Štátne občianstvo je trvalý právny vzťah (zväzok) fyzickej osoby ku konkrétnemu štátu, najčastejšie štátu, v ktorom fyzická osoba žije, pričom obsahom tohto vzťahu sú práva a povinnosti stanovené vnútroštátnym právom príslušného štátu.
Vzniká tak právny vzťah medzi jednotlivcom a štátom, ktorý so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti. Pochopenie rozdielu medzi štátnym občianstvom, národnosťou a štátnou príslušnosťou je kľúčové pre správne orientovanie sa v tejto problematike.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky
Štátne občianstvo Slovenskej republiky je možné nadobudnúť predovšetkým na základe zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Tento zákon definuje niekoľko spôsobov, ako sa môže jednotlivec stať občanom Slovenskej republiky.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) tohto zákona štátne občianstvo SR narodením nadobúda dieťa, ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR. Tento princíp, známy ako "ius sanguinis" (právo krvi), je dominantný vo väčšine európskych štátov vrátane Slovenska.
Nezáleží na tom, či sa dieťa narodí na území Slovenskej republiky alebo v zahraničí, ani na štátnej príslušnosti druhého rodiča. Ak je aspoň jeden z rodičov slovenským občanom, dieťa sa automaticky stáva slovenským občanom narodením.
Ak som Slovák/Slovenka, aj moje dieťa bude Slovák/Slovenka. Nezáleží na tom, či je druhý rodič Slovák alebo štátny občan inej krajiny a nezmení na tom ani to, či sa dieťa narodí na Slovensku alebo ho porodíme v cudzine. Dieťa slovenského občana sa stáva slovenským občanom automaticky narodením.
Ak sa nám dieťa narodí v zahraničí, nie je treba mu slovenské občianstvo „vybavovať,“ nakoľko ho získalo samotným narodením. Iná vec je požiadať úrady o slovenský rodný list (ak sa dieťa narodí v zahraničí, príslušná je osobitná matrika), ale o tom neskôr.
Údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR, sa zapisujú na základe oznámenia do tzv. osobitnej matriky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra. Ak narodenie neoznámite, neznamená to, že vaše dieťa nie je slovenským občanom. Iba nebude mať vydaný slovenský rodný list, na základe ktorého vám dieťa môžu zapísať do vášho slovenského cestovného pasu.
V prípade, že sa dieťa narodí v zahraničí a jeden rodič je slovenským občanom a druhý cudzinec, získanie slovenského občianstva je automatické. Je však dôležité tento fakt následne administratívne doriešiť, napríklad požiadať o slovenský rodný list prostredníctvom osobitnej matriky vedenej Ministerstvom vnútra SR.
Ak má dieťa jedného rodiča slovenského občana a druhý rodič je občan iného štátu, to, či bude mať dve občianstvia, záleží od toho, či štát druhého rodiča povoľuje viacero občianstiev alebo naopak ich zakazuje.
Ak rodičia dieťaťa nie sú zosobášení a otec je slovenským občanom, je potrebné, aby sa k dieťaťu prihlásil pred alebo po jeho narodení, aby dieťa získalo slovenské občianstvo.
Nadobúdanie občianstva udelením
Okrem narodenia je ďalším významným spôsobom nadobúdania štátneho občianstva jeho udelenie. Toto sa týka predovšetkým cudzincov, ktorí sa rozhodnú stať občanmi Slovenskej republiky.
Štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva SR.
Proces udelenia občianstva je spojený s viacerými podmienkami, ktoré musí žiadateľ splniť. Medzi základné požiadavky patrí preukázanie ovládania štátneho jazyka, teda slovenčiny, slovom aj písmom, a tiež všeobecných znalostí o Slovenskej republike.
Ovládanie slovenského jazyka sa overuje prostredníctvom komisie, ktorá kladie žiadateľovi otázky týkajúce sa jeho osoby, blízkych osôb a všeobecných poznatkov o histórii, zemepise a spoločensko-politickom vývoji Slovenskej republiky.
Súčasťou overenia je aj nahlas prečítanie náhodne vybraného článku z tlače v slovenskom jazyku a následné písomné spracovanie jeho obsahu. Pritom sa prihliada na zdravotný stav, vzdelanie a vek žiadateľa.
U maloletých detí sa ovládanie jazyka overuje spravidla za prítomnosti zákonného zástupcu.
Existujú však aj výnimky z niektorých podmienok. Napríklad, žiadateľovi, ktorému bolo vydané osvedčenie preukazujúce postavenie Slováka žijúceho v zahraničí, možno udeliť štátne občianstvo bez splnenia podmienky ovládania štátneho jazyka.
Taktiež osoby, ktorým bývalé československé štátne občianstvo zaniklo alebo ho stratili z rôznych dôvodov v minulosti, alebo ktorí boli prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky, môžu byť občianstvo udelené bez splnenia štandardných podmienok. Tieto výnimky reflektujú historické okolnosti a špecifické životné situácie.
Žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky o dobe pobytu, ak napríklad uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov.
Žiadateľovi, ktorý je bývalým štátnym občanom Slovenskej republiky a ktorý bol prepustený zo štátneho zväzku Slovenskej republiky podľa tohto zákona, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky o dobe pobytu, ak o to požiada a predloží doklad, že mu nebolo udelené štátne občianstvo iného štátu.
Zánik a strata štátneho občianstva
Štátne občianstvo Slovenskej republiky je možné aj stratiť. Jedným z najčastejších dôvodov je nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva.
Slovenské štátne občianstvo je možné stratiť nadobudnutím štátneho občianstva iného štátu na základe výslovného prejavu vôle alebo úkonom smerujúcim k nadobudnutiu.
Štátne občianstvo sa tiež stráca dňom prevzatia listiny o prepustení zo štátneho zväzku Slovenskej republiky. Tento proces podlieha samostatnému konaniu, pričom rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.
Ak si žiadateľ bez vážneho dôvodu neprevezme listinu o prepustení, konanie sa zastaví.
V prípade zmiešaného slovensko-bieloruského páru majú rodičia právo vybrať si z dvoch možností: ponechať dieťaťu bieloruské občianstvo a vybaviť mu bieloruský pas (nepovažuje sa to za dvojité občianstvo, pretože v tomto prípade je dieťa pre bieloruské úrady iba občanom Bieloruska) alebo úradne vybaviť pre dieťa vystúpenie z bieloruského občianstva (po registrácii vystúpenia z bieloruského občianstva bude dieťa potrebovať vízum pre vstup do Bieloruska).
V prípade zmiešaného páru je kľúčové zistiť si podmienky získania občianstva v krajine partnera: či druhá krajina zakazuje dvojité občianstvo, či je potrebné o druhé občianstvo požiadať a aké sú prípadné komplikácie.
Občianstvo, národnosť a štátna príslušnosť: Jasné rozlíšenie
V bežnej komunikácii sa často miešajú pojmy občianstvo, národnosť a štátna príslušnosť. Je však dôležité ich odlíšiť.
Štátne občianstvo je právny vzťah k určitému štátu. Je to formálny stav, ktorý potvrdzuje príslušnosť k danému štátu a s ním spojené práva a povinnosti. V dokladoch sa často uvádza skratkou SR.
Národnosť je pocit spolupatričnosti k určitému národu, kultúre a jazyku. Je to skôr subjektívny pocit a nemusí sa zhodovať so štátnym občianstvom. Napríklad, osoba môže byť občanom Slovenskej republiky, ale hlásiť sa k maďarskej národnosti. V kontexte Slovenska sa často uvádza ako "slovenská".
Štátna príslušnosť je v podstate synonymom pre štátne občianstvo. Označuje príslušnosť k určitému štátu.
Štátne občianstvo je u nás vyznačené aj v rodnom liste, zápise o narodení a o uzavretí manželstva.
V prípade potreby vystavenia týchto alebo podobných dokladov je možné požiadať o spomenuté osvedčenie štátneho občianstva. Tento úkon vykonávajú okresné úrady v sídle kraja podľa §9a zákona NR SR č. 344/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov.
Dvojité občianstvo: Možnosti a obmedzenia
Otázka dvojitého občianstva je často predmetom záujmu. V Slovenskej republike je možné nadobudnúť druhé občianstvo, pričom slovenské občianstvo sa nestráca, ak štát druhého občianstva nevylučuje dvojité občianstvo a ak žiadateľ spĺňa zákonné podmienky.
Zákon č. 40/1993 Z. z. v neskorších úpravách už nevylučuje možnosť držať dve občianstva. Dôležité je však uvedomiť si, že niektoré štáty dvojité občianstvo neuznávajú alebo ho povoľujú len za určitých podmienok.
Napríklad, ak sa dieťa narodí v krajine, ktorá uplatňuje princíp "ius soli" (právo miesta narodenia) a zároveň má rodiča občana Slovenskej republiky, môže získať občianstvo oboch krajín. V takýchto prípadoch je nevyhnutné zistiť si legislatívu oboch štátov, aby nedošlo k strate občianstva alebo k iným komplikáciám.
Niektoré krajiny, ako napríklad Japonsko, povoľujú dvojité občianstvo len do určitého veku, po ktorom si dieťa musí vybrať jedno.
Iné krajiny, ako napríklad Jordánsko, môžu udeliť občianstvo len na základe otca, nie matky, aj keď dvojité občianstvo nie je vylúčené, ak ho dieťa zdedí po matke.
Znamená to, že z kombinácie Slovák-Jordánka by dieťa získalo iba slovenské občianstvo, z kombinácie Slovenka-Jordánec slovenské aj jordánske občianstvo.
Na rozdiel od Jordánska, vo väčšine európskych krajín nezáleží na tom, či dieťa zdedí občianstvo po matke alebo po otcovi.
V niektorých krajinách dokonca pod hrozbou rôznych trestov (Saudská Arábia, India).
Je mnoho krajín, ktoré nevylučujú možnosť dvojitého občianstva, ak s tým nemá problém štát, ktorého ste občanom (napríklad Veľká Británia).
Niekde však môže štát uložiť takémuto občanovi povinnosť ohlásiť svoje ďalšie občianstvo. Napríklad v Bulharsku je treba do istého času príslušným úradom oznámiť nadobudnutie preukazu totožnosti vydaného iným štátom.
Právny systém USA uznáva iba jedno občianstvo, ale nenamieta dvojité občianstvo. To znamená, že ak sa občan iného štátu kvalifikuje na udelenie amerického štátneho občianstva, je mu udelené bez ohľadu na to, či má ešte iné občianstvo. Na území USA sa mu však uzná len americké štátne občianstvo a do USA musí tiež vstupovať ako americký občan, teda len s platným pasom USA. Taktiež sa na takého občana vzťahujú práva a povinnosti občana USA.
Sú štáty, kde nechcú dvojitých občanov, ale prižmúria oči v prípade, že sa dieťa narodí v zmiešanom manželstve, keďže občianstvo nadobúda po rodičoch (Slovinsko). No niekde to legislatívu neobmäkčí.
Príkladom je Čierna Hora: “Právo je striktné. Novonarodené deti môžu získať občianstvo Čiernej Hory iba v prípade, že sa preukáže, že nezískali občianstvo druhého rodiča,” hovorí Dragan Krivokapic z Čiernohorskej ambasády vo Viedni.
Sú štáty, ktoré tolerujú druhé občianstvo, ale iba do určitého veku.
Miroslav Macák z Japonskej ambasády v Bratislave vysvetľuje, že ak je jeden z rodičov japonský štátny občan, dieťa nadobudne japonské štátne občianstvo narodením, ale do 22. roku života sa musí rozhodnúť pre jedno zo štátnych občianstiev.
Podľa právneho poriadku Slovinskej rebubliky, ak sa dieťa narodí v zahraničí a aspoň jeden z rodičov je občanom Slovinskej republiky, dieťa síce získa občianstvo Slovinskej republiky, avšak treba oň požiadať, ako nás informovala Romana Marušková z Veľvyslanectva Slovinskej republiky.
Radkyňa Ivana Antolić Jurić z Veľvyslanectva Chorvátskej republiky: “Podľa chorvátskeho zákona o občianstve deti narodené v cudzine, ktoré mali v čase narodenia aspoň jedného rodiča chorvátskeho občana, do veku 18. rokov môžu na žiadosť rodiča - chorvátskeho občana a s písomným súhlasom druhého rodiča - cudzinca, nadobudnúť chorvátske občianstvo.”
Nie každý štát túži za každú cenu po nových občanoch, a preto zvyčajne nenadväzuje štátoobčiansky vzťah s kýmkoľvek, kto sa narodí na jeho území, prípadne sa prižení či privydá.
Podľa právneho poriadku Slovinskej rebubliky, ak sa dieťa narodí v zahraničí a aspoň jeden z rodičov je občanom Slovinskej republiky, dieťa síce získa občianstvo Slovinskej republiky, avšak treba oň požiadať, ako nás informovala Romana Marušková z Veľvyslanectva Slovinskej republiky.
V prípade zmiešaných párov je kľúčové zistiť si podmienky získania občianstva v krajine partnera: či druhá krajina zakazuje dvojité občianstvo, či je potrebné o druhé občianstvo požiadať a aké sú prípadné komplikácie.
V mnohých prípadoch je najlepšie kontaktovať zastupiteľstvo domovského štátu partnera na Slovensku, ktoré môže poskytnúť relevantné informácie.
A vy si možno odpoviete, kde bude najjednoduchšie - z hľadiska získania občianstva dieťaťa, porodiť.
Postupy pri žiadostiach a dôležité dokumenty
Proces žiadosti o udelenie štátneho občianstva je administratívne náročný a vyžaduje si predloženie množstva dokumentov.
Medzi ne patria napríklad rodný list, sobášny list (ak relevantné), doklady o štátnom občianstve rodičov, doklady preukazujúce bezúhonnosť (napr. výpis z registra trestov, v Kanade Criminal record check), a tiež doklady potvrdzujúce ovládanie slovenského jazyka.
Pre žiadateľov, ktorí prišli o slovenské občianstvo a žiadajú o jeho vrátenie, platia špecifické postupy.
Ak žiadate na slovenskom veľvyslanectve v Ottawe, je najprv potrebné požiadať o trvalý pobyt na neobmedzený čas na území SR a následne o vrátenie občianstva.
Ak žiadate na území Slovenskej republiky, je nutné požiadať o registrovanie alebo doklad potvrdzujúci, že žiadateľ je bývalým slovenským občanom.
Dôležité je vyplniť "Dotazník žiadateľa", ktorý je súčasťou žiadosti.
Tento dotazník sa podpisuje aj rodičmi, ak žiadateľ nedovŕšil 18 rokov.
Celý proces môže trvať až 24 mesiacov od doručenia žiadosti.
Po úspešnom schválení žiadosti sa štátne občianstvo nadobúda prevzatím listiny o udelení štátneho občianstva po zložení sľubu štátneho občana Slovenskej republiky.
Za udelenie ŠO SR sa vyberá pri odovzdaní Listiny o udelení ŠO SR správny poplatok podľa položky 20 zákona č. 145/1995 Z. z.
Žiadatelia, ktorí podávajú žiadosť na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v cudzine, uhrádzajú tzv.konzulárne poplatky.
Zastupiteľské úrady Slovenskej republiky v cudzine vyberajú poplatky v hotovosti v mene toho štátu, v ktorom majú svoje sídlo, prepočítané z meny euro referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska, ktorý je platný.
Od poplatkov podľa tejto položky sú oslobodení cudzinci, ktorým sa udelil azyl, presídlenci z Ukrajiny z oblasti Černobyľu, cudzinci nad 65 rokov veku, invalidní dôchodcovia, osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a cudzinci, ktorí stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky po 1.
Pri pôrode dieťaťa v zahraničí: Údaje o narodení štátnych občanov SR, ktoré nastali mimo územia SR, sa zapisujú na základe oznámenia do tzv. osobitnej matriky, ktorú vedie Ministerstvo vnútra.
Ak narodenie neoznámite, neznamená to, že vaše dieťa nie je slovenským občanom. Iba nebude mať vydaný slovenský rodný list, na základe ktorého vám dieťa môžu zapísať do vášho slovenského cestovného pasu.
Informácie, ako ho vybaviť nájdete v článku o osobitnej matrike.
Slovenské občianstvo možno nadobudnúť niekoľkými spôsobmi - napríklad narodením alebo osvojením, či tzv. naturalizáciou.
V prípade potreby vystavenia týchto alebo podobných dokladov je možné požiadať o spomenuté osvedčenie štátneho občianstva. Tento úkon vykonávajú okresné úrady v sídle kraja podľa §9a zákona NR SR č. 344/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve SR v znení neskorších predpisov.
Prístup k informáciám z evidencií štátoobčianskych vecí je obmedzený v zmysle zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v informačných systémoch a zákona č. 71/1967 Zb.
Ak ste zmiešaný pár a dieťa sa narodí na Slovensku: zistite si, akým spôsobom druhý štát eviduje narodenie svojho občana.
Napríklad, ak sa občanovi USA narodí dieťa v zahraničí a rodič spĺňa podmienky pre prenos občianstva, môže dieťa zaregistrovať na veľvyslanectve ako amerického štátneho občana.
Kanadskí občania na Slovensku môžu požiadať o občianstvo prostredníctvom svojho zastupiteľského úradu.
Na stránke www.cic.gc.ca si môžu žiadatelia zodpovedanim niekoľkých otázok overiť, či majú predpoklad občianstvo získať a následne im systém vygeneruje príslušné tlačivo žiadosti o občianstvo pre ich dieťa.
Rozhodnutie o udelení kanadského občianstva je už v kompetencii kanadského Imigračného úradu.
tags: #narodenie #krajina #zakon #obcianstvo #narodnost