Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Preto sa v liturgickom kalendári slávi nielen ich nebeské, ale aj ich pozemské narodenie.
Sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky je veľmi radostný sviatok, lebo ako hovorí tropár, narodenie Bohorodičky zvestovalo radosť celému svetu, veď z nej zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš.“
Pôvod sviatku a pramene poznania
Evanjelium zaznamenalo veľmi málo zo života Presvätej Panny Márie. Nič sa v ňom nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Odkiaľ o tom teda vieme? Vieme o tom z tradície Cirkvi a apokryfov.
Apokryfy sú židovské a kresťanské spisy, ktoré sa formou a obsahom podobajú kánonickým knihám Starého a Nového zákona, ale nepatria do kánonu inšpirovaných spisov. Kresťanské apokryfy opisujú niektoré udalosti zo života Ježiša Krista či Presvätej Matky, o ktorých sa nehovorí v evanjeliách. Hoci Cirkev neprijíma apokryfy ako inšpirované knihy Svätého písma, ani ako zaručený historický prameň, predsa však tieto spisy obsahujú mnoho z tradície a viery Cirkvi.
Jakubovo protoevanjelium
Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom. Cieľom apokryfu bolo osláviť Máriu, preto sa v ňom osobitne vyzdvihuje jej pôvod z Dávidovho rodu po otcovi (po matke pochádzala z Áronovho kňazského rodu), jej zasvätenie sa Bohu už od útleho detstva a jej panenstvo. Jakubovo protoevanjelium sa tešilo veľkej obľube v starokresťanskej Cirkvi a malo veľký vplyv na rozvoj mariológie a mariánskej úcty.
Liturgické slávenie Narodenia Panny Márie
Sviatok Narodenia Matky Božej vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky, hoci nemožno presne určiť čas, kedy sa objavil v liturgii. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Proklus, sv. Epifán, sv. Augustín a sv. Roman Sladkopevec. Palestínska tradícia hovorí, že sv. Elena (+330), matka cisára Konštantína, dala postaviť v Jeruzaleme chrám zasvätený Narodeniu Presvätej Bohorodičky. Tento sviatok sa spomína v liturgike pápeža Gelásia (492 -496) z 5. stor.
Z východu sa sviatok Narodenia Presvätej Bohorodičky rozšíril na západ v 7. storočí, najskôr do Ríma a odtiaľ neskôr do celej západnej cirkvi. Dátum 8. septembra sa stal dňom sviatku preto, lebo v tento deň pripadá deväť mesiacov od počatia Presvätej Panny Márie v lone sv. Anny, ktorý východná cirkev slávi 8. decembra (predtým 9. Toho roku výnimočne už mesiac pred 5.-tým augustom sa začali ľudia vypytovať a hlásiť, že chcú ísť v tento deň do Dechtíc. Chceli aspoň takto v srdciach priniesť lásku Panne Márii, ktorá tento deň slávi skutočný deň svojich narodenín. Vedeli sme o tom, pretože už i v Dechticiach 5.augusta 1999 to Panna Mária povedala v posolstve. Od vtedy dechtickí vizionári každý rok v tento deň Panne Márii gratulujú a to aj podaním ruky.
Význam sviatku v tradícii
V katolíckej a pravoslávnej cirkvi sa sviatok Narodenia Panny Márie slávi 8. septembra (resp. 21. septembra podľa juliánskeho kalendára). Východná tradícia k sviatku pripája deň predsviatku a obdobie posviatku (do 12. septembra). Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“.
Oslava Máriinho narodenia bola stanovená na 8. september, pretože v ten deň bola v Jeruzaleme posvätená bazilika na počesť Narodenia Panny Márie. Tento sviatok patrí do zoznamu dvanástich veľkých sviatkov liturgického roka v byzantskom obrade.
Máriini rodičia a jej pôvod
Podľa apokryfov a tradície mali byť Máriinými rodičmi svätý Joachim a svätá Anna. V čase Máriinho počatia a narodenia bol manželský pár už pomerne starý. Keď chcel Joachim raz obetovať v chráme, odmietli Boží služobníci jeho obeť prijať a vytkli mu neplodnosť jeho manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie. Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote.
Otec Panny Márie bol potomkom z Dávidovho kráľovského rodu, zatiaľ čo Máriina matka pochádzala z Áronovej kňazskej línie. Ich jediným veľkým zármutkom bolo, že nemali žiadne deti. V Starom zákone bola bezdetnosť vnímaná ako trest za hriechy, ale Boh vo svojej prozreteľnosti pripravoval Joachima a Annu na „veľké veci“, lebo dieťa, ktoré sa im malo narodiť, sa malo stať Matkou Mesiáša.
Teologický význam Narodenia Panny Márie
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu. Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície.
Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa. Podobne Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej Milosti a tajomstva Vtelenia.
Máriino narodenie nebolo náhodné, Boh ho dobre pripravil od samého počiatku posvätných dejín. Už v rajskej záhrade Boh prisľúbil našim prarodičom, Adamovi a Eve, že im pošle Spasiteľa skrze zázračnú ženu, ktorej potomok rozšliape hlavu (moc) hada. Skrze Máriu, akoby po rebríku, zostúpil Boží Syn z neba na zem. Tým, že deväť mesiacov nosila vo svojom lone Božieho Syna, sa Mária skutočne stala „domom Božím“. A tým, že porodila Božieho Syna, nám Mária otvorila „bránu do neba“.
Máriina duša a jej prijatie
V dnešnom evanjeliu dostáva sv. Jozef zvláštnu radu a príkaz od anjela: „Jozef, syn Dávidov, neboj sa prijať Máriu, svoju manželku, lebo to čo sa v nej počalo, je z Ducha Svätého.“ Jozef je vyzvaný prijať Máriu ako svoju manželku. V jeho manželstve sa jedná vlastne o prijatie osoby Ježiša Krista. Evanjelium nám na príklade sv. Jozefa ukazuje, ako má Ježiša prijať človek poznačený dedičným hriechom. Panna Mária dokázala prijať Ježiša, lebo bola Nepoškvrnená, bez hriechu. Sv. Cirkevní otcovia hovoria o potrebe „prijať Máriinu dušu“. Máriina duša tvorí ochranný plášť pre Ježišovu bytosť v nás.
Krása Máriinej duše spočíva v tom, že je radikálne odovzdaná Bohu a jeho službe. Duch svätí sa ponáhľa do duše, v ktorej objaví svoju Nevestu, a napĺňa ju a dáva sa jej v tej miere, v akej táto duša jeho Nevestu prijíma. Preto môžeme povedať, že skôr ako človek bude schopný naozaj uveriť Ježišovi, musí uveriť Márii, jej svedectvu: „Veľké veci mi urobil Ten, ktorý je Mocný a Sväté je jeho Meno!“
RADOSTNÝ RUŽENEC | Bazilika Narodenia Panny Márie v Marianke
Narodenie Panny Márie v Koráne
Máriino narodenie sa spomína aj v Koráne. V súre 3,36 sa píše: „Keď ju porodila, povedala: „Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia. A Boh lepšie vie, čo porodila. „Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam.“ V súre 3,37 sa pokračuje: „Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým a zveril ju Zachariášovi. Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu, našiel u nej potravu. Povedal: „Mária, odkiaľ to máš?!“ Povedala: „Je to od Boha.“
Patrocínium Narodenia Panny Márie na Slovensku
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov. V Gréckokatolíckej cirkvi je Narodeniu Presvätej Bohorodičky zasvätených 83 chrámov. Spolu tieto patrocíniá prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela.
Tropár sviatku:
Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba vyšlo Slnko spravodlivosti, Kristus, náš Boh. On sňal kliatbu, udelil požehnanie a zrušením smrti nám dal večný život.
Kondák sviatku:
Skrze tvoje sväté narodenie, Nepoškvrnená, Joachim a Anna boli vyslobodení z potupy bezdetnosti a Adam a Eva z porušenosti smrti.