Optimálny vek a obdobie pre narodenie dieťaťa: Vedecké poznatky a praktické rady

Rozhodnutie mať dieťa je dôležitý a zodpovedný krok. Prípravy na tehotenstvo sa často začínajú niekoľko rokov vopred - nie je nezvyčajné, že pár určitý čas dospieva na rodičovstvo a čaká na správny okamih. Môže byť na dieťa príliš skoro alebo príliš neskoro? Je známe, že otehotnieť v určitom veku je ťažšie a rizikovejšie, preto sme sledovali zistenia vedcov na túto tému. Štúdie ukázali, v akom veku je najlepšie a najbezpečnejšie rozhodnúť sa pre potomka.

Vedecké zistenia o optimálnom veku na pôrod

Budúci rodičia by sa mali určite oboznámiť so závermi, ku ktorým dospeli vedci z univerzity Semmelweis v Budapešti. Výskumníci analyzovali 31 128 tehotenstiev postihnutých nechromozomálnymi vývojovými poruchami a potom porovnali tieto údaje s 2 808 345 pôrodmi, ktoré boli zaznamenané za rovnaké 30-ročné obdobie. Pritom je potrebné vedieť, že existuje určitá korelácia medzi genetickými poruchami (ako je napríklad Downov syndróm) a vekom matky. Štúdie ukazujú, že riziko vzniku abnormalít plodu sa zvyšuje s vekom matky, a to až o 15 - 20 percentuálnych bodov v porovnaní s tehotenstvom mladších žien.

Aký je teda najlepší čas na narodenie dieťaťa? Výskumníci zo Semmelwelsovej univerzity v Budapešti v Maďarsku v tom majú jasno. Najbezpečnejší vek na narodenie dieťaťa je podľa nich medzi 23. a 32. rokom života. Vtedy je riziko vrodených chýb plodu najnižšie. U mladých matiek (do 22 rokov) je riziko srdcových chýb plodu 7 %, zatiaľ čo u zrelých matiek (nad 32 rokov) sa toto riziko zvyšuje na 33 %. Veľký rozdiel je aj v riziku vzniku rázštepu pery a podnebia. U mladých matiek je takéto riziko 9 percent, zatiaľ čo u starších matiek sa toto riziko zvyšuje na 45 percent. Uvedené zistenia boli uverejnené v časopise BJOG: an International Journal of Obstetrics & Gynaecology.

Ako vidno, riziko abnormalít plodu je vyššie u starších matiek, ale ani tehotenstvo mladých žien (do 22 rokov) nie je bez rizika. Čo je toho príčinou? Hlavnými faktormi, ktoré ovplyvňujú riziko tehotenstva mladých matiek, sú faktory súvisiace so životným štýlom, napríklad konzumácia alkoholu, fajčenie a skúsenosti s drogami. Ženy mladšie ako 22 rokov často jednoducho nie sú na tehotenstvo dobre pripravené. Naopak, u matiek starších ako 32 rokov sa často kumulujú negatívne vplyvy prostredia, ako je znečistené ovzdušie, vystavenie chemickým látkam, ale do hry vstupujú aj iné faktory.

Iné pohľady na optimálne obdobie pôrodu

Existujú však aj iné pohľady na optimálny čas pre pôrod. Niektoré ženy preferujú mať "letné dieťa", iné zase "jesenné". Jeden z názorov hovorí, že najlepšie obdobie na počatie je august, pretože potom sa prvé mesiace tehotenstva s rannými nevoľnosťami odohrajú počas jesene a zimy, kedy je možné ľahšie skryť tehotenské zmeny pod vrstvami oblečenia a zároveň si dopriať viac jedla. Posledné štádium tehotenstva by tak pripadlo na príjemnú jar a leto by ste si užili už s bábätkom.

Na druhej strane, štúdie naznačujú, že deti narodené v letných mesiacoch (jún, júl, august) majú tendenciu mať zdravšiu pôrodnú hmotnosť a primeranú výšku. Vedci z Cambridge zistili, že tieto deti mali lepšie výsledky vo viacerých oblastiach zdravia. Súvislosť sa pripisuje vyššej expozícii slnečnému žiareniu a teda vyššej dávke vitamínu D počas tehotenstva matky.

Iný výskum publikovaný v Národnej akadémii vied naznačuje, že deti počaté v lete (jún až august) majú tendenciu byť väčšie a vážiť v priemere o osem až deväť gramov viac. Mamičky, ktoré počnú v letných mesiacoch, tiež zvyknú počas tehotenstva pribrať viac kilogramov.

Zaujímavosťou je, že podľa štatistík sú najpopulárnejšími mesiacmi na narodenie detí v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, august a september. Odborníci naznačujú, že to môže súvisieť aj s kalkuláciou rodičov, aby deti boli čo najstaršie v triede, keďže nástup do školy je často viazaný na dovŕšenie určitého veku do konca augusta. Septembrové deti tak patria k najstarším v triede, čo môže viesť k lepším študijným výsledkom.

Napriek týmto zisteniam je dôležité si uvedomiť, že načasovanie počatia a pôrodu nie je vždy možné ovplyvniť. Tehotenstvo je často neplánované a partneri sú radi, ak sa im vôbec podarí počať. Okrem toho, osobnosť dieťaťa a jeho budúci emocionálny vývoj závisia oveľa viac od prístupu rodičov a prostredia, v ktorom vyrastá, než od mesiaca narodenia.

Prvé mesiace života dieťaťa: bonding a adaptácia

Po pôrode nastáva obdobie intenzívneho zblíženia medzi rodičmi a novorodencom. Tento čas by mal byť akýmsi medovými týždňami s novorodencom, avšak je potrebné rátať s mnohými novými a neznámymi situáciami. Rodičovstvo je síce do veľkej miery prirodzené a intuitívne, ale s novou rolou sa budete zžívať postupne.

V prvých dňoch a týždňoch je veľmi dôležité vytvoriť si s dieťaťom pevné puto. Bonding, alebo pripútanie sa, je proces budovania emocionálneho vzťahu medzi mamou a bábätkom, ktorý sa začína telesným kontaktom ihneď po príchode dieťaťa na svet. Metóda skin to skin, priloženie nahého dieťatka na hruď rodiča, spôsobuje, že dieťa sa lepšie adaptuje na nové prostredie - menej plače, reguluje sa jeho telesná teplota a hladina cukru v krvi. Keď je na hrudi svojej mamy, podporuje sa aj laktácia a sťahovanie maternice, čo je veľmi dôležité pre skoré zotavenie po pôrode.

Novorodenec vníma zvuky priamo, nie filtrovane cez vaše bruško. Okolie je hlučné a príliš hlasné, svetlo ostré a teplota veľmi nízka. Hoci sa to nezdá, novorodenec veľmi intenzívne prežíva svet „tu vonku“. Už samotný pôrod bol pre neho poriadne vyčerpávajúcim zážitkom. Teraz mu pravidelne škvŕka v brušku, pretože sa mu rozbieha trávenie. Hlasy mamy a otca sú mu síce povedomé, ale zároveň znejú inak. Jasné svetlo dráždi očká a noštek musí spracovať veľa zvláštnych, nepoznaných pachov.

Prečo dieťatko spočiatku tak veľa spí? Hlavným dôvodom je jeho ochrana - všetky nové dojmy sa spracúvajú počas spánku. Väčšina novorodencov skutočne prvé dva týždne života takmer úplne prespí. Ešte stále pretrváva prenatálny spánkový rytmus, ktorý pozostáva z krátkych intervalov bdenia a dvoj- až štvorhodinových spánkových fáz. Bábätká spočiatku spia priemerne 14 až 18 hodín denne, ale individuálna potreba odpočinku je u každého novorodenca odlišná.

Čo všetko podporuje budovanie vzájomného puta?

• Kontakt s pokožkou: Prikladajte si bábätko na odhalenú hruď alebo brucho. Túľte ho k sebe, kolíšte v náručí, hladkajte.
• Očný kontakt: Udržiavajte ho najmä pri kŕmení, prebaľovaní, kúpaní a uspávaní dieťatka.
• Sluchový kontakt: Prihovárajte sa bábätku, spievajte mu uspávanky, hovorte riekanky.
• Dojčenie alebo kŕmenie z fľaše spôsobom, ktorý podporuje väzby medzi rodičom a ním.
• Včasná reakcia na potreby ako hlad, smäd, bolesť bruška, únava, mokrá plienka, chlad či teplo.

Oteckovia sa nemusia cítiť nadbytoční. S výnimkou dojčenia môžu zastúpiť mamičku pri každej z činností okolo bábätka. Ukladanie novorodeniatka do postieľky, kolísanie, maznanie, prebaľovanie, umývanie, kúpanie a ďalšiu starostlivosť hravo zvládnete aj vy. Bábätko si k sebe pripútate rovnako intenzívne ako dojčením.

V prvom mesiaci života si na úplne nové životné situácie musí zvykať nielen čerstvý novorodenec, ale aj vy. Podporujte zmysel dieťatka pre rovnováhu a motorický vývoj a učte ho vnímať množstvo zmyslových podnetov. V šatke alebo nosiči máte voľné ruky a zároveň s drobčekom tesný fyzický kontakt.

Výživa a zdravotná starostlivosť o novorodenca

Téma výživy je pre rodičov obzvlášť dôležitá. Základom je dojčenie, hoci nie vždy sa podarí. Ak je to možné, vždy kŕmte bábätko v tesnom fyzickom kontakte a udržiavajte s ním očný kontakt, najmä v prvých mesiacoch života. Pri dojčení alebo kŕmení z fľaše postupujte uvoľnene a pomaly.

Novorodeniatko absolvuje 48 až 72 hodín po narodení novorodenecký skríning, ktorý má odhaliť prípadné vrodené a metabolické ochorenia. Po odchode z pôrodnice prechádza do starostlivosti všeobecného lekára pre deti a dorast - pediatra, ktorý zabezpečuje prevenciu, diagnostiku a liečbu chorôb až do dospelosti.

Vývoj dieťaťa v prvom roku života

Prišli ste na svet vy alebo vaše deti v lete alebo na jeseň? Tak potom patríte do skupiny ľudí narodených v jednom z najpopulárnejších mesiacov roka. August a september, to sú dva mesiace, v ktorých prichádza na svet najviac detí. Vo všeobecnosti však možno konštatovať, že najviac detí sa u nás rodí v polovici septembra. Za najčastejší deň narodenia vo svete je považovaný 26. Pre dieťa je každý pokrok akýmsi míľnikom vo vývoji jeho zručností. Rýchlosť, s akou dané obdobie zvládne, záleží na mnohých okolnostiach. Niektoré deti sú opatrné, iné pádia vpred. Pokrok závisí od vývoja nervového systému dieťaťa a rýchlosť, s akou dieťa zvládne jednotlivé vývojové etapy, nie je neobmedzená.

Psychomotorický vývoj dieťaťa do jedného roka je rozdelený do štyroch trimenónov. Každý trianon je zakončený takzvanou vrcholnou zručnosťou, ktorú by dieťa malo v tomto období zvládnuť. Termín dosiahnutia týchto zručností je orientačný. Čo je však dôležité, je postupnosť jednotlivých zručností a tiež to, aby dieťa žiadnu z etáp vývoja nepreskočilo. Prvý rok dieťaťa je najrýchlejší. Dieťa sa počas jedného roka a to od narodenia dostane až do stoja. Všetko ide postupne od prvého vzpriamenia, takzvaného pasenia koníčka, cez druhé vzpriamenie, obratu na bruško, až po kľak, sed a následne stoj.

Ak pátrate po číslach, ako má prebiehať priberanie bábätka, máme pre vás prehľadnú tabuľku. Pozrite si rastové tabuľky o tom, aký veľký, aký ťažký, koľko priberá - taký priemerný novorodenec.

Výška od narodenia po prvý rok (priemerný novorodenec)

• 1. štvrťrok: 3-4 cm mesačne
• 2. štvrťrok: 2 cm mesačne
• 3. štvrťrok: 1 cm mesačne
• 4. štvrťrok: 1 cm mesačne

Za prvý rok dieťa vyrastie cca o 25 cm. Hoci sa najprv novorodenci s nízkou a nadmernou pôrodnou váhou od rovesníkov môžu líšiť, neskôr, vo veku 1 roka merajú približne tak rovnako ako ostatné deti.

Podľa rastových tabuliek WHO by priemerné priberanie bábätka malo vyzerať nasledovne: v 1. - 2. mesiaci veku priemerne 200 - 250 g týždenne, v 4. mesiaci veku 125 - 175g týždenne, v 6. mesiaci veku 75 - 125g týždenne.

Medzi 4. - 6. mesiacom dieťa zdvojnásobí svoju pôrodnú hmotnosť, okolo prvých narodenín má 2,5 - 3 násobok toho, čo pri narodení.

Vedeli ste o tom, že novorodenec má maličký žalúdok ako čerešňa? V dôsledku toho, v prvých dňoch zvládne len malý objem tekutiny (2 - 15 ml) a preto novorodeniatka papajú veľmi často. Napokon sa žalúdok pomaly zväčšuje, až po prvom mesiaci má veľkosť asi ako slepačie vajce.

Na sledovanie rastu detí používame rastové grafy. Sú ukazovateľom zdravia detí. Každé dieťa by malo mať vo svojej zdravotnej dokumentácii zaznamenaný vývoj na tzv. percentilovom grafe. Ak pravidelne zaznamenávame rast dieťaťa (výška, hmotnosť, obvod hlavy), vieme zistiť, či sa dieťa vyvíja a rastie primerane alebo vykazuje odchýlky od normy a dokážeme včas reagovať na rôzne poruchy rastu.

Pokial ide o rast, pediatri sa najčastejšie stretávajú s nízkym rastom. Inakšie povedané, najviac sa stretajú so zaostávaním výšky dieťaťa oproti jeho rovesníkom.

Najdôležitejšie udalosti a míľniky vo vývoji:

• Prvý úsmev v 2. mesiaci
• Vedomé pokusy o uchopenie v 3. mesiaci
• Prvé pokusy o plazenie medzi 6. až 8. mesiacom
• Prvé vedomé vnímanie zvukov od 5. mesiaca
• Prvé správne slovo krátko pred 1. narodeninami alebo po nich
• Prvé kroky okolo 1. narodenín

Tešíte sa, ako sa vaše bábo vyrovnáva s veľkými aj malými výzvami? Váš synček medzi ne nepatrí? Upokojte sa! Neporovnávajte ho s kamarátkinou dcérkou, jednoducho akceptujte fakt, že každé dieťa má vlastné, jedinečné tempo. Niektorí „lezúni“ sú pohodlnejší a potrebujú na osamostatnenie viac času.

Bábätko v prvom roku života prechádza mnohými vývojovými štádiami. Veľmi dôležitý je motorický vývoj. Nasledujúci zoznam vám orientačne ukáže, aké etapy by mal váš potomok postupne zvládnuť:

1. Udrží samostatne hlavičku. Keď leží na brušku, podoprie si rúčky a nadvihne chrbátik.
2. Obráti sa z bruška späť na chrbátik.
3. Obráti sa z chrbátika na bruško.
4. Začne štvornožky loziť.
5. Vie sa posadiť a sedieť.
6. Vie v ľahu alebo v sede uchopiť rôzne predmety.
7. S pomocou mamy alebo otca vie uchopiť predmety v pohybe.
8. Vie stáť a začne chodiť.

Okrem toho sa deti v prvých týždňoch a mesiacoch učia vnímať podnety. Samozrejme, nové veci najprv skončia v ústočkách malého prieskumníka. Bábätko spoznáva svet skrátka najskôr cez pusinku. V prvom roku života výrazne napreduje aj kognitívny vývin. Drobček sa postupne naučí, že hračky alebo ľudia môžu byť neviditeľní, ale stále sú nablízku. Na všetky vývojové kroky vášho miláčika platí široké časové okno. Niektoré deti preskočia jednotlivé motorické fázy, napríklad plazenie, zatiaľ čo iné potrebujú viac času na každú oblasť.

Nahlodávajú vás pochybnosti, či sa bábätko vyvíja primerane svojmu veku a či je zo zdravotného hľadiska všetko v poriadku? Bábo spočiatku nepotrebuje veľa. Aby mu bolo dobre, musí cítiť blízkosť mamy, otca či iných blízkych ľudí, ich hlasy a známe pachy. Dieťa rýchlo rastie a pozorným pohľadom objavuje svet. Miluje uspávanky, riekanky, hudbu a rado sa plazí. Obrázkové a dotykové knihy sú dobrou príležitosťou na hranie sa pre bábätká, ktoré už aktívne siahajú po predmetoch a hračkách. So zvyšujúcou sa pohyblivosťou sa rozširuje aj rozsah pohybu a akcie dojčaťa. Bábätká vo veku 6 až 8 mesiacov milujú jašenie sa s rodičmi a hry s jemným šteklením.

Potreba spánku je individuálna a veľmi sa líši od jedného bábätka k druhému. Dieťa v prvom roku života spí niekoľko hodín počas dňa, avšak tieto hodiny sú rozdelené do spánkových fáz veľmi rôznorodej dĺžky. Dokopy bábo spočiatku spí 14 až 18 hodín z 24 hodín celého dňa. Denno-nočný rytmus sa však vyvíja postupne. Mnoho krátkych spánkov počas dňa sa do polovice druhého roka života zredukuje na jednu alebo dve stále spánkové jednotky.

Nedovolí vám vaša ratolesť v noci spať? Nočné budenie sa vyskytuje v prípade väčšiny detí, a to najmä v prvých rokoch života. Neľakajte sa, z hľadiska fyziológie to nie je nič nezvyčajné. S faktom, že vy a prípadne aj váš partner trpíte nedostatkom spánku, sa musíte popasovať. Skúste odpočívať, keď dieťatko spí. Nemíňajte v tom čase vzácnu energiu na upratovanie - domáce práce možno aj u vás pôjdu v prvých mesiacoch bokom. Po nejakom čase si dieťa zosynchronizuje svoj spánkový rytmus so štandardným dospeláckym. Samozrejme, nie vždy a všade.

Dojčenie a výživa

Bez akejkoľvek diskusie, mlieko od mamy je úplne naj. Odborníci odporúčajú dojčiť naplno prvých šesť mesiacov a pokračovať v dojčení s podávaním vhodnej doplnkovej stravy, tzv. príkrmov. V prípade dojčiat, ktoré nemôžu byť z rôznych príčin úplne alebo vôbec dojčené, odborníci odporúčajú podávať mliečnu výživu. Je vhodná v prvom roku a po ňom, a to aj popri príkrmoch na dojčenie.

Potrebujete sa zorientovať v odbornej terminológii? Zavedenie vhodnej doplnkovej stravy sa odporúča najskôr na začiatku 5. mesiaca. S vhodným obdobím na zavedenie príkrmov vám najlepšie poradí pediater alebo pediatrička. Najčastejšie je to v období od ukončeného 4. až 6. mesiaca života. Bábätko môže papať kašu, príkrm alebo jedlo priamo z rodinného stola za predpokladu, že ponúkaná strava je preň vhodná. To znamená, že jedlo by malo:

• mať absolútne minimálny obsah soli a cukru,
• byť bez aromatických prísad alebo konzervačných látok,
• byť čo najprirodzenejšie a šetrne spracované.

Odporúča sa vyvážený, zdravý mix ovocia a zeleniny, potraviny s vysokým obsahom vlákniny, ako sú celozrnné cestoviny, ryža alebo chlieb. Dôležité: Jedlo by malo byť pre dieťa zábavou a zážitkom pre všetky jeho zmysly.

Čo môžeme očakávať od čerstvo narodeného bábätka v prvých a ďalších dňoch života? Od narodenia bude sledované zdravotníkmi v pôrodnici a neskôr po prepustení pediatrom. Ale žena si svoje novorodeniatko môže sledovať aj sama. Neexistujú žiadne jednoduché ani jednoznačné odpovede. Žiadne pravidlá. Len zdravý rozum, založený na pochopení dojčenia. V mnohých situáciách treba použiť úsudok. Tyrania hodín, stopovanie dĺžky dojčenia a spánku, úspešnému dojčeniu jednoducho nesvedčí.

Lieky podávané počas pôrodu môžu ovplyvniť bdelosť novorodenca a jeho ochotu prisať sa na prsník. Preto, ak je to možné, je dobré sa im vyhnúť. Najmenej prvých pár hodín po pôrode by malo byť dieťa ponechané spolu s matkou v kontakte koža na kožu, dieťa by sa malo nechať samo priplaziť k prsníku a prisať sa, ak je to možné. Nie je dobré tento proces uponáhľať ani tlačiť dieťa k prsníku alebo prsník k dieťaťu. Neustály kontakt (najlepšie koža na kožu) v prvých dňoch väčšinou umožní dieťaťu, aby sa dojčilo výdatne, keď to potrebuje. Dôležité je pomôcť dieťaťu dobre sa prisať tak, aby dojčenie nebolelo a aby dieťa dostalo mlieko. Stláčanie prsníka funguje spoľahlivo najmä v prvých pár dňoch. Kolostrum bude tiecť!

Frekvenciu dojčenia si dieťa v takomto ideálnom prípade určí samo. Pre tvrdenie, že dieťa musí byť kŕmené každé tri hodiny, neexistuje dôkaz. Podobne neplatí, že prvých 24 hodín dieťa nepotrebuje nič jesť. Dieťa sa rodí so schopnosťou sať a matkine kolostrum je pre neho ideálna potrava od prvých chvíľ života. Dieťa nie je potrebné budiť, ale výdatne nakŕmiť, keď je hore. Dobre nadojčené dieťa sa v určitom, pre neho vhodnom, čase prebudí.

Ak nemáme ideálny prípad a dieťa sa neprisáva a preto sa nedojčí, treba brať ohľad na to, že niektoré deti, ak sa nekŕmia, sú čoraz viac ospalé a viditeľne sa čoraz horšie kŕmia a tým pádom sú zasa viac ospalé a... Nie je jednoduché zistiť, ktoré dieťa bude takéto a skončí dehydratované a ktoré dieťa sa na napr. na tretí deň zobudí a začne sa dojčiť nádherne. V takomto prípade je potrebné, aby sa matka naučila kolostrum ručne odstrekovať (často to funguje v prvých dňoch účinnejšie ako odsávačka). Začiatok odstrekovania by mal zdravotný personál u matky podporiť najneskôr do hodiny po pôrode, minimálne 8 krát denne. Takto odstriekané kolostrum by sa malo neprisávajúcemu novorodencovi podať alternatívnym spôsobom (po prste alebo pohárikom), avšak nie fľašou.

Keď raz pochopíme zmysel „pauzy“ v brade, nedáva už žiadny zmysel rozprávať o dĺžke dojčenia. Dieťa, ktoré veľmi dobre pije (nielen saje) povedzme 20 minút neprerušovane, možno už druhú stranu ani nebude chcieť. Dieťa, ktoré dudluje na prsníku (nepije), môže byť hladné aj po 20 hodinách na prsníku. Spomínanú „pauzu“ je možné vidieť na videách na www.drjacknewman.com.

Dieťa, ktoré na 3. alebo 4. deň spí „veľa“ by sa malo sledovať pri dojčení. Dá sa predpokladať, že dieťa, ktoré sa dobre kŕmi (satie spôsobom - doširoka otvorené ústa..pauza..zatvorené ústa) a zaspí na prsníku, je v poriadku. Na druhej strane dieťa, ktoré sa nedostatočne kŕmi (len saje) a zaspí na prsníku, potrebuje pomoc pri dojčení, ale nie nevyhnutne dokrmovanie. Fakt, že dieťa zaspí na prsníku, neznamená, že dieťa sa dostatočne napilo. Počas prvých pár dní majú deti tendenciu zaspávať na prsníku, keď sa tok mlieka spomalí, nie nevyhnutne, keď sa dostatočne napili alebo že by boli lenivé alebo sa chceli len upokojiť. Toto je dôvod, prečo toľko detí spí na prsníku a potom sa zobudia a plačú, keď ich odtiahneme. (Niektoré deti sa však naopak pri spomalení toku mlieka odťahujú od prsníka už skoro po narodení, niekedy dokonca už v prvých dňoch.) Kontakt „koža na kožu“ pomáha dieťaťu regulovať spánkové cykly, neupadá do veľmi hlbokého spánku a má ideálne podmienky prebudiť sa na dojčenie v „správnom“ čase.

Novorodenec obvykle močí na pôrodnej sále a potom do 48 hodín. Je ťažké povedať, čo je “normálne” množstvo moču v prvých dňoch. Oveľa dôležitejšie je sledovanie dieťaťa pri dojčení priamo na prsníku. Môže sa stať, že sa v plienke objaví červený moč. Ak sa dieťa dojčí dobre, červené sfarbenie moču zmizne. Ak sa pozorovaním zistí, že sa dieťa nedojčí dobre, je potrebné napraviť dojčenie. To znamená: Zabezpečiť čo najlepšie prisatie. Sledovať, či dieťa pije. Aby dieťa naďalej pilo, použiť stláčanie prsníka. Ak dieťa nepije aj napriek stláčaniu, preložiť ho na druhý prsník. Neobmedzovať čas strávený na prsníku. Ak tento postup nepomôže, je vhodné použiť laktačnú pomôcku na dokŕmenie odstriekaným mliekom, odstriekaným mliekom s vodou s glukózou alebo len s vodou s glukózou. V nevyhnutnom prípade sa môže použiť materské mlieko z banky mlieka.

Čierna, dechtovitá a mazľavá prvá stolica sa nazýva smolka. Za normálnych okolností, kedy sú črevá priechodné, smolka začína odchádzať počas prvých 24 hodín a odchádza prvé 2-3 dni. Výlučne dojčené dieťa dobre pijúce mlieko by malo mať na 3. až 4. deň prechodnú stolicu. Ak sa mu naozaj dobre darí, dokonca už na 2. deň. Ak má na 4. deň stále smolku, dá sa predpokladať problém s dojčením. Ak dieťa vylučuje smolku aj na 5. deň, tak to už je naliehavý prípad! Je potrebné pozorovať dojčenie. Počet stolíc v prvých dňoch nie je presne daný. Ak však dieťa nemalo stolicu 24 hodín, je potrebné pozorovať dojčenie. Ak dieťa pije správne, tak je to v poriadku. Ak nepije správne, je nevyhnutné napraviť dojčenie. Začať užívať senovku grécku a benedikt lekársky na podporu tvorby mlieka. Včasná kontrola (na druhý deň).

Strata určitého percenta hmotnosti sa bežne používa na hodnotenie efektívnosti dojčenia. Je to však mimoriadne neužitočný prístup pri rozhodovaní, či dojčenie prebieha dobre. Hmotnosť nemusí byť zmeraná správne, rodičia sú znepokojení, strácajú istotu a vedie k nevhodným zásahom alebo naopak ku klamlivej istote, že je všetko v poriadku. Namiesto toho by sa malo sledovať dieťa na prsníku. Nie 10 sekúnd, ale celé jedno dojčenie! Je dieťa prisaté tak dobre, ako sa len dá? Pije dieťa na prsníku? Ak nie, je potrebné napraviť dojčenie a zabezpečiť včasnú kontrolu.

tags: #narodenie #deti #podal #mesiacov