Predčasne narodené deti: Výzvy, starostlivosť a nádej

Predčasne narodené deti alebo predčasniatka v rámci pôrodnosti zaznamenávajú stále zvýšený nárast.

Každý rok sa na svete predčasne narodí zhruba 15 miliónov detí.

V minulosti bol predčasný pôrod hlavnou príčinou úmrtí dojčiat.

Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb je však predčasný pôrod stále najčastejšou príčinou úmrtí dojčiat na celom svete.

Fyziologické tehotenstvo by malo trvať približne 40 týždňov, pričom termín pôrodu sa počíta od prvého dňa poslednej menštruácie.

Deti sa považujú za donosené, ak sa narodia od 37. do 42. týždňa tehotenstva.

Keď sa dieťa narodí pred ukončením 37. týždňa tehotenstva, považuje sa za predčasne narodené.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) považuje za predčasne narodené dieťa každého novorodenca, ktorý sa narodí skôr ako je ukončený 37. gestačný týždeň.

Gestačný vek je vek bábätka - plodu, ktorý dovŕšilo v brušku (maternici).

Počíta sa od prvého dňa skončenia riadnej menštruácie.

Najväčšie riziko predstavuje predčasný pôrod z pohľadu rizika úmrtia nedonosených detí alebo vznik trvalých následkov.

Dieťa je riadne donosené v 40. týždni tehotenstva.

Platí, že čím je nižší gestačný týždeň, tým je riziko komplikácií u predčasne narodeného dieťaťa vyššie.

Čím kratšie tehotenstvo trvá, tým je bábätko menej zrelé.

Tým, že dieťatko nestihlo ešte dostatočne dozrieť v maternici, vyžaduje si špeciálnu starostlivosť.

Posledné týždne tehotenstva sú rozhodujúce pre zdravý prírastok hmotnosti bábätka a pre úplný vývoj rôznych životne dôležitých orgánov vrátane mozgu a pľúc.

Predčasný pôrod možno ďalej kategorizovať na základe gestačného veku do niekoľkých podkategórií.

Neskorý predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 34. a 36. týždňom tehotenstva.

Stredne predčasný pôrod - Patria sem deti narodené medzi 32. a 34. týždňom tehotenstva.

Veľmi predčasný pôrod - Ide o deti narodené medzi 28. a 32. týždňom tehotenstva.

Extrémne predčasný pôrod - Najzraniteľnejšie predčasne narodené deti sú tie, ktoré sa narodili pred 28. týždňom tehotenstva.

Najväčšiu skupinu predčasniatok predstavujú novorodenci narodení v 34. až 36. gestačnom týždni.

Ide o skupinu ľahko, resp. hranične nezrelých novorodencov, ktorí väčšinou dosahujú hmotnosť donosených detí, no napriek tomu predčasný pôrod u nich môže spôsobiť viacero komplikácií.

Ľahko alebo hranične nezrelé - 32. - 36. týždeň

Veľmi nezrelé - 28. - 31. týždeň

Extrémne nezrelé - pred 28. týždňom

Pozitívom pokroku v medicíne a špeciálne v neonatológii je, že zatiaľ čo v 90. rokoch sa za života neschopný považoval plod pred ukončením 30. gestačného týždňa s hmotnosťou menej ako 1 000 g, dnes sa táto hranica posunula až na 24. gestačný týždeň a hmotnosť plodu nad 500 g.

Predčasne narodené deti v 28. týždni tehotenstva sú v tomto období veľmi chudé - často až kostnaté, keďže ich pôrodná hmotnosť je zvyčajne extrémne nízka pod 1 kg.

Gestačný vek, teda vek, ktorý dieťatko dosiahlo v maternici, je veľmi často určujúci pre prežitie a následné komplikácie nezrelých detí.

Práve vo vzťahu ku kratšej dobe trvania tehotenstva, ktorej následkom sú predčasné pôrody sa medicína orientuje čoraz viac na prognózovanie detí, ktoré sa narodia pred 28. týždňom tehotenstva.

Štatisticky je hmotnosť novorodenca do 2,5 kg považovaná za nízku, pod hranicou 1,5 kg ide o veľmi nízku hmotnosť bábätka.

Čím je pôrodná hmotnosť nižšia, tým je vyššie riziko chorobnosti, komplikácií či dokonca úmrtnosti u novorodencov.

Predčasný pôrod v 25. týždni či dokonca v 24. týždni, resp. predčasný pôrod v 6. mesiaci, predstavujú pre novorodenca vysoké riziko súvisiace s nezrelosťou všetkých systémov v organizme.

Vyžadujú si okamžitú starostlivosť, umiestnenie do inkubátora a vytvorenie podmienok, ktoré im umožnia dosahovať ďalší vývin.

24 hodín denne je potrebné monitorovať ich životné funkcie, aby sa sledovali prípadné komplikácie a bolo možné okamžite reagovať.

Na Slovensku je zriadených sedem špecializovaných pracovísk - perinatologických centier, ktoré sú technicky aj personálne vybavené na starostlivosť o extrémne nezrelé deti s hmotnosťou menej ako 1250g.

Tieto centrá sú dve v Bratislave a po jednom v Nových Zámkoch, Martine, Banskej Bystrici, Prešove a v Košiciach.

Štatistiky ukazujú, že dieťa má trikrát väčšiu šancu na kvalitné prežitie, ak sa narodí v centre, ako keď sa narodí v inej nemocnici a do centra je prevezené po narodení.

Na Slovensku sa za hranicu životaschopnosti považuje práve 24. týždeň tehotenstva, no ak by sa bábätko narodilo skôr, napr. v 23. týždni, ešte stále existuje na Slovensku možnosť ho zachrániť zásahom zdravotníkov a zdravotníčok.

Potrebné na to však je vysoko špecializované vybavenie, neustále monitorovanie a sledovanie - každá hodina rozhoduje o živote.

Vo svete sa tak často deje.

Napr. v USA sa zvyšujú šance na prežitie u detí narodených medzi 22: a 28. tt v rokoch 2013 - 2018 podľa štúdie skúmajúcej vyše 10-tisíc narodených detí.

Prežilo 28 % detí narodených v 22. tt, 55 % narodených v 23. tt.

Podľa správ Národného centra zdravotníckych informácií SR sa za rok 2023 narodilo predčasne celkovo 3 757 živonarodených detí, čo je 7,6 % zo všetkých narodených novorodencov.

Podľa svetových údajov sa ročne predčasne narodí 15 mil. detí, teda približne každé desiate dieťa.

V Amerike napr. počet extrémne predčasne narodených detí každoročne stúpa.

Podľa štatistík dve tretiny detí narodených v 24. tt prežijú a odchádzajú domov s rodičmi, v 30. tt je to už 98 % a šance na prežitie stúpajú s každým dokončeným týždňom tehotenstva.

“Za hranicu, od ktorej je dieťatko reálne schopné prežiť v slovenských podmienkach, je považovaný ukončený 24. týždeň tehotenstva.

Všetky vnútorné orgány sú „zhruba“ vyvinuté do konca 3. mesiaca tehotenstva a zvyšných 6 mesiacov je určených na ich dozrievanie.

Zjednodušene môžeme povedať, že sa ďalej diferencuje ich štruktúra a pripravujú sa na svoju budúcu funkciu.

Tento vývoj je „naprogramovaný“ na 40 týždňov, ktoré dieťatko trávi v maternici,” hovorí primárka špecializovanej Neonatologickej kliniky v Martine, MUDr. Katarína Maťašová.

Dodáva, že predčasným narodením sa tento vývoj nekončí, pokračuje, hoci už nie v takých ideálnych podmienkach.

“Okrem toho po predčasnom narodení „nezrelé“ orgány musia vykonávať funkciu, na ktorú ešte nie sú pripravené, čo môže byť pre ne škodlivé - napríklad pľúca musia dýchať.

Z toho potom vyplývajú všetky komplikácie, s ktorými sa predčasne narodené dieťatko musí vyrovnávať.

Šance na prežitie má teda dieťa narodené po 24. týždni tehotenstva, s pribúdajúcou dĺžkou gravidity stúpajú a kvalitné prežívanie bez závažných trvalých následkov je možné zvyčajne očakávať u väčšiny detí narodených po 28. týždni,” konštatuje MUDr. Katarína Maťašová.

“Šance na prežitie závisia predovšetkým od týždňa tehotenstva, v ktorom sa dieťa narodilo, čím je viac nezrelé, tým je jeho šanca menšia.

U detí v 24. týždni tehotenstva sa uvádza prežívanie 50 - 70 %, ale len u 25 % z nich bez trvalých následkov.

Z detí narodených v 27. týždni prežíva 95 % a 80 % z nich bez následkov.

Dôležité je aj miesto, kde sa dieťa narodí,” vysvetľuje špecialistka.

Téma nedonosených bábätiek je vždy veľmi emotívna a citlivá.

Neexistuje totiž nijaké pravidlo, ktoré by zaručovalo, že dieťatko, ktoré sa narodí pred 28. týždňom tehotenstva, bude určite trpieť postihnutím, alebo neprežije, a tiež sa naopak nedá ani stopercentne tvrdiť, že nedonoseniatka narodené po tomto termíne postihnuté nebudú a určite prežijú.

Je to len medicínou určená čiara, ktoré rozdeľuje takéto detičky na dve skupiny: nedonosené a extrémne nedonosené.

Predčasne narodené deti často čelia rôznym skorým zdravotným komplikáciám v dôsledku nedostatočne vyvinutých orgánov a systémov.

Najväčším problémom u predčasniatok je nezrelosť ich orgánov.

Ak ich orgány nefungujú správne, môže to spôsobiť závažné zdravotné komplikácie, vznik chronických ohorení alebo až smrť.

Najčastejšie ide o problémy s dýchaním, trávením, činnosťou srdiečka, kolísaním krvného tlaku alebo problémy s imunitným systémom.

Objavujú sa aj poruchy rastu a časté infekcie.

Vyskytuje sa u nich bežne novorodenecká žltačka, ktorej priebeh je komplikovanejší a trvá dlhšie.

Syndróm dychovej tiesne - Predčasne narodené deti nemajú dostatok surfaktantu, povrchovo aktívnej látky, ktorá je životne dôležitá, pretože znižuje povrchové napätie vo vzduchových vakoch (alveolách), čo umožňuje ľahšie roztvorenie pľúc a účinnú výmenu kyslíka.

Apnoe predčasne narodených detí - Apnoe je bežný stav u predčasne narodených detí, pri ktorom dochádza k dočasnému prerušeniu dýchania, ktoré trvá dlhšie ako 20 sekúnd.

Tieto prestávky v dýchaní sú často spojené s bradykardiou (spomalenie srdcovej frekvencie) a poklesom kyslíka v krvi.

Žltačka - Žltačka u predčasne narodených detí môže byť závažnejšia a viesť až k poškodeniu mozgu.

Nekrotizujúca enterokolitída - Život ohrozujúce ochorenie, postihujúce predčasne narodené deti, s úmrtnosťou až 50 percent.

Ide o zápal čreva vedúci k bakteriálnej invázii, spôsobujúcej poškodenie buniek a odumretie čreva.

Môže viesť k intolerancii kŕmenia, opuchu brucha a k sepse.

Krvácanie do mozgu - Krvácanie do komôr mozgu sa môže u predčasne narodených detí vyskytnúť preto, že cievy v mozgu dieťaťa sú krehké a nie úplne vyvinuté, čo ich robí náchylnými na pretrhnutie pod stresom z pôrodu a inými faktormi.

Sepsa - Sepsa u predčasne narodených detí je kritický zdravotný stav charakterizovaný systémovou infekciou, ktorá sa môže rýchlo stať život ohrozujúcou.

Prejavuje sa príznakmi, ako zrýchlené dýchanie, horúčka alebo nízka telesná teplota a nestabilná srdcová frekvencia.

Predčasný pôrod môže ovplyvniť dieťatko nielen bezprostredne po pôrode, ale aj neskôr v období dospievania.

Neurologické a vývojové poruchy - Predčasne narodené deti môžu mať problémy spojené s neurovývojom vrátane porúch učenia (dyslexia a dyskalkúlia), porúch pozornosti (ADHD) a problémov s organizačnými schopnosťami.

Komplikácie so správaním a emóciami vrátane úzkosti a depresie môžu pretrvávať až do dospelosti, čo si vyžaduje neustálu podporu duševného zdravia.

Detská mozgová obrna - Predčasne narodené deti sú na tento stav náchylnejšie, pretože ich mozog je pri narodení stále v kritickej fáze vývoja.

Poruchy zraku - Retinopatia nedonosených spôsobuje abnormálny rast krvných ciev v oku, ktoré môžu presakovať alebo krvácať.

To spôsobuje zjazvenie sietnice, vrstvy nervového tkaniva v oku, ktorá vysiela správy o svetle do mozgu.

Poruchy sluchu - Senzorická strata sluchu je typ poruchy sluchu, ktorá je výsledkom poškodenia alebo abnormalít vnútorného ucha alebo sluchového nervu.

Tento typ straty sluchu je zvyčajne trvalý a môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa jasne vnímať zvuky a reč.

Kardiovaskulárne komplikácie - Tieto komplikácie môžu zahŕňať vysoký krvný tlak, čo si môže vyžadovať neustále sledovanie a liečbu.

Metabolické a endokrinné poruchy - Niektoré z bežných problémov zahŕňajú obezitu, ktorá môže byť výsledkom nevyváženého metabolizmu a môže prispieť k ďalším zdravotným problémom, ako je cukrovka.

Gastrointestinálne problémy - Predčasný pôrod môže narušiť normálny vývoj tráviaceho traktu, čo môže viesť k problémom, ako je gastroezofageálna refluxná choroba, čo je stav, keď obsah žalúdka prúdi späť do pažeráka.

Komplikácie s obličkami - Obličková nedostatočnosť, ktorá sa prejavuje zníženou funkciou obličiek, je potenciálnym dlhodobým problémom u predčasniatok.

Zhruba okolo 3. mesiaca dozrieva nervový a pohybový systém bábätka.

V prvých mesiacoch sa môžu vyskytnúť problémy s koordináciou či rovnováhou.

Ide často o prirodzené oneskorenie v rámci neuromotorického vývoja.

To môže súvisieť s dlhším časom potrebným na učenie sa chôdze, ale aj učenie sa reči.

Nesprávny vývoj sa môže týkať aj asymetrie pri používaní končatín - dieťatko využíva len jednu stranu svojho tela.

Pretrvávať môže problém s koordináciou pri pohybe hlavičky alebo ochabnuté svalstvo v končatinách.

Príznakom nesprávneho vývoja môžu byť oneskorené pohyby alebo trasenie končatín pri plači.

Mnohé z psychomotorických nedostatkov sa môžu vytratiť alebo je potrebná diagnostika a vhodná terapia, ktorou sa dá vývoj upraviť správnym smerom.

Kľúčové sú cvičenia a rehabilitácie.

Vo vývoji sa môžu objaviť aj dlhodobé následky, ako poruchy zraku alebo sluchu.

Pomerne typickými sú poruchy pozornosti, hyperaktivita alebo vznik epilepsie.

Závažná môže byť aj prognóza mentálneho postihnutia alebo výskyt detskej mozgovej obrny.

Zvyčajne do 12 mesiacov je tu neustále riziko toho, či nedonosenec nebude mať celoživotné následky.

Vyskytovať sa môžu častejšie infekcie a problémom je aj slabšia imunita bábätka.

V dojčenskom veku sú prítomné časté ochorenia dýchacích ciest (bronchopulmonálna dysplázia).

Rodičov často trápi to, ako rýchlo priberajú predčasne narodené deti.

Problémy s výživou a trávením, ako aj častejšie infekcie a ochorenia majú za následok, že bábätko nepriberá na hmotnosti tak, ako by malo.

Prípadne, čo priberie, rýchlo stráca.

Hoci sa môžu niektoré ťažkosti v priebehu vývoja dieťaťa objaviť, nemusí to znamenať, že nedokáže viesť predčasne narodené dieťa plnohodnotný život.

Predčasne narodené deti v 36. týždni, resp. 32. až 36. gestačnom týždni sú považované za ľahko alebo hranične nezrelé.

Taký predčasný pôrod v 8. mesiaci, teda 32. týždni, je považovaný za hraničný.

To neznamená, že v prípade takéhoto hraničného termínu nie je potrebná zvýšená starostlivosť.

Stále je takýto pôrod charakterizovaný ako predčasný, takže rizikový.

Je však vyššia pravdepodobnosť, že dieťa v inkubátore strávi podstatne menej času a riziko výskytu niektorých zdravotných komplikácií je nižšie, než v prípade extrémne nezrelých alebo nezrelých detí.

V takomto prípade nemusí byť rozdiel medzi predčasniatkom a rovesníkmi taký priepastný.

Napriek tomu si môže starostlivosť o predčasne narodené dieťa stále vyžadovať vyššiu pozornosť, než ako by to bolo v prípade riadneho termínu pôrodu.

V tomto prípade veľmi veľa závisí od toho, v akom gestačnom veku sa dieťatko narodilo, aká bola jeho pôrodná hmotnosť a s akými prípadnými komplikáciami sa stretlo.

Vývoj predčasne narodeného dieťaťa preto nie je možné generalizovať.

Má predčasne narodené dieťa nejaké následky?

Pretrvávajú určité chronické problémy?

Sú diagnostikované určité poruchy alebo choroby?

“V starostlivosti o novorodenca je nenahraditeľná ošetrovateľská starostlivosť sestier a našim cieľom je čo najviac napodobniť podmienky v maternici.

Dieťatko je po narodení uložené do inkubátora, ktorý mu pomáha udržiavať normálnu telesnú teplotu.

U extrémne nezrelých detí je dôležitá aj pomerne vysoká vlhkosť vzduchu v inkubátore, ktorá bráni prílišnym stratám tekutín v dôsledku tenkej, nezrelej kože,” opisuje MUDr. Katarína Maťašová,PhD., primárka Perinatologického centra v Martine.

Inkubátor

Maťašová približuje tiež to, ako funguje inkubátor.

Zvonku sa zakrýva, aby nedonosené dieťa nemalo veľa svetla.

Pre vývoj nezrelého dieťatka je dôležité aspoň približne zachovať polohu, akú malo v maternici.

Detičky sa preto ukladajú do akéhosi hniezda, zvyčajne sú zabalené do mäkkej deky, keďže ich voľný priestor okolo nich vyrušuje.

Pravidelne sa im mení poloha - ležia na brušku, boku aj chrbátiku.

Pri manipulácii s detičkami je dôležitý nežný dotyk teplých rúk, potrebné je obmedziť hluk aj zbytočnú manipuláciu a rešpektovať ich prirodzenú aktivitu, rytmus spánku a bdenia.

Starostlivosť o dieťa je potrebné prispôsobovať aj jeho zmeneným schopnostiam, ktoré súvisia s pribúdajúcim vekom.

Napríklad extrémne nezrelé deti sú kŕmené sondou - hadičkou zavedenou do žalúdka.

“Dieťa v inkubátore veľmi vníma matkinu prítomnosť a jej dotyk.

Mamička môže pohladiť svoje bábätko hneď po narodení.

Dôležitý je tzv. „liečivý dotyk“, keď matka položí svoju dlaň na hlavičku a druhú na bruško dieťaťa.

Pohyb pri hladení dieťatku nemusí byť príjemný.

Hneď ako to zdravotný stav dieťaťa dovolí, dieťatko sa položí mamičke na hrudník, na obnaženú kožu.

Spolu sa prikryjú, mamička dieťa zohrieva, dieťatko sa upokojí, cíti jej vôňu, teplo, počuje hlas aj tlkot srdca, na ktorý je z pobytu v maternici zvyknuté.

Toto „klokankovanie“ je veľmi obľúbené u mamičiek aj detí, často klokankujú aj oteckovia.

Dĺžka takéhoto pobytu mimo inkubátora sa prispôsobuje možnostiam a potrebám dieťatka,” vysvetľuje odborníčka.

Klokankovanie

Na úvod tohto odseku by sme radi poukázali, že najlepšie urobíte, ak sa ohľadom informácií o starostlivosti od vytvorenia vhodného prostredia až po kŕmenie poradíte so svojím pediatrom, ktorý vám presne vysvetlí, ako v konkrétnom prípade v starostlivosti o predčasne narodené dieťatko postupovať.

Poradiť sa môžete aj s personálom na neonatologickom oddelení, v prípade, že dieťatko dostanete do domácej starostlivosti.

Rodičia nesmú hlavne v počiatkoch po narodení bábätka zúfať, hoci vidieť v prvom okamihu ich dieťatko na prístrojoch v inkubátore nemusí byť príjemný pohľad (hlavne, ak ide o extrémne nezrelého nedonosenca).

Podľa možností sa bábätku prihovárajte a komunikujte s ním, váš vzájomný kontakt je dôležitý.

Ak je to zo strany lekárov neskôr umožnené, aplikujte tzv. klokankovanie - bábätko si je možné priložiť telo na telo a už tu sa buduje jeho prepojenie s rodičom, ktoré pozitívne vplýva na ďalší vývoj.

Kŕmenie bude závisieť od zdravotného stavu bábätka, už v počiatkoch však bude potrebné odsávanie materského mlieka, na čo netreba zabúdať už pár hodín po pôrode.

Odsávať bude potrebné aj niekoľkokrát do dňa (8- až 10-krát).

Dieťatko bude s veľkou pravdepodobnosťou v počiatkoch kŕmené cez nosovú alebo ústnu sondu, prípadne cez sondu zavedenú do žalúdka.

Osvedčila sa tiež výživa podávaná nedonosencom cez žily (intravenózne).

Neskôr môže byť mamičke dovolené dojčenie a aj minimálne množstvo materského mlieka, ktoré dieťatko prijme z prsníka, je veľmi pozitívne.

Dôležité je, aby sa u bábätka vytvoril sací a prehĺtací reflex.

Nedonosené deti sú často spavejšie a majú dlhšie časové úseky spánku a dojčenie si nie vždy pýtajú.

Pozorujte, ako priberá bábätko na hmotnosti.

Vhodné je sledovať stolicu u bábätka a v prípade, že dojčenie nie je dostačujúce, bude potrebné prikrmovanie.

Dieťa by malo mať stolicu 2- až 5-krát denne.

S prikrmovaním nedonosencov je vhodné začať vo veku 5. - 8. mesiaca života.

Neskôr musia rodičia predčasne narodeného novorodenca počítať aj s tým, že po návrate z nemocnice je potrebné vo zvýšenej miere v starostlivosti pokračovať.

Potrebné budú pravidelnejšie návštevy pediatra, neurológa, ortopéda, pneumológa, hematológa, očného lekára, fyzioterapeuta a neskôr možno aj psychológa.

Predčasne narodené deti sú intenzívnejšie sledované minimálne do 3. roku života.

Aj po príchode domov, na základe prognózy, je dôležité bábätko monitorovať.

Kubko sa nám mal narodiť koncom mája.

Tešili sme sa, že po takmer silvestrovskej Dorotke budeme mať májovčiatko.

Do nemocnice ma ale prijali v 31. týždni tehotenstva, skoro 9 týždňov pred termínom pôrodu, s náhlym krvácaním.

Lekár sa vyjadril, že je to začiatok predčasného pôrodu.

Kubko sa narodil predčasne, nakoniec „až“ v 34. týždni tehotenstva (33+3), vážil 2050 g a meral 46 cm.

Hneď po pôrode sa zdal byť v poriadku, ale po pol hodine od narodenia začal mať problémy s dýchaním, nepomáhal mu ani kyslík pod nosíkom, tak ho museli uviesť do umelého spánku a dýchali za neho prístroje.

V tom čase naše nemocnice snáď o kontakte koža na kožu ani netušili.

Smutnejšie je, že ani dnes nepodporujú štandardne starostlivosť o takéto bábätko v kontakte s matkou, hoci kontakt koža na kožu zachraňuje životy.

V inkubátore nám Kubko schudol na 1800 g.

Dvakrát za deň som sa mohla prísť za ním pozrieť, pohladkať ho.

Neskôr mi ho dali na krátke klokankovanie.

Poctivo som si odsávala mliečko vo dne v noci, lebo som vedela, že okrem môjho mliečka, ktoré je pre neho doslova liekom, a občasnej návštevy som pre neho už viac v tom čase nemohla urobiť.

Bolo to pre mňa nesmierne ťažké obdobie: odlúčená od rodiny, s bábätkom v inkubátore, ktorému sa menil zdravotný stav zo dna na deň, raz bolo lepšie, raz horšie.

Potoky slz, strach, smútok, sebaobvinovanie, striedali stavy radosti z každého Kubkovho pokroku a nádeje ísť domov.

A každé tri hodiny odsávačka v ruke, vo dne v noci, so slzami rinúcimi sa po lícach, keď okolo mňa cuckali spokojné bábätká pri svojich mamičkách.

Snažila som sa udržiavať dostatočnú tvorbu mlieka, až nadprodukciu.

Vedela som, že to, čo Kubka priláka k prsníku bude výdatná tvorba mlieka.

Už mi nestačila jedna nádoba na jedno odsávanie.

Túžila som mať malého pri sebe, dojčiť ho.

Lekárky mi to zakázali.

Vraj má presne odmeranú dávku výživy v infúzii.

Pri klokankovaní sa dral na prsník a ja som si ho nemohla priložiť.

Bolo to strašné.

Raz som neposlúchla a Kubko si trochu potiahol.

Joj, aká som bola šťastná, že to vedel!

Bolo to moje a Kubkove mliečne tajomstvo.

Mala som našťastie toľko mlieka, že nikdy nemusel dostať mlieko od iných matiek ani umelé mlieko.

V nemocnici ho po istej dobe infúzií kŕmili sondou.

Och, ako som sa bála, aby nezabudol sať na prsníku.

Nevyhli sme sa ani krátkemu kŕmeniu fľašou v nemocnici, napriek mojim zúfalým pokusom zabrániť tomu, vraj aby si oddýchol!

Napriek tomu, že existuje množstvo dôkazov o tom, že pitie z fľaše zhoršuje saturáciu bábätka (okysličenie) a že nie je jediný dôvod, aby sa najskôr naučilo piť z fľaše.

Namiesto podpory dojčenia som bola za extrémistku.

Veď sme všetci nedojčení a sme tu, počúvala som vysvetlenie, prečo moje dieťa nemôže byť dojčené.

Zaužívané zvyky v nemocniciach neprajú dojčeniu, u nedonosených detí ešte viac, keďže sú pod ich vplyvom oveľa dlhšiu dobu.

Postupne mi dovolili dojčiť 1-krát denne, 2-krát denne, neskôr každé druhé kŕmenie, až nakoniec každé kŕmenie, samozrejme, podľa nemocničného režimu - každé 3 hodiny.

Vďaka tomu, že som dňom aj nocou pracovala na vynikajúcej tvorbe mlieka sa Kubko napriek toľkým chybám v podpore dojčenia v nemocnici ochotne prisával a pil!

Raz išli robiť nejakú reorganizáciu na novorodeneckej JIS-ke (Jednotke intenzívnej starostlivosti), bol tam veľký chaos a Kubko už bol v postieľke, nie v inkubátore.

Skúsila som vtedy poprosiť, čí si ho nemôžem zobrať na izbu.

A personál v celom tom chaose súhlasil.

Bola to nádhera, niesť si svoje dieťatko so sebou na izbu, dojčiť ho vtedy, keď to potreboval, nevedieť sa na neho vynadívať.

Trvalo to síce len pár dní, ale verím, že pre nás oboch, to bol najkrajší nemocničný čas za celé tie dva mesiace, ktoré sme tam strávili.

Kubko domov odchádzal ako plne dojčené dieťatko.

Po príchode domov nastal kolotoč rôznych vyšetrení, ako to u nedonosených detí býva: bežné poradne, rizikové poradne, neurológia, rehabilitácia, očné.

Raz za čas ešte kardiológia a ušné, neskôr aj psychologička.

Ako dobre, že som ho mohla kedykoľvek nakŕmiť pri dojčení, či len upokojiť dojčením po nepríjemnom vyšetrení.

Aj doma sme často boli v kontakte koža na kožu, kým bol Kubko maličký.

Chceli sme si vynahradiť stratený čas, kedy sme museli byť od seba oddelení.

Raz, keď mal Kubko 3,5 roka, sa stala zaujímavá vec.

Prišiel ku mne a hovorí mi: „Ja som akože malé bábätko a ty si akože mamka.

A ja budem plakať a ty si ma zoberieš na pokoj.“

Keď som sa pýtala, čo to znamená „na pokoj“, povedal mi, že mi to ukáže.

A ľahol si na mňa, hlavičku si položil na hrudník, rúčky a nôžky si spustil okolo môjho tela a takto ležal, občas trochu akože poplakával!

Ako si to spojil v tej malej hlavičke!

A udivuje ma, že to v takom veku vedel vyjadriť ako pokoj.

Krásne vyznanie!

Aj keď to vyzeralo, že Kubko nebude mať následky po predčasnom pôrode, opak bol pravdou.

Oneskodil sa vo vývoji, meškal s otáčaním, lozením, chodením, často nám vraveli, že to je len preto, že je nedonosený, že to dobehne.

Stále to ale nebolo úplne v poriadku.

V 2,5 roku nám konečne určili diagnózu - detská mozgová obrna, ľahká forma.

Kubka som dojčila 3 roky a 3 mesiace, kým sa spontánne neodstavil.

Už okolo troch rokov sa dojčil len pred poobedňajším a večerným spaním, postupne už len pred večerným spaním a už dlho predtým prespal celú noc.

Išlo to prirodzene, postupne, žiadne naliate prsia po odstavení.

Staršiu dcéru Dorotku som nasilu odstavila v 15. mesiacoch, na odporúčanie susedky, ktorá ma presvedčila, že čím je dieťa staršie, tým je to horšie, stáva sa závislé a tlačí sa mamke pod tričko v tých najnevhodnejších situáciách.

Och, ako som to oľutovala a stále mi je to ľúto.

Ona plakala a ja som v duchu plakala tiež, lebo som to necítila tak, že je čas na odstavenie.

Nechala som sa presvedčiť.

A potom som nevedela, čo s bolestivo naliatymi prsníkmi.

Po tom všetkom, čo sme prežili s Kubkom, aj po výčitkách, ktoré som mala po Dorotkinom predčasnom odstavení, som si povedala, že jeho budem dojčiť, ako dlho len bude chcieť.

Verím tomu, že jeho dobrý zdravotný stav napriek tej hrozivo znejúcej diagnóze má do veľkej miery tak veľmi pozitívne ovplyvnilo práve dojčenie.

Veď roky dostával tú správnu potravu, ušitú jemu priamo na mieru, so stimuláciou všetkých zmyslov a podporou rozvoja mozgových prepojení.

Sú za nami aj roky cvičenia Vojtovej metódy aj iných cvičení, hippoterapie, plávania, všemožnej stimulácie.

A Kubko dnes chodí, behá, skáče, chodí po schodoch a je zaradený do bežnej škôlky.

Niektorými vedomosťami je ďaleko popredu pred svojimi rovesníkmi, vo svojich 5 rokoch pozná abecedu, počíta, vie desiatky anglických slovíčok.

Sú aj oblasti v ktorých zaostáva, hlavne čo sa týka motoriky, súvisí to ale so samotnou diagnózou a pracujeme na tom, aby to bolo lepšie.

Nesmierne nás obohatil.

Celú rodinu.

Keď má dieťatko schopnosti a vedomosti vydreté, o to väčšiu radosť prináša každý jeho pokrok.

Niekedy som sa spytovala: „Prečo práve my?“

Nikdy som nefajčila, nepila, snažila som sa žiť zdravo, sme hlboko veriaci ľudia.

Prečo?

Pýtajú sa aj ľudia okolo.

Kedysi som to riešila naozaj často.

Dnes už nie.

Verím, že to bola Božia réžia.

Pán Boh robí tak, ako On chce.

A teraz, keď niekto označí postihnuté dieťa za „nešťastie“, tak si vravím, že Kubko je to najlepšie „nešťastie“, ktoré nás mohlo postretnúť.

Máme dieťa s postihnutím a sme šťastná rodina.

Nie je to vždy ľahké, ale je náš a veľmi, veľmi ho ľúbime.

Predčasný pôrod môže nastať z rôznych dôvodov, pričom často ide o komplexnú súhru rôznych faktorov.

Príčiny predčasných pôrodov sú zvyčajne viacfaktorové.

Nie vždy sa v prípade tehotných žien podarí zistiť, prečo k predčasnému pôrodu došlo.

Je však zrejmé, že príčin, prečo sa rodia deti predčasne je mnoho, pričom sa pravidelne objavujú nové sprievodné faktory.

Niekedy je tento stav daný rizikovosťou danej skupiny tehotných žien, inokedy za to môžu komplikácie počas tehotenstva, ktoré priebeh gravidity ovplyvnia.

Jedným z dôvodov môže byť aj krátke obdobie medzi dvoma tehotenstvami, resp. nedodržanie odporúčaného intervalu pôrodu a ďalšou tehotnosťou.

Lekári tiež pripisujú vyššie riziko predčasného pôrodu v prípade žien, u ktorých sa vyskytli opakované potraty alebo trpia cukrovkou.

Čo spôsobuje riziko predčasného pôrodu?

• Preeklampsia (vysoký krvný tlak matky)
• Cervikálna diletácia (predčasné otváranie krčka maternice)
• Vývojové anomálie plodu alebo placenty
• Problémy s plodovou vodou
• Infekcia
• Chronické ochorenia matky (napr. cukrovka)
• Chyby maternice
• Viacplodové tehotenstvo
• Predchádzajúci predčasný pôrod (resp. genetická predispozícia)
• Zlá životospráva matky (alkohol, fajčenie, drogy)
• Stres
• Ťažká fyzická námaha
• Vek matky (menej ako 18 rokov a viac ako 35 rokov)
• Umelé oplodnenie

V prípade, že je u ženy zvýšené riziko predčasného pôrodu, je možné sledovať určité varovné signály.

Tie môžu byť znamením pôrodu mimo očakávaný termín.

Príznaky môžu byť samostatné alebo sa môžu objaviť v rôznych kombináciách a opätovne mnohé závisí od priebehu tehotenstva a fázy predčasného pôrodu.

V každom prípade je dôležité zachovať pokoj a čo najrýchlejšie kontaktovať svojho gynekológa.

Pomôcť môže pokojová poloha na ľavom boku a zvýšenie príjmu tekutín.

Žiaľ, s predčasniatkami má skúsenosti množstvo mamičiek.

Deti narodené predčasne potrebujú po narodení inkubátor, je nutné dlhodobé pozorovanie a zvýšená starostlivosť, avšak nemusí to vždy znamenať, že bude mať dieťa doživotné problémy.

Téma predčasného pôrodu je veľmi citlivou, no zároveň čoraz viac frekventovanou.

Počet predčasne narodených detí stúpa a rovnako tak pribúdajú aj príčiny, pre ktoré predčasné pôrody pribúdajú.

Máte takúto skúsenosť?

Zažili ste predčasný pôrod?

V prípade, že máte s predčasným pôrodom skúsenosť, budeme radi, ak sa zapojíte do diskusie a vyjadríte svoj názor k tejto problematike.

Niekedy som sa spytovala: „Prečo práve my?“

Nikdy som nefajčila, nepila, snažila som sa žiť zdravo, sme hlboko veriaci ľudia.

Prečo?

Pýtajú sa aj ľudia okolo.

Kedysi som to riešila naozaj často.

Dnes už nie.

Verím, že to bola Božia réžia.

Pán Boh robí tak, ako On chce.

A teraz, keď niekto označí postihnuté dieťa za „nešťastie“, tak si vravím, že Kubko je to najlepšie „nešťastie“, ktoré nás mohlo postretnúť.

Máme dieťa s postihnutím a sme šťastná rodina.

Nie je to vždy ľahké, ale je náš a veľmi, veľmi ho ľúbime.

tags: #narodenie #babatka #o #2tyzdne #skor