Príchod dieťaťa do rodiny je často sprevádzaný eufóriou šťastia, no zároveň prináša aj nové výzvy a zmeny, ktoré môžu negatívne ovplyvniť partnerský vzťah. Je len na páre, ako sa v tejto novej situácii zorientuje. Dieťa môže vzťah zhoršiť, alebo naopak, spojiť partnerov na úplne novej úrovni.
Narodenie dieťaťa preverí každý vzťah. Bolo by naivné myslieť si, že sa nás to nebude týkať. Z matematiky vyplýva, že doteraz boli dvaja partneri, jeden pre druhého a každý aj sám pre seba. Dieťa je plus jedna, ale zároveň často znamená mínus čas pre oboch partnerov. Ako túto rovnicu vyriešiť? Dokážeme sa postarať o náš vzťah? Môže byť partner stále prioritou, keď sa denne funguje v rovine uspokojovania potrieb dieťaťa? Ako ustojíme takýto tlak a napätie?
Aj páry, ktoré predtým nepoznali konflikty, sa po narodení dieťaťa začnú hádať. Nespokojnosť v manželstve hlási až 67 percent párov, a to nielen v prvých mesiacoch, ale dokonca aj počas prvých troch rokov po narodení dieťaťa. Naše zvládacie mechanizmy sú príchodom dieťaťa ťažko skúšané. Nedostatok spánku, únava, neustály detský plač, ktorý nevieme hneď čítať, to všetko predstavuje stres. Niekedy sa to nahromadí a exploduje. Náš vzťah sa naozaj zmení.
Pod náporom nepretržitej starostlivosti o dieťa vzťah často utŕži tvrdú ranu, bez ohľadu na to, ako veľmi sa partneri milujú a aké dobré sú ich úmysly. Namiesto popierania reality je dôležité pripustiť si, že táto životná zmena podstatne zmení náš vzťah. Porozumenie a rozhovory o tom sú prvými krokmi k jeho ochrane.
Časté príčiny nezhôd
1. Nerovnomerné rozdelenie starostlivosti a domácich prác
Najväčšie bremeno starostlivosti o bábätko je vo väčšine rodín na mame. Spôsob, akým rodičovstvo ovplyvňuje otca, je často ignorovaný. Mamy sa domnievajú, že ich materinské inštinkty sú kľúčové pri napĺňaní potrieb bábätka. Hoci sú primárne opatrovateľkami, práce je toľko, že si vyžaduje rozdelenie zodpovednosti. Je dôležité, aby mamy dôverovali partnerom, že sa vedia o veci postarať, aj keď to robia inak.
Muži často lepšie reagujú na priame požiadavky. Ak potrebujete pomoc, nečakajte, kým sa partner prihlási ako dobrovoľník. Je rovnako prepracovaný a vystresovaný ako vy. Keď sa podelí o domáce práce, nezabudnite poďakovať.
2. Komunikačné problémy a nepochopenie
Často sa stáva, že komunikácia viazne. Môžeme čakať, či partner príde na to, čo potrebujeme, ale to skôr prinesie sklamanie. Potom sa cítime opustení a osamelí, a tiež preťažení. Je dôležité otvorene hovoriť o svojich potrebách. Niekedy je jednoduchšie požiadať o pomoc konkrétnejšie: „Viem, že si unavený, ale môžeš mi pomôcť…?” alebo „Keď si trochu oddýchneš, môžem ťa poprosiť o…?”
Mnoho ľudí robí chybu v tom, že hovorí o svojich problémoch vo vzťahu so svojimi priateľmi alebo rodinou namiesto osoby, ktorej sa problém týka najviac - svojho partnera. Rozhovory o problémoch by sa nemali viesť v zápale emócií alebo počas hádky. Počkajte, kým obaja vychladnete, a potom v pokoji povedzte, čo vám prekáža, a počúvajte, čo hovorí partner. Skutočne ho počúvajte, zamyslite sa nad tým, čo vám povedal, a až potom odpovedzte.
3. Zmena intimity a sexuálneho života
Po narodení dieťaťa sa partnerský vzťah zmení. Ak sexuálne spolužitie v partnerstve funguje, sex tvorí dôležitú súčasť vzájomnej komunikácie. Po príchode dieťaťa môže byť sex menej častý a menej zábavný, skôr obťažujúci z dôvodu únavy a nedostatku spánku. Je dôležité hľadať riešenia, s ktorými budú obaja spokojní.
Niekedy môže pomôcť aj naplánovanie sexu. Udržujte svoju spálňu bez detí. Pamätajte, že menej sexu neznamená nedostatok lásky. Existujú aj iné spôsoby, ako udržiavať blízkosť, ako sú láskyplné gestá, túlenie, objímanie, bozkávanie, smiech a dotyky.
4. Priorita dieťaťa na úkor vzťahu
Jedným z najčastejších problémov je, že (spravidla) matka postaví dieťa na piedestál nad všetko ostatné, vrátane vzťahu. Aj keď je dieťa mimoriadne dôležité, nemôžete zabúdať, že bolo stvorené z lásky partnerov. Je lákavé odložiť manželský vzťah bokom, pretože potreba postarať sa o dieťa stojí na prvom mieste. Zanedbávanie vzťahu však spôsobí únavu a menej podpory.
Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojím dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom. Partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, a je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa.
5. Nekomunikácia o problémoch a očakávaniach
Často sa stáva, že páry hádajú o filozofii výchovy detí, o tom, koľko by malo dieťa spať a jesť, a ako by malo byť disciplinované. Je dôležité pochopiť, že obaja ste rovnako zodpovední za výchovu svojho dieťaťa. Namiesto hádok sa riaďte odporúčaniami pediatra.
Je dôležité si priať, čo od seba potrebujete. Ako mi môj partner môže teraz najviac pomôcť? Čo mi u môjho partnera najviac chýba? Naozaj môj partner rozumie, ako sa cítim? Žiadam o pomoc, keď ju potrebujem? Čo potrebujem na to, aby som lepšie vyjadril svoje potreby?
Riešenia a rady pre rodičov
1. Komunikujte otvorene a počúvajte
Kľúčom k riešeniu akýchkoľvek nezhôd je otvorená a úprimná komunikácia. Nebojte sa vysvetliť svoje dôvody viackrát z rôznych uhlov a pokúste sa nájsť riešenie, ktoré by vyhovovalo obom. Nezabúdajte aktívne počúvať partnera a snažiť sa pochopiť jeho perspektívu.
2. Vytvorte si čas pre seba a pre pár
V dnešnej dobe je veľmi ťažké nájsť si čas pre seba, nieto ešte pre partnera. Váš vzťah to však potrebuje. Naplánujte si spoločné aktivity, či už je to večera pri sviečke doma, prechádzka, návšteva kina alebo reštaurácie. Dajte si „rande“ do kalendára ako pravidelnú aktivitu.
Jedna mamička mala pravidlo, že keď ide von s manželom, nikdy nehovoria o deťoch. Rozprávanie o deťoch však môže byť zábavné a zblížiť vás. Zaspomínajte si spoločne na pokroky svojich detí, ako vás naposledy rozosmiali alebo spravili hrdými.
3. Buďte jeden tím
Pripomínajte si, že sa obaja prispôsobujete novej situácii a tvoríte jeden tím. Dajte svojmu partnerovi najavo, že jeho pocity sú v poriadku a správajte sa k sebe milo, aj keď je to ťažké.
4. Zapojte partnera do starostlivosti
Je dôležité, aby sa partner aktívne zapájal do starostlivosti o dieťa a domácnosť. Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení. Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále šťastnejší a úspešnejší ako rodičia.
5. Nezabúdajte na intimitu
Aj keď je sex po narodení dieťaťa náročný, je dôležité ho nezanedbávať. Snažte sa nájsť riešenie, s ktorým budete obaja spokojní. Ak je to potrebné, nebojte sa sex dopredu naplánovať.
6. Vyhľadajte odbornú pomoc
Ak sú problémy vo vzťahu príliš hlboké a nedokážete ich vyriešiť sami, nebojte sa vyhľadať odbornú pomoc. Terapeut vám môže pomôcť lepšie komunikovať, pochopiť sa navzájom a nájsť efektívne riešenia.
Príbehy ako ten o Jitke a Pavlovi ukazujú, že aj v náročných situáciách, keď sa zdá, že vzťah smeruje k rozpadu, môže odborná pomoc priniesť pozitívne výsledky. Po návšteve párového terapeuta začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a nereálnych očakávaniach. Pavol viac pomáhal s dcérou a veril Jitke ako partnerke, podporoval ju. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu.
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj rozhovory o svojich potrebách a túžbach. Skúste si najprv sami pre seba formulovať svoje potreby: Čo mi chýba?
Vzťahy po narodení dieťaťa sú ŤAŽKÉ (sledujte, ak ste čerstvý rodič)
Rodiny prechádzajú krízami vo viacerých podobách. Jednou z vážnych situácií v rodine je narodenie dieťaťa so zdravotným postihnutím. Po prvotnom šoku často prichádzajú ďalšie sklamania. Reakcie rodičov sa menia v závislosti od priebehu ochorenia. Ak sa stav zhoršuje, narastá napätie, strach, nervozita, úzkosť, ktoré môžu, ale nemusia viesť k hádkam medzi manželmi. Niekedy to vedie k tomu, že jeden z nich hľadá akúsi útechu či náhradné šťastie.
Z pohľadu psychológie človek prechádza štyrmi fázami. Prvá fáza je fázou šoku, ktorý sprevádzajú iracionálne myslenie, zmätok a dezorientácia. Je to primárna reakcia na subjektívne neprijateľnú skutočnosť, že dieťa je ťažko choré. Druhou fázou je fáza popretia, v ktorej môžu rodičia až vylúčiť nepríjemnú skutočnosť, teda informáciu o diagnóze. Táto reakcia človeka je obranou pred stratou vlastnej psychickej rovnováhy. Ďalšou fázou je fáza smútku, pocit viny, zlosti, úzkosti - vtedy sú už rodičia schopní racionálne uvažovať o konkrétnej skutočnosti. Je potrebné, aby mohli vyjadriť svoje pocity. Vyskytuje sa u nich úsilie hľadať vinu u druhých, agresívne pocity voči svetu a aj voči sebe samým. Nasleduje fáza rovnováhy, v ktorej nastáva ústup depresií a úzkostí a prichádza k čiastočnému prijatiu situácie. V tejto fáze sú rodičia schopní spolupracovať pri liečbe a intenzívnej starostlivosti o dieťa. Posledná je fáza reorganizácie - v nej rodičia hľadajú cesty do budúcnosti.
Mnoho rodín, ktoré takto prijali svoje dieťa, deklaruje, že žijú v harmónii. Na stretnutí s rodinami, ktoré majú dieťa s postihnutím, v Centre pomoci rodinám som počula výpovede rodičov, ktorí jeden za druhým svedčili o tomto nepochopiteľnom dare: „Naše dieťa nám pomohlo v manželskej kríze, hoci sme boli pred jeho narodením pred rozvodom; všetko sa zmenilo, stojíme pri sebe.“ „Naše dieťa uzdravilo vzťahy v našej širokej rodine.“
Príbeh Daniely zas hovorí, aký dopad môže mať, keď si matka na miesto partnera dosadí svoje deti. Takýto vzťah je nesmierne zaťažujúci aj pre ne - v budúcnosti môžu mať problém sa od matky odpútať a ona môže mať problém ich „pustiť“. Keď príde dieťa do rodiny, spočiatku sa celý jeho svet točí hlavne okolo matky. Je to dané biologicky - vzájomné prepojenie bábätka a mamičky je prirodzené a pre vývin dieťaťa žiadané. Toto obdobie však býva aj veľmi vyčerpávajúce, najmä ak sa pritrafia komplikácie ako ťažkosti s dojčením, zdravotné či psychické problémy a mnohé iné.
Je dôležité, aby ste príliš neprepadli splynutiu so svojím dieťaťom, inak sa môže stať, že sa na výchovu a svoj vzťah s dieťaťom nedokážete pozrieť s odstupom. Rovnako, ako sa to stalo Daniele. Keďže partnerský vzťah je založený na partnerstve, teda na rovnocennosti, je ideálnym vyvážením vzťahu matky a dieťaťa. S ním dokážete zvládnuť konflikty, nové situácie, nezhody, ale i pekné chvíle a nové výzvy. Môžete sa oňho oprieť, a takisto by ste mu mali dať najavo, že aj on sa stále môže spoľahnúť na vás.
Ako partnerka by ste si mali uvedomiť, že aj váš muž si musí zvykať na svoju novú rolu. Na druhej strane, v mnohých prípadoch sa stáva jediným živiteľom rodiny, čo je pre mnohých mužov veľký tlak. Pre muža môže byť ťažké vcítiť sa do role matky na plný úväzok. Zapojte ho preto čo najviac do starostlivosti o dieťatko a domácnosť. Nemusí ísť pritom len o deľbu prác. Zapojte ho do riešenia bežných problémov, umožnite mu pochopiť, ako veľmi sa váš život mení.
Otcovia, ktorí sa od útleho veku svojich detí zapájajú do rodičovských povinností rovnakou mierou ako matka, sú vo finále nielen šťastnejší, ale sú tiež úspešnejší ako rodičia. Majú väčší vplyv a rešpekt, pretože chápu, aké ťažké je mať doma malé dieťa. Takýto rešpekt je navyše prirodzený, a nie vynútený. Otec nemá byť len skala, ale najmä sprievodca životom svojich detí. Tak mu dovoľte, aby ním bol po svojom.
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné” rozhovory o svojich potrebách a túžbach. Bábätko je veľký dar, ale zároveň je aj previerkou partnerského vzťahu. Skúste si najprv sami pre seba formulovať svoje potreby. Čo mi chýba? Čo by som potrebovala od partnera? Ako dieťa rastie, plánujte si akcie osamote - večeru, kino, wellness, túru, výlet...
Keď sa žena stane mamou, jej život sa obráti naruby. Táto zmena však vo veľkej miere ovplyvní aj novopečeného otecka, celú domácnosť a takisto aj dynamiku partnerského vzťahu. Práve to posledné sa v niektorých vyhrotených prípadoch môže nepekne pokaziť.
Daniela svojho muža Jozefa spoznala na dedine, odkiaľ pochádzala, a rýchlo ju očaril. Netrvalo dlho a bola svadba. Krátko po sebe mali potom mladomanželia troch synov. Daniela od Jozefa prirodzene očakávala, že jej s nimi bude pomáhať, on však svoju energiu radšej míňal na iné mladé ženy. Daniela po rozvode žila len pre svojich troch chlapcov. Celkom zabudla na priateľstvá a koníčky. Poznala iba prácu, z ktorej nemala potešenie, a deti. Tie - na oplátku - žili iba pre matku. Dvaja z nich však ani v dospelosti neboli schopní sa od svojej mamy odsťahovať. Ešte v 50-ke nemali rodiny, len náhodné známosti.
Jitka po narodení dcéry s partnerom nekomunikovala. Jitka je Pavlova druhá manželka. Jeho prvé manželstvo sa skončilo naťahovaním sa o peniaze a deti a Pavol mal pocit, že ženám sa nedá veriť. Keď sa im narodila dcérka Karolína, prišli problémy. Pre Jitku to bolo niečo nové - Karolínka bola jej prvé, vysnívané dieťa, na ktoré sa veľmi tešila. Ale pôrod i starostlivosť ju stáli veľa síl. Pre Pavla bola Karolínka už tretím dieťaťom a potreby Jitky vnímal skôr ako ďalšie ženské vrtochy. Jitkina frustrácia z toho, že Karolínka málo spí, bojuje s refluxom a kolikou, sa stupňovala. Mala pocit, že je na všetko sama, a svoje sklamanie z Pavla, ktorého predtým vnímala ako silného muža, sa prenášala aj do vzťahu s jej dcérou. Mala s ňou čoraz menej trpezlivosti a ako mama si neverila.
Jitka a Pavol vyhľadali odbornú pomoc u párovného terapeuta a až uňho začali obaja hovoriť o svojich potrebách, pocitoch a o nereálnych očakávaniach. Nielen preto, že Pavol jej s Karolínkou viac pomáhal, ale hlavne tým, že jej ako partnerke veril, podporoval ju, hoci nebola perfektná a dokonalá. Ona zase vnímala Pavla ako partnera, snažila sa počúvať aj jeho potreby a akceptovať jeho životnú situáciu.
V prvom rade to, aké dôležité sú zdravé partnerské vzťahy najmä v tak krehkom období, akým je narodenie a výchova detí.
Príchod dieťaťa do rodiny je akýmsi „bodom nula“, kedy by si partneri mali nastoliť nové pravidlá, ktoré zahŕňajú aj „povinné” rozhovory o svojich potrebách a túžbach.
Právne aspekty narodenia dieťaťa
Podľa Zákonníka práce je zamestnankyňa považovaná za tehotnú, ak o tom písomne informovala zamestnávateľa, a zároveň predložila lekárske potvrdenie (§ 40 ods. Predložením písomného oznámenia o tehotenstve zamestnávateľovi začína plynúť zamestnankyni ochranná doba (§ 64 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce), počas ktorej jej zamestnávateľ nemôže dať výpoveď (okrem osobitných prípadov - § 64 ods. Viac informácií o ochrannej dobe, zákazoch výpovede a jej podmienkach ako aj o osobitnom pracovnom voľne na preventívne prehliadky súvisiace s tehotenstvom nájdete v zákone č. 311/2001 Z. z.
Materská dávka nie je poskytovaná automaticky, je potrebné o ňu požiadať. Tehotná zamestnankyňa nastupuje na materskú dovolenku spravidla od začiatku 6. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, najskôr od 8. Tlačivo žiadosti o materské poskytne ošetrujúci lekár (gynekológ).
Ak bolo vyplácané tehotenské, je potrebné predložiť tlačivo „Potvrdenie o skončení tehotenstva“ príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá tehotenské vypláca. Táto povinnosť platí od 23.
Príslušná matrika zasiela Rodný list bezodkladne (zväčša na 4. - 5. deň od narodenia dieťaťa). Adresa pre doručenie rodného listu je vždy nastavená na trvalý pobyt matky. Prebieha vždy len „Do vlastných rúk“.
Prihlásenie dieťaťa k vybranému pediatrovi by sa malo uskutočniť do troch dní od prepustenia z pôrodnice. Starostlivosť o dieťa a výber pediatra je potrebné odsúhlasiť podpísaním Dohody o poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti.
Dieťaťu je automaticky pridelený trvalý pobyt rovnaký, ako má matka dieťaťa - teda rodič nemusí nič ohlasovať. Ak sa dieťa narodí mimo územia Slovenska, miestom jeho trvalého pobytu nie je miesto trvalého pobytu jeho matky. Začiatkom trvalého pobytu je deň jeho prihlásenia na ohlasovni, je však nutné ho na ohlasovni prihlásiť.
Proces schvaľovania a vyplácania príspevku si riadi štát ihneď potom ako matrika vystaví rodný list dieťaťa/detí. Rodičia už nemusia podávať písomnú či elektronickú žiadosť a všetky prílohy (potvrdenia), ktoré boli jej súčasťou. Táto dávka je od 1. apríla 2022 vyplácaná automaticky, ak budú splnené všetky podmienky nároku stanovené zákonom. Vyplatenie príspevku prioritne prebieha na bankový účet alebo adresu, ktorú matka úradu oznámila (viac informácii v bode č. Okrem príspevku od štátu poskytujú niektoré mestá a obce jednorazový príspevok pri narodení dieťaťa. To je možné zistiť napríklad na ich webových stránkach. Pozor, daný príspevok nemusí byť vždy poskytovaný vo finančnej podobe.
O prídavok na dieťa, či rodičovský príspevok je aj naďalej potrebné žiadať, tzn. nepriznáva sa automaticky ako príspevok pri narodení dieťaťa.
Žiadosť sa podáva osobne s dieťaťom na polícii alebo na klientskom centre Ministerstva vnútra SR.