeka. Behom štekania, príjmu potravy či hladení alebo hry so svojimi zverencami sa baktérie uvoľňujú vo forme aerosolu a sú roznášané do okolia zvieraťa, teda na vás. Väčšinou sa nejedná o závažné epidémie, ale často ani netušíte, že choroba, ktorú ste považovali za normálnu chrípku či angínu ste chytili zo zubného kameňa svojho miláčika.

Prevencia zubného kameňa

Neexistuje žiadna prevencia už vzniknutého zubného kameňa. Pokiaľ zubný kameň už vznikol, tak je nutné ho odstrániť pomocou ultrazvukového čističa zubného kameňa. Táto procedúra, pokiaľ sa má spraviť poriadne, tak je nutné psa či mačku uspať. Narkózu prevádzame pomocou krátkodobo pôsobiacich anestetík. Tieto anestetika sú veľmi šetrné, takže sa dajú použiť aj pre rizikových pacientov, takže anestézie sa nemusíte báť. Anestézia je sama o sebe menším rizikom pre zdravie Vášho zverenca ako zubný kameň.

Behom tejto procedúry sa odstráni zubný kameň, vypláchnu sa žliabky medzi zubom a ďasnom, vyleští sa sklovina zubu a prevedie sa kompletná revízia dutiny ústnej. Podľa zdravotného stavu parodontu nasadíme po vyčistení antibiotiká. Takto ošetrený pacient sa stáva adeptom, u ktorého je možné začať s prevenciou.

Ako na to?

Existuje niekoľko možností ako zasiahnuť proti zubnému kameňu. Na prvom mieste je potrebné si uvedomiť, že môžeme preventívne zasiahnuť iba proti zubnému plaku, tzn.:

1. Čistenie zubov
   Toto je najefektívnejšia metóda, ktorou sa dá brániť zubnému kameňu. Rovnako ako u človeka neexistuje lepší spôsob ako pomocou kefky a zubnej pasty pravidelne čistiť zuby. Kefku vám ponúkneme špeciálnu, rovnako tak i zubnú pastu s kuracou príchuťou. Dôležité je čistiť vonkajšie (tvárové) strany zubov pohybom zhora dolu. Týmto pohybom sa stiahne zubný plak, vyčistí sa žliabok medzi zubom a ďasnom a ďasno sa taktiež premasíruje, tým sa ďasno stáva zdravšie a odolnejšie voči infekcii. Vnútorné strany zubov nie je až tak dôležité čistiť, pretože to za vás spraví jazyk, na viac u niektorých jedincov by sa mohlo jednať o veľmi nebezpečnú procedúru.
2. Kŕmenie
   Niektoré granulované krmiva majú schopnosť obmedziť výskyt zubného kameňa. Toto je dané špecialnou textúrou granúl, ktoré pri prežúvaní sú schopné sťahovať zubný plak. Navyše niektorí výrobcovia pridávajú do granúl tzv. polyfosfáty, ktoré výrazne obmedzujú mineralizáciu zubného plaku a taktiež jeho transformáciu na zubný kameň.
3. Žuvacie plátky
   Väčšinou sa jedná o kúsky kože alebo šliach, ktoré sú napustené špeciálnymi enzýmami. Údajne mechanicky a enzymaticky je možné odstrániť zubný plak, problém je v tom, že to funguje iba vo chvíli, kedy má váš pes či mačka náladu a to vo väčšine prípadov nie je 6 hodín denne. Táto metóda je najmenej efektívna a má význam iba v kombinácii s vyššie spomínanými metódami.

Európska legislatíva týkajúca sa premiestňovania spoločenských zvierat

Na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 998/2003/ES z 26. mája 2003 o veterinárnych požiadavkách uplatniteľných na nekomerčné premiestňovanie spoločenských zvierat, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 3. júla 2004, musia byť psy, mačky a fretky pri premiestnení medzi členskými štátmi Spoločenstva sprevádzané pasom spoločenského zvieraťa, ktorý zodpovedá vzoru podľa Rozhodnutia Komisie č.

Spoločenské zviera musí:

1. Byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784.

Pre vstup na územie Malty:

Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote.

Pre vstup na územie Írska a Spojeného Kráľovstva:

Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote.

Pre vstup na územie Švédska:

Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 120 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote.

Spoločenské zviera musí:

1. Byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784.

Spoločenské zviera musí:

1. Byť označené mikročipom zodpovedajúcim norme ISO 11 784.

Odber vzorky povereným veterinárnym lekárom najskôr 30 dní po dátume očkovania proti besnote, neskôr počas platnosti očkovania proti besnote.

tags: #najdlhsia #gravidita #u #zvierat