Kréta je ostrov, kde splývajú hranice skutočnosti a sna. Je to miesto, kde to všetko začalo, miesto, kde sa v európskych podmienkach končí predhistória a začína písať história. Toto je ostrov, ktorý milujeme, rovnako ako celé Grécko a jeho históriu.
Zeus, podľa gréckej mytológie kráľ bohov, vládca Olympu, boh hromu, blesku a nebies, je s Krétou nerozlučne spojený. Narodil sa tu. Bol vládcom bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, stál na čele najmladšej generácie bohov.
Kronos, vodca Titánov a Diov otec, prehltol jeho súrodencov (Hestia, Démétér, Héra, Poseidón, Hádes) hneď po ich narodení, nakoľko ho podľa veštby mal jeho syn zbaviť vlády. Rheia, Kronova manželka, ktorá nechcela prísť aj o svoje posledné dieťa, sa rozhodla priviesť Dia na svet na vzdialenom ostrove Kréta. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke.
Diktijská jaskyňa je hlavnou atrakciou náhornej planiny Lasithi, rozkladajúcej sa v priemernej nadmorskej výške 850 m a zaberajúcej 60 km². V minulosti bola planina posiata tisíckami veterných mlynov, ktoré slúžili ako veterné čerpadlá bohatých zásob podzemných vôd pre účely zavlažovania a napájania zvierat.
„Uprostred tmavého mora je zem, čo Krétou sa volá, krásna a bohatá, v objatí mora, a žije tam mnoho, premnoho ľudí, čo bývajú v deväťdesiatich mestách.“
Prístup autom asfaltovou cestou na planinu je možný z dvoch smerov - od Heraklionu okolo Malie (cca 58 minút) alebo od Agios Nikolaos cez Mesa Lasithi (cca 63 minút). My prichádzame z prvého smeru, konkrétne z letoviska Kato Gouves. Za Maliou sa cesta dvíha do kopca, náš Hyundai šliape naplno. Cesta sa vlní, jedna serpentína strieda druhú. Na náhornú planinu vstupujeme cez dedinku Pinakiano. Tu je potrebné sa rozhodnúť, či sa vydáme vpravo alebo vľavo. Absolvujeme okruh, ktorý má cca 23 kilometrov a do Pinakiana sa opäť vrátime. Rozhodujeme sa absolvovať okruh v smere hodinových ručičiek. Na okruhu a v jeho blízkom okolí sa nachádza 18 tradičných dediniek, ktoré ponúkajú príjemnú zastávku na občerstvenie.
Prichádzame do dedinky Psychros, ktorá je k „Diovej“ jaskyni najbližšie. Kúsok za ňou je záchytné platené parkovisko s viacerými reštauráciami a obchodíkmi pre turistov. Zaparkujeme pred Tavernou, ktorej ponuka nás najviac oslovila a ponúka tiež parkovanie zadarmo. Výstup k nej trvá asi 15 minút, pričom opäť máte na výber z dvoch trás - strmšej a menej strmej, kľukatejšej.
Vstupné je 6 €, zľavnený lístok vás vyjde na 3 €. Diktijská jaskyňa má rozlohu 2 200 m² a ako svätyňa slúžila od stredomínojského obdobia až do 1. storočia nášho letopočtu. Prvý archeologický prieskum tu vykonal v roku 1886 Joseph Hatzidakis, nasledovaný Sirom Arthurom Evansom v roku 1896. V roku 1900 tu viedol rozsiahlejšie vykopávky britský archeológ David Hogarth. Viaceré z nich sú vystavené v archeologickom múzeu v Heraklione.
Jaskyňa pozostáva z hornej a dolnej časti, prepojené sú schodiskom. Výzdoba jaskyne je tvorená stalaktitmi a stalagmitmi, z ktorých jeden nesie pomenovanie „Diov plášť“. K videniu je malá komnata, kde sa Zeus údajne narodil, ako aj kamenné vodné nádrže a jazierko.
Podľa iných zdrojov sa Zeus narodil v jaskyni Ideon, alebo Ideon Andron, v pohorí Psiloritis. Nech je to už akokoľvek, Dia na Kréte vychovávala Gaia (personifikácia Matky Zeme), starali sa oňho nymfy a dojčila ho božská koza Amaltheia.
Pod najvyšším pohorím ostrova, Psiloritis, ktorého najvyšší vrch Timios Stavros dosahuje výšku 2 456 m. n. m., leží náhorná planina Nida (1 400 m). Cesta k nej je pomerne zdĺhavá. Z mestečka Anója, vzdialeného od Heraklionu asi hodinu cesty autom, je to ešte ďalších zhruba 40 minút po 23 km dlhej asfaltke. Prichádzame na rozľahlé parkovisko s tavernou, ktorá však bola v čase našej návštevy (aj napriek vrcholiacej turistickej sezóne) mimo prevádzky. A teplá bunda či mikina taktiež pravdepodobne nájdu uplatnenie aj keď sem prídete v auguste.
Jaskyňa Ideon Andron je od parkoviska vzdialená asi 1 km. Ak sem zavítate v zimnom období, pravdepodobne sa do nej ani nedostanete, býva zaviata snehom. To však určite nie je namieste, toto miesto má jedinečné genius loci. Jaskyňa bola preskúmaná dvakrát, prvýkrát v roku 1885 Federicom Halbherrom, druhýkrát Yannisom Sakellarakisom v roku 1982. Jaskyňa Ideon Andron bola posvätným miestom už na sklonku 4. tisícročia p.n.l. a konali sa tu púte. Jedným z pútnikov bol údajne aj veľký Pythagoras zo Samosu. Zúčastnil sa údajne ceremónií v jaskyni a bol zasvätený do mystérií Krétskeho Dia. O mystériách jaskyne Ideon, žiaľ, veľa nevieme. Zasvätenci nemali dovolené o nich verejne hovoriť.
Hoci mal Zeus zákonitú manželku, bola ňou jeho sestra Héra, ochrankyňa rodiny, nebránilo mu to v mnohých milostných avantúrach. Zaplietol sa s množstvom bohýň aj smrteľných žien, viaceré mu porodili deti. Zďaleka nie všetky ženy po ňom neodolateľne túžili, Zeus preto neváhal v týchto prípadoch použiť lesť. Premenil sa na býka, labuť alebo hoci na dážď.
Kráľovská dcéra bola taká krásna, že sa do nej Zeus bezhlavo zamiloval. Aby oklamal svoju manželku Héru, premenil sa na pekného bieleho býčka a vydal sa na pastviny kráľovských stád, kam Európa so svojimi družkami často a rada chodievala. Utešenému býčkovi neodolala, podala mu trs trávy, pohladila ho. Hneď, ako sa tak stalo, býček zamieril k moru. Najprv pomalým krokom, no potom zrýchlil. Kým sa Európa spamätala, plávali už na šírom mori. Držala sa za jeho rohy, zbytočné boli jej krik aj plač. Pristáli na Kréte, na pláži Matala. Odtiaľ pokračovali do Gortyne, kde sa Zeus opäť premenil na boha.
Pláž v Matale je miestom, kde Zeus v podobe býka vystúpil s Európou na chrbte z mora na krétsku pevninu. Minoici využívali Matalu ako prístav pre Faistos, Rimania zas ako prístav gortynský. Tí sa tu usadili v druhej polovici šesťdesiatych a začiatkom 70. rokov, mnohí obývali jaskyne vyhĺbené do skál ešte v mladšej dobe kamennej.
Autom sa sem z Heraklionu dostanete za dobrú hodinku, ideálne je prísť sem mimo hlavnú turistickú sezónu. Ak sa jej už nevyhnete, odporúčam zrelaxovať na niektorej z priľahlých pláží, kde býva turistov podstatne menej. Či už na Red Beach (cca 30 minút peši) alebo na rozsiahlej Kommos Beach, kam sa dostanete aj autom.
Z Mataly do Gortyne je to autom 40 minút. Gortyna bola počas rímskej nadvlády nad ostrovom jeho hlavným mestom. Nás momentálne zaujíma platan, pod ktorým bol spolu s bratmi počatý budúci krétsky kráľ Minos. Ten dodnes stojí! Nájdete ho neďaleko Odeionu. Pravda je taká, že ide o vzácny druh stálezeleného neopadavého platana, ktorých na Kréte rastie už len asi päťdesiat.
Kráľ Minos, vajatajúc, či jeho vláda nad ostrovom nie je ohrozená, si od boha Poseidóna vyprosil býka na znamenie toho, že má priazeň bohov. Sľúbil ho obetovať na znak vďaky. Keď však z morských hlbín vystúpil krásny biely býk, Minos na svoj sľub rýchlo zabudol a býka začlenil do svojho stáda. Býk však o vzájomné zbližovanie sa nestál a pred Pasiphae ušiel.
Daidalos, staviteľ a vynálezca, ktorý po úteku z Atén získal u kráľa Minoa azyl, podal kráľovnej pomocnú ruku. Skonštruoval dutú drevenú schránku v podobe kravy, ktorú potiahol kravskou kožou. Lesť zabrala. Minos nariadil Daidalovi vybudovať labyrint, v ktorom Minotaura uväznil. Vo väzení však, za pomoc kráľovnej, skončil aj samotný Daidalos a jeho syn Ikaros.
Kráľa onedlho osud opäť tvrdo zasiahol. Jeho milovaný syn Androgeos sa v Aténach stal obeťou vraždy. Neporaziteľný atlét bol zabitý svojimi súpermi, ktorí nezniesli jeho prevahu na športovom poli. Každých deväť rokov mali poslať na Krétu sedem mládencov a sedem panien. Títo mali poslúžiť ako potrava pre Minotaura. Atény dlhé roky odovzdávali túto strašnú daň, až kým sa neobjavil hrdina Tézeus, syn kráľa Aigea, ktorý sa rozhodol s touto hrôzou skoncovať.
Tézeus verzus Minotaur: Kompletný príbeh gréckeho mýtu
Návšteva minojských palácov patrí medzi vrcholné zážitky pobytu na Kréte. Najväčším a najznámejším je Knosský palác, ktorý odkryl britský archeológ Sir Arthur Evans v rokoch 1889 - 1928. Postavili ho okolo roku 2000 pred n. l., dvakrát bol zničený prírodnými katastrofami, aby ho opäť postavili a ešte viac rozšírili.
Sir Evans sa neuspokojil iba s odkrývaním paláca, v jednotlivých častiach obnovoval pôvodný vzhľad siení, terás, schodísk, stĺporadí a sčasti aj nástenných malieb. Fascinujúce na tomto mieste sú aj 3500 rokov stará kanalizácia, vodovod či absencia hradieb. Namiesto nich tu nachádzame zvyšky letohrádkov a víl.
K palácu Knossos sa ľahko dostanete autom, leží vlastne na predmestí Heraklionu. Pravidelne sem premáva aj mestský autobus, z centra Heraklionu sa sem dostanete za 36 minút. Vstupné do Knossosu je 15 €, seniori zaplatia 8 €, mládež do 25 rokov to má zadarmo. Existujú zvýhodnené balíčky zahŕňajúce tiež vstup do archeologického múzea v Heraklione.
Okrem paláca v Knossose poznáme na Kréte zatiaľ ďalšie štyri paláce - Faistos, Malia, Zakros a Kydonia. Ale to ešte nemusí byť konečné číslo.
V čase, keď Tézeus zabil Minotaura a následne musel z Kréty spolu s Ariadnou uniknúť, sa o útek pokúsil aj staviteľ Labyrintu Daidalos so svojím synom Ikaros. Kráľ Minos ich chcel udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu ostalo zachované. Daidalos však vo väzení potajomky vyrobil dva páry krídel. Použil na to zvyšky vosku a vtáčie perá, ktoré dokonale zlepil. Vzlietli. Na Kréte tak prvý raz vzlietol človek do výšky, vyhradenej do tých čias iba vtákom. Ikaros, omámený slasťou letu, aj napriek otcovým varovaniam, stúpal stále vyššie a vyššie. Nevyhnutné sa stalo skutočnosťou. Vosk povolil, Ikarove krídla sa rozpadli a on sa zrútil do mora, kde sa utopil.
Nešťastný Daidalos našiel mŕtve Ikarovo telo vyplavené na brehu ostrova, ktorý po ňom pomenoval (Ikaria). Minos sa nechcel zmieriť s útekom svojho prominentného väzňa a po čase sa mu ho podarilo na Sicílii vypátrať. Požiadal kráľa Kókala o jeho vydanie. Vládca Sicílie nepovedal nie, no predtým ako vec doriešia, navrhol Minosovi kúpeľ. Ten sa mu stal osudným, Minosa zabila vriaca voda počas jeho očisty.
To, odkiaľ presne odštartovali na svoj riskantný let otec so synom, Daidalos a Ikaros, nevieme. Väčšina zdrojov hovorí o Knossose, kde boli väznení, prípadne o blízkom prístave Amnisos, no spomína sa aj jaskyňa na južnom pobreží Kréty v Agia Galini, kde sa vraj schovávali. Majú tam dokonca aj svoju sochu.
V Knossose sa pravidelne objavuje motív obojstrannej (dvojitej) sekery, symbolu mínojskej dynastie. Grécke slovo pre takúto sekeru je labris a odtiaľ je odvodený aj názov labyrintu, ktorý postavil Daidalos pre Minosa. Príbehom Daidalosa a Ikarosa našu prehliadku po mýtických miestach Kréty zakončíme. Nekončíme však s Krétou ako takou. Tá toho ponúka podstatne viac.
