Povinnosť rodiča prispievať na výživu svojho dieťaťa je zakotvená priamo v zákone. Táto povinnosť vzniká narodením dieťaťa a trvá až do momentu, kým dieťa nie je schopné samostatne sa živiť. Zmena pomerov, ako napríklad narodenie nového dieťaťa, môže mať vplyv na výšku výživného. Tento článok sa zaoberá podmienkami zníženia výživného a vplyvom novej vyživovacej povinnosti na túto problematiku.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Zákon o rodine jasne stanovuje, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí. Súd pri určovaní výšky výživného musí dôkladne preskúmať osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča, teda toho, v ktorého starostlivosti sa dieťa nenachádza. Súčasne súd zisťuje, kto a v akom rozsahu sa o dieťa osobne stará, aká je majetková situácia oprávneného rodiča (teda toho, v ktorého starostlivosti dieťa zotrváva) a aké sú mesačné výdavky dieťaťa. Súd okrem iného zisťuje aj vzdelanie rodičov, ich ďalšie vyživovacie povinnosti a to, či po rozpade vzťahu alebo po rozvode manželstva bývajú v jednej spoločnej domácnosti sami (resp. sami s dieťaťom) alebo im niekto v domácnosti vypomáha.
Zohľadňované faktory pri určení výšky výživného
Pri rozhodovaní o výške výživného súd berie do úvahy široké spektrum faktorov. Medzi ne patria:
- Osobné, zárobkové a majetkové pomery rodičov: Súd skúma príjmy, majetok a celkovú finančnú situáciu oboch rodičov.
- Starostlivosť o dieťa: Zisťuje sa, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
- Potreby dieťaťa: Súd posudzuje mesačné výdavky dieťaťa a jeho špecifické potreby (napríklad zdravotné problémy, záujmy, vzdelávanie).
- Vzdelanie rodičov: Zohľadňuje sa dosiahnuté vzdelanie rodičov a jeho vplyv na ich zárobkové možnosti.
- Ďalšie vyživovacie povinnosti: Súd berie do úvahy, či má rodič ďalšie vyživovacie povinnosti voči iným osobám.
- Životné náklady: Zisťuje sa, či rodičia po rozvode bývajú sami alebo s niekým, kto im finančne vypomáha.
Výživné na tvorbu úspor
Okrem bežného mesačného výživného, ktoré pokrýva aktuálne mesačné výdavky dieťaťa, môže súd povinného rodiča zaviazať aj k úhrade výživného na tvorbu úspor.
Zmena výšky výživného
O zvýšenie alebo zníženie výživného je možné žiadať, ak dôjde k zmene pomerov na strane jedného z rodičov alebo na strane dieťaťa.
Príklady zmien odôvodňujúcich zmenu výživného
- Vek dieťaťa: Dieťa je staršie ako v čase pôvodného súdneho rozhodnutia, a teda má vyššie mesačné náklady (napríklad nastúpilo na strednú alebo vysokú školu, má zdravotné problémy).
- Zmena majetkových pomerov rodičov: Dôjde k zmene majetkových pomerov a príjmov na strane jedného z rodičov, v dôsledku čoho bude pôvodné súdne rozhodnutie už neadekvátne.
- Novonadobudnuté vyživovacie povinnosti: Rodičovi sa narodí ďalšie dieťa, alebo sa stará o inú osobu, na ktorú má vyživovaciu povinnosť.
Postup pri žiadosti o zmenu výživného
Ak dôjde k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného, je potrebné podať na súd návrh na zmenu výživného. V návrhu je potrebné uviesť:
- Údaje o účastníkoch konania: Meno, priezvisko, bydlisko, dátum narodenia a štátne občianstvo oboch rodičov a dieťaťa.
- Dôvod žiadosti: Popis zmeny pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného.
- Navrhovaná výška výživného: Suma, ktorú navrhujete, aby povinný rodič platil.
- Dôkazy: Priložte všetky relevantné dokumenty, ktoré preukazujú zmenu pomerov (napríklad potvrdenie o štúdiu, lekárske správy, doklady o príjmoch).
Narodenie nového dieťaťa môže byť dôvodom na zníženie výšky výživného na staršie dieťa. Súd pri rozhodovaní zohľadňuje všetky vyživovacie povinnosti rodiča a snaží sa zabezpečiť, aby všetky deti mali zabezpečenú primeranú výživu.
Kritéria posudzovania
Súd posudzuje nasledovné kritéria:
- Príjem rodiča: Ak sa príjem rodiča nezvýšil, a má teraz vyživovaciu povinnosť voči ďalšiemu dieťaťu, môže to byť dôvod na zníženie výživného na staršie dieťa.
- Potreby detí: Súd porovnáva potreby všetkých detí a snaží sa zabezpečiť, aby mali všetky deti zabezpečenú primeranú výživu.
- Životná úroveň: Súd berie do úvahy životnú úroveň rodiča a snaží sa zabezpečiť, aby zníženie výživného neohrozilo základné potreby staršieho dieťaťa.
Príklad z praxe
Krajský súd Trnava v konaní 26CoP/40/2018 riešil situáciu, kedy bolo potrebné zhodnotiť odôvodnenosť zníženia výživného pri kumulácii vyživovacej povinnosti na viaceré deti. Odvolací súd zdôraznil, že všetky deti majú rovnaké právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom „výživou“ dieťaťa na ktorú obidvaja rodičia prispievajú sa pritom rozumie zaobstarávanie resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný, telesný a duševný rozvoj dieťaťa, nevynímajúc aj náklady potrebné na uspokojovanie jeho bytových potrieb. Názor súdu prvej inštancie, že narodenie druhého dieťaťa zásadne nie je dôvodom na zníženie výživného, nakoľko otec sa slobodne a dobrovoľne rozhodol mať druhé dieťa, a teda je na ňom ako rodičovi aby si zhodnotil, či má prostriedky na to, aby toto dieťa živil je nesprávny (ako to správne namietal v odvolaní aj otec maloletého dieťaťa).
Neplatenie výživného a jeho následky
Ak rodič, ktorému bola uložená povinnosť hradiť výživné, túto povinnosť neplní v stanovenej sume a v stanovenom čase, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor po podaní návrhu siahne na majetok tohto rodiča, resp. môže dokonca vydať príkaz na zadržanie jeho vodičského preukazu.
Výživné pre plnoleté deti
Rodičia sú povinní prispievať na výživu svojich detí, pokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Táto povinnosť sa nevzťahuje len na maloleté deti, ale aj na plnoleté deti, ktoré študujú alebo sa pripravujú na budúce povolanie.
Kedy zaniká vyživovacia povinnosť?
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. Zákon však nestanovuje žiadny konkrétny vekový limit, do ktorého by bola povinnosť platiť výživné automaticky ukončená. Súdna prax ustálila, že ak dieťa sústavne študuje na vysokej škole, potom vyživovacia povinnosť rodičov trvá až do času ukončenia riadneho denného štúdia na vysokej škole, a to získaním druhého stupňa vysokoškolského štúdia (titul Ing./Mgr./MUDr. a pod.). Vek 26 rokov nie je v slovenskom práve hranicou, po ktorej by výživné automaticky zanikalo. Ak by syn ukončil štúdium skôr, alebo by sa stal schopným samostatne sa živiť (napr. by začal pracovať na plný úväzok), povinnosť platiť výživné by zanikla aj pred dovŕšením 26 rokov. Ak by exmanžel mal pochybnosti, či je syn ešte odkázaný na výživu, môže podať návrh na súd na zrušenie alebo zníženie výživného.
