V starovekom Grécku, a obzvlášť v Sparte, bol proces narodenia dieťaťa a jeho následná výchova podriadený prísnym pravidlám a štátnym záujmom. Hoci sa pôrod odohrával v domácom prostredí, o osude novorodenca často rozhodoval štát, predovšetkým s ohľadom na jeho fyzickú zdatnosť a potenciál pre budúcu službu Sparte.
Príchod na svet a prvé okamihy
Ženy v antickom Grécku rodili doma, pričom im asistovali staršie ženy z rodiny alebo pôrodná babica. Po pôrode bolo dieťa zvyčajne okúpané v očistnom kúpeli. Zatiaľ čo v iných gréckych mestských štátoch sa do vody často pridával olej, v Sparte sa používalo víno. Sparťania verili, že slabé alebo postihnuté dieťa by dotyk vína nezvládlo a zomrelo by, čo bolo považované za prirodzený selekčný proces.
Uvítanie nového člena rodiny bolo sprevádzané zdravotnými, právnymi a náboženskými úkonmi. Z právneho hľadiska otec uznal novorodeniatko za vlastné. V Aténach mal otec právo rozhodnúť, či dieťa vychová alebo odloží. Odloženie detí bolo v staroveku bežné, pričom mohlo ísť buď o opustenie s nádejou na nájdenie a výchovu (napríklad ako otroka alebo hetéry), alebo o priame utratenie, najmä v prípade znetvorených novorodencov.
Rozhodnutie štátu v Sparte
V Sparte však o osude každého novorodenca rozhodoval výlučne štát. Ak sa dieťa narodilo slabé, neduživé a neschopné zniesť náročnú spartskú výchovu, bolo odložené v pohorí Taygetos, kde ho čakala smrť. Tento drastický krok bol súčasťou spartského eugenického programu, zameraného na udržanie silnej a zdravej populácie vojenských občanov.
Odloženie zdravých detí, najmä dievčat, bolo charakteristickým znakom otrokárskej spoločnosti a často bolo dôsledkom chudoby rodičov alebo nemanželského pôvodu dieťaťa. Kým v Aténach bolo pri ponechaní dieťaťa ozdobené domové dvere olivovými vetvičkami (pre chlapcov) alebo vlneným pletencom (pre dievčatá), v Sparte štát rozhodoval o živote či smrti.
Starostlivosť o malé deti
O malé deti sa starali matky, ktorým často pomáhali dojky a pestúnky. Tieto ženy sa často stali pre deti druhou matkou, pričom medzi nimi vznikali silné citové putá. Hygienická starostlivosť bola na vysokej úrovni, deti sa často kúpali v okrúhlych alebo oválnych nádobách. V Sparte sa však s rastúcim vekom kládol menší dôraz na prepych a hygienu, čo bolo súčasťou ich celkovej výchovy k skromnosti a odolnosti.
Pred spaním sa deťom spievali uspávanky a rozprávali rozprávky. Neposlušným deťom sa často predkladali príbehy o strašidlách ako Mormo, Lamia či Gello, zatiaľ čo poslušné deti počúvali bájky so zvieratami a morálnym ponaučením. Neskôr nasledovali mytologické príbehy a národné povesti, ktoré odzrkadľovali skúsenosti a tradície.
Napriek tomu, že výchova v Grécku mala aj svoje humánnejšie stránky, telesné tresty boli bežné. Zauchá, použitie rákosky či bičíku boli súčasťou výchovy, pričom sa používalo aj to, čo bolo práve po ruke, dokonca aj sandál.
Výchova a vzdelanie v Sparte
Spartská výchova bola zameraná predovšetkým na vypestovanie udatnosti v boji a schopnosti ovládať podrobené obyvateľstvo. Štát mal plnú kontrolu nad výchovou budúcich občanov. Od siedmich rokov boli chlapci odobratí rodičom a vychovávaní spoločne v družinách (agelai) pod prísnym vojenským dozorom.
Učili sa skromnosti v jedle, pití, obliekaní a bývaní. Boli oblečení do jediného hrubého kusu odevu, chodili bosí a ostrihaní nakrátko. Ich výcvik zahŕňal beh, skok do diaľky, zápasenie, vrhanie oštepom a diskom. Okrem telesnej zdatnosti sa učili písať, čítať, hudbe, spevu a tancu, a memorovali homérske básne a štátne zákony. Vedomosti sa získavali len z nevyhnutnosti, hlavným cieľom bola poslušnosť, vytrvalosť a víťazstvo v boji.
Od dvanástich rokov sa výchova stávala ešte tvrdšou. Strava bola chudobnejšia, ale chlapci si ju mohli prilepšovať krádežami. Pritom sa cvičila ich obratnosť a šikovnosť - potrestaný bol ten, kto sa nechal pri krádeži chytiť. Po pätnástom roku spali chlapci na holom rákosí a otužovali sa v rieke Eurotas. Každoročne boli vybraní jedinci bičovaní pred oltárom Artemidy Orthie, pričom nesmeli prejavovať bolesť.
V tomto veku sa mohli zúčastňovať spoločných hostín mužov a načúvať ich rozhovorom, čím si cibrili charakter a získavali vedomosti. Odpovedali stručne, tzv. "lakonicky". Cieľom bolo vypestovať úctu k starším a oddanosť štátu. V osemnástich rokoch prechádzali vojenským výcvikom a zúčastňovali sa tzv. kryptérií, kde sa v noci vydávali na výpravy proti heilótom.
V dvadsiatich rokoch sa stávali vojakmi a v tridsiatich rokoch plnoprávnymi občanmi, ktorí si mohli založiť rodinu.
Výchova dievčat v Sparte
Spartské dievčatá boli od siedmich rokov tiež zapojené do výchovy, hoci zostávali doma. Zúčastňovali sa gymnastickej a tanečnej výchovy, často aj spolu s mládencami. Ich telesná a duševná výchova bola zameraná na branné a eugenické účely - mali byť schopné ochrániť mesto a rodiť zdravé potomstvo.
Cvičili sa v päťboji, skokoch, tanci a loptových hrách. Na slávnostiach ako gymnopaidiách súťažili nahé s chlapcami, aby si odvykli od parádenia sa a kladenia dôrazu na oblečenie. Cieľom bolo pripraviť ich na manželstvá, kde sa kládol dôraz na splodenie silného a zdravého potomka. Spartské ženy sa tešili liberálnejšiemu postaveniu ako ženy v iných gréckych mestských štátoch, mohli sa zúčastňovať verejného života a ich úloha pri výchove budúcich bojovníkov bola kľúčová.
Pederastia, teda láska k chlapcom, bola v starovekom Grécku dôležitou súčasťou spoločnosti. V Sparte, kde bola nahota mladých chlapcov bežná, mohla viesť k pederastii. Vzťah medzi starším mužom (erastés) a mladým mládencom (erómenos) mohol byť čisto intelektuálny a čistý, ale často sa vyvinul aj iným smerom. Tento vzťah bol považovaný za súčasť výchovy, pričom milenec bol zároveň ochrancom a vzorom pre mladšieho.
Život ve Spartě - jak se žilo v militaristickém státě | Historie
Zatiaľ čo telesný erotický vzťah bol zákonom zakázaný a pri znásilnení chlapca hrozil prísny trest, morálka spoločnosti schvaľovala priateľstvá bez telesného kontaktu ako vhodný doplnok výchovy. Napriek tomu existujú dôkazy o bežnosti pederastie, čo potvrdzujú aj dobové texty a umelecké diela.