Rozdielna dĺžka života medzi mužmi a ženami sa štatisticky potvrdzuje už dlhodobo. Najnovšie údaje Eurostatu však ukázali, o koľko by mali ženy na Slovensku žiť dlhšie ako muži. Podľa odhadov by to malo byť takmer sedem rokov.
Ukazovateľ stredná dĺžka života hovorí o priemernej dĺžke života, ktorá sa štatisticky odhaduje pre konkrétneho jedinca. Lepšie na tom je v medziročnom porovnaní aj Slovensko. Stredná dĺžka života sa u nás zvýšila zo 74,6 roka v roku 2021 na 77 rokov v roku 2022.
Do očakávaného veku dožitia v predchádzajúcich rokoch však výraznejšie zasiahla pandémia, počas ktorej aj krajiny Európy čelili mnohým úmrtiam, čo sa podpísalo aj pod vývoj tohto ukazovateľa.
Vývoj strednej dĺžky života v EÚ
“Za dve desaťročia od roku 2002 bola najvyššia hodnota v EÚ zaznamenaná v roku 2019, keď stredná dĺžka života pri narodení dosiahla 81,3 roka. V tomto období však nastal zlom, pričom roky 2020 a 2021 už zaznamenávajú poklesy v strednej dĺžke života. Pandémia COVID-19, ktorá sa začala v roku 2020, skrátila strednú dĺžku života pri narodení takmer v polovici členských štátov EÚ.
Nepriaznivá epidemiologická situácia v roku 2020 priniesla pomerne významný pokles hodnôt strednej dĺžky života pri narodení. U mužov to bolo približne o 0,9 roka a u žien o 0,7 roka menej. Hlbšia analýza poklesu hodnôt strednej dĺžky života pri narodení medzi rokmi 2019 a 2021 potvrdila dominanciu vplyvu zhoršenia úmrtnostných pomerov vo veku 65 až 74 rokov. Súčasne poukazuje na zvýraznenie príspevkov aj v mladšom veku. Situácia sa však pomerne výrazne zhoršila aj vo veku 35 až 49 rokov.
V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života v EÚ 80,1 roka. Stredná dĺžka života žien v EÚ bola 82,9 roka, čo bolo o 5,7 roka dlhšie ako u mužov, ktorí mali v priemere 77,2 roka.
Toto číslo kleslo aj v celej EÚ, no nie tak dramaticky ako na Slovensku. Najhoršie je na tom stále Bulharsko a to zaznamenalo aj najväčší prepad v predpokladanej priemernej dĺžke života. Najhoršie sú na tom z celej európskej dvadsaťsedmičky Slovensko a Bulharsko, kde sa predpokladaná dĺžka života skrátila o 2,2 roka v porovnaní s rokom 2020.
Priemerný vek obyvateľov bol 40,4 roka. V priebehu necelých 20 rokov sa priemerný vek obyvateľov zvýši takmer o 4 roky. V najbližších štyroch desaťročiach (po 2022) sa bude priemerný vek obyvateľov zvyšovať. Do roku 2040 bude tento rast veľmi intenzívny.
Slovenská ústava garantuje slobodu vierovyznania. Väčšina obyvateľov Slovenska (55,76 %) vyznáva rímskokatolicizmus; druhou najväčšou skupinou sú ľudia bez vyznania (23,79 %). 5,27 % obyvateľstva sú evanjelici a.v., gréckokatolíci tvoria 4 % obyvateľstva, Reformovaná kresťanská cirkev tvorí 1,56 % a 0,93 % obyvateľov Slovenska sú pravoslávni. Náboženská spoločnosť čs.
Úradným jazykom Slovenska je slovenčina, ktorá patrí do skupiny západoslovanských jazykov. Kodifikácia spisovného slovenského jazyka sa uskutočnila v roku 1843 na základe stredoslovenského nárečia. Slovenčina používa abecedu zloženú zo 46 modifikovaných latinských písmen. Menšinové jazyky sa môžu používať v styku s úradmi v obciach, kde podiel obyvateľstva prevyšuje 20 %.
Najvyššie a najnižšie hodnoty strednej dĺžky života
Najvyššieho veku sa pritom z európskych regiónov dožívajú obyvatelia Madridu, kde stredná dĺžka života dosahuje 85,2 roka, nasledujú regióny v Taliansku a Francúzsku. Na druhej strane, medzi piatimi regiónmi EÚ s najnižšou strednou dĺžkou života pri narodení boli až štyri z Bulharska, kde tento ukazovateľ dosahoval od 72,3 do 74,1 roka.
Podľa údajov za celú EÚ sa očakáva, že ženy budú žiť o 5,4 roka dlhšie ako muži. Situácia je pritom rozdielna aj v jednotlivých krajinách. V Lotyšsku sa napríklad očakáva, že ženy budú žiť až o 10 rokov dlhšie ako muži.
V 2022, dĺžka života pri narodení v EU u žien (83.3 roka) bola o 5.4 roka vyššia ako u mužov (77.9 roka). Tento rodový rozdiel v prospech žien pretrvával vo všetkých regiónoch na 2. Stredná dĺžka života pri narodení u žien vyvrcholila v regióne hlavného mesta Španielska Comunidad de Madrid (87.7 roka), zatiaľ čo dva ďalšie španielske regióny, Comunidad Foral de Navarra (86.9 roka) a Castilla y León (86.7 roka), mali druhú a tretiu najvyššiu hodnoty.
Rovnako ako v prípade žien, najvyššia priemerná dĺžka života pri narodení u mužov bola zaznamenaná v regióne hlavného mesta Španielska Comunidad de Madrid s 82.4 rokmi. Naopak, 3 regióny mali strednú dĺžku života mužov menej ako 70.0 rokov.
Najväčšie regionálne rodové rozdiely boli zaznamenané v pobaltských krajinách a niekoľkých poľských a rumunských regiónoch. Rozdiely v očakávanej dĺžke života pri narodení medzi ženami a mužmi boli vo všeobecnosti oveľa menšie v Dánsku, Írsku, Holandsku a Švédsku.
Najvyššia hodnota strednej dĺžky života pri narodení u mužov v roku 2021 predstavovala 82,8 roka a bola zaznamenaná v autonómnom ostrovnom regióne Åland (Fínsko).
Najvyššia očakávaná dĺžka života pri narodení u žien bola v regióne hlavného mesta Španielska Comunidad de Madrid (88,2 roka), po ktorom nasledovalo päť ďalších regiónov v Španielsku - Comunidad Foral de Navarra (87,6 roka), Castilla y León (87,5 roka), Kantábria ( 87,1 rokov), Galícia a País Vasco (oba 87,0 rokov). Mimo Španielska bola ďalšia najvyššia priemerná dĺžka života žien pri narodení hlásená v Rhône-Alpes vo Francúzsku a v provincii Provincia Autonoma di Trento v Taliansku (obe 86,7 rokov).
Slovensko v porovnaní s Európou
A ako je na tom Slovensko? Ženy podľa týchto štatistík čaká výrazne dlhší život ako mužov. V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka. Predpokladaná priemerná dĺžka života sa na Slovensku od pandémie skrátila o necelý rok.
Na porovnanie, ešte v stredoveku bola stredná dĺžka života v zásade okolo 50 rokov. Ešte v druhej polovici 19. storočia bola odhadovaná stredná dĺžka života na území Slovenska iba tesne nad hodnotou 30 rokov. K nárastu strednej dĺžky života došlo najmä po roku 1900. Prvá polovica 20. storočia znamenala výrazné zlepšenie a dobiehanie západných krajín.
V roku 2021 predstavovala stredná dĺžka života Slovákov mužov 71,2 roka a Sloveniek 78,2 roka, pričom v priemere to bolo 74,6 roka. Tento údaj je nižší ako priemer EÚ. Na Slovensku, podobne ako v iných krajinách, sa stredná dĺžka života vyvíjala v priebehu času a ovplyvňovali ju rôzne faktory.
V roku 2022 bola stredná dĺžka života na Slovensku 77 rokov, čo je nárast oproti roku 2021 (74,6 roka). Ženy sa v priemere dožívajú takmer 78 rokov (r. 2021), čo je o sedem rokov viac ako muži (71,1 roka).
V strednej dĺžke života podľa posledných dostupných údajov za Českom zaostávame ako v štatistike mužov, tak aj žien. V roku 1993 sa ženy na Slovensku dožívajú v priemere o niečo dlhšie ako v Česku, avšak po takmer tridsiatich rokoch už to neplatí. Zároveň u mužov došlo k výraznejšiemu nárastu rozdielu v dĺžke života v prospech ČR. Trend na Slovensku je pozitívny a v porovnaní s rokom 1993 žijú ženy dlhšie o 1,5 roka a muži až o takmer 3 roky.
V roku 2019 mal bežný Slovák šancu dožiť sa priemerne 77,8 roka, zatiaľ čo priemerný Európan 81,3 roka. Po pandémii stredný vek dožitia na Slovensku klesol na 76,9 roka.
Z pohľadu Slovenska na tom nie sme vôbec dobre a spolu s Maďarskom, Ukrajinou, Bulharskom, Chorvátskom, Estónskom, Rumunskom, Lotyšskom, Litvou a väčšinou Poľska sme spadli do úplne najspodnejšej farebnej kategórie - menej ako 73 rokov dožitia pre mužov.
Faktory ovplyvňujúce dĺžku života
Zdravotná starostlivosť: Kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti má zásadný vplyv na dĺžku života. Komisia v správe spomína aj zhoršujúcu sa zdravotnú starostlivosť. Tá je na Slovensku podpriemerná a vyčítajú nám to aj v správe.
Životný štýl: Faktory ako stravovacie návyky, fyzická aktivita, fajčenie a konzumácia alkoholu majú významný vplyv na zdravie a dĺžku života. Rovnako však máme problém aj s nadpriemernou obezitou, je vyššia ako priemer EÚ.
Životné prostredie: Kvalita ovzdušia, vody a celkové životné prostredie môžu ovplyvniť zdravie a dĺžku života. Slovensko za dobu svojej existencie spravilo výrazný pokrok aj v oblasti životného prostredia. Slováci vyprodukujú menej emisií skleníkových plynov než priemerný obyvateľ EÚ 27 a výrazne menej než Česi.
Socioekonomické faktory: Príjem, vzdelanie a sociálne prostredie tiež zohrávajú úlohu pri určovaní dĺžky života.
Detská úmrtnosť: Výrazným spôsobom k nárastu prispel pokles dojčenskej a detskej úmrtnosti.
Historický pohľad
Sčítanie ľudu pred 100 rokmi: V ČSR nežili ani 2 milióny Slovákov. Medzi rokmi 1900 a 1930 sa počet obyvateľov na území Slovenska zvýšil o viac ako 19 %.
Socialistický vývoj zakonzervoval rozdiely medzi Západom a Východom, najmä u mužov. Po roku 1990 začala stredná dĺžka života pri narodení na Slovensku stúpať a platilo to pre obe pohlavia. V roku 2020 sa Slováci na Slovensku v priemere dožili takmer 77 rokov (muži 73,5 roka a ženy 80,2). Od začiatku 90. rokov až do roku 2019 sa život Slovákov a Sloveniek v podstate kontinuálne predlžoval.
Svetový priemer bol ešte pred 150 rokmi menej ako 30 rokov. No z toho neplynie, že by sa v minulosti ľudia nedožívali vysokého veku. Ešte v roku 1800 bol svetový priemer strednej dĺžky života pri narodení 28,5 roka. Od roku 1900 sa globálny priemer strednej dĺžky života pri narodení viac ako zdvojnásobil.