Narodenie Presvätej Bohorodičky: Počiatok spásy ľudstva

Cirkev zvyčajne neoslavuje deň pozemského narodenia svätých, ale ich deň narodenia pre nebo, teda deň smrti. Výnimkou sú dvaja najväčší svätci v Cirkvi: Prečistá Panna Mária a sv. Ján Krstiteľ. Deň 8. september sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme aj preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Panny Márie.

V evanjeliách je zaznamenané veľmi málo skutočností zo života Panny Márie. Nič sa nehovorí o jej narodení, mladosti, či jej zosnutí, ba dokonca sa nespomínajú ani mená jej spravodlivých rodičov. Hlavným prameňom správ o živote Presvätej Bohorodičky je apokryfná kniha Jakubovo protoevanjelium, napísaná okolo r. 140. Táto kniha podáva podrobné, väčšinou ľudové a legendárne správy o narodení, detstve a mladosti Panny Márie, a opisuje udalosti súvisiace s Ježišovým narodením a detstvom.

V Jakubovom protoevanjeliu sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli. To sa v tej dobe považovalo za Božie prekliatie. Veľa ponižovania si museli vytrpieť od svojich blízkych a okolia. Ale aj vtakej ťažkej situácii ostali verní Bohu, neprestajne sa modlili, dávali almužnu a takto sa postupne očisťovali duchom. Stále väčšmi horeli láskou k Bohu a takýmto spôsobom boli Božou Prozreteľnosťou pripravovaní na to, aby sa im narodila Presvätá Bohorodička.

Podľa tradície, chcel raz Joachim priniesť obeť Bohu v Jeruzalemskom chráme, no začul tvrdé slová. Bolo mu vytknuté, že jeho obeť Boh neprijíma kvôli jeho bezdetnosti. Vyčítali mu, že určite má nejaké tajné hriechy, ktoré sú tomu príčinou. O tomto incidente sa dozvedela aj Anna, ktorá sa začala obviňovať, že všetky živé tvory majú potomstvo, len ona nedokáže dať svojmu mužovi potomka. Tak ako sa Joachim modlil, modlila sa aj Anna. Prosila so slzami, aby jej Boh daroval dieťa. Ich modlitba bola vyslyšaná a anjel im zvestoval, že sa im narodí dcéra, ktorú bude zvelebovať celý ľudský rod. Tak sa aj stalo, bola zrušená jej neplodnosť a sv. Mária sa narodila.

Tradícia lokalizuje Máriino narodenie do troch rôznych miest:

• Betlehem
• Sefor
• Jeruzalem

Jedna z nich považuje za miesto narodenia Božej Matky Betlehem. Hovorí o tom spis „De nativitate S. Mariae“, ktorý bol priložený k dielam sv. Hieronyma. Druhá tradícia lokalizuje Máriino narodenie do Seforu, asi 4 kilometre severne od Betlehema. Na tomto mieste bol totiž za čias cisára Konštantína vybudovaný chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne. Hovorí o tom aj sv. Epifán. Mohlo to byť však len miesto, kde Panna Mária so svojimi rodičmi len bývali, miesto jej narodenia mohlo byť iné. Tretia tradícia hovorí, že Panna Mária sa narodila v Jeruzaleme. Zakladá sa na svedectve sv. Sofrónia, či sv. Epifána.

Je veľmi ťažké určiť presný čas, kedy sa sviatok Narodenia Bohorodičky objavil v liturgii, aj keď vo východnej Cirkvi patrí medzi starodávne mariánske sviatky. Spomínajú ho sv. Ján Zlatoústy, sv. Epifán, či sv. Augustín. Existujú svedectvá, že už v 4. storočí (330) dala sv. Helena vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť sviatku Narodenia Presvätej Bohorodičky. Sviatok sa spomína v liturgickom roku už za pápeža Gelásia (492-496). Oficiálne zavedenie sviatku do liturgického kalendára sa pripisuje cisárovi Mauríciovi, ktorý žil v 6. storočí.

V rámci cirkevného roka je tento sviatok predobrazom sviatku Kristovho narodenia a ako hlavnú tému rozvíja myšlienku, že za našu spásu nevďačíme prirodzenej dobrote človeka, ale len božskej milosti, ktorá ako zázrak vnikla do našich dejín a zmenila ich. Táto skutočnosť sa vykresľuje aj obrazne tým, že rozprávanie sviatku vychádza z apokryfného Jakubovho protoevanjelia. V ňom sa spomína, že Joachim a Anna boli dlho bezdetní a veľmi preto trpeli, až sa na ich modlitby anjel zjavil Anne v záhrade a postiacemu sa Joachimovi v púšti a prisľúbil im požehnané potomstvo. Nato bol zrušená Annina neplodnosť a počala Máriu, Bohorodičku.

V spevoch tohto sviatku sú Joachim a Anna videní ako opak Adama a Evy. Toto objasňuje význam vykresleného: ľudská prirodzenosť sa cez naše hriechy stala neplodnou, takže sa už nijakým spôsobom nedokáže sama spasiť. Keď napriek tomu dostane Božie narodenie, potom len preto, lebo sám Boh sa jej ujíma cez zázrak svojej milosti a odstraňuje jej neplodnosť. To znamená, že sviatok Narodenia Božej Matky je vo svojom najvlastnejšom, najhlbšom význame Pánovým sviatkom a chváli zázrak prijatia a spásenia našej skazenej prirodzenosti naším Pánom a Bohom Ježišom Kristom.

Tropár, 4.
Tvoje narodenie, Bohorodička Panna, zvestovalo radosť celému svetu, lebo z teba zažiarilo Slnko pravdy, Kristus, Boh náš, ktorý zrušil kliatbu hriechu a dal nám požehnanie.

Kondák, 4.
Tvoje narodenie, Prečistá, zbavilo Joachima a Annu hanby bezdetnosti, Adama a Evu večnej smrti. Aj tvoj ľud ho oslavuje zbavený dedičnej viny.

Nasledujúci deň po tomto sviatku (9. september) slávi východná Cirkev spomienku Svätých a spravodlivých pánových predkov Joachima a Anny. Keďže ide o rodičov Panny Márie a predkov Ježiša Krista, Cirkev im preukazuje osobitnú úctu. Ich úcta bola pomerne rýchlo rozšírená po zaradení sviatku Narodenia Bohorodičky do liturgického kalendára. Už v 6. storočí sa totiž objavujú prvé chrámy, ktoré boli zasvätené úcte sv. Anny. Cisár Justinián dal v roku 550 postaviť v Carihrade chrám na počesť sv. Narodenia presvätej Bohorodičky.

Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta. Medzi ďalšie chrámy zasvätené Narodeniu Presvätej Bohorodičky patria: Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou. Starý a nový gréckokatolícky Chrám Ochrany Presvätej Bohorodičky na sídlisku Nad jazerom v Košiciach.

V Košickom kraji je pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta), kalvíni (4,82 percenta), luteráni (3,76 percenta) a pravoslávni (1,91 percenta). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov, medzi nimi viaceré baziliky minor. Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov (10. miesto). Spolu tieto patrocíniá prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela, ktorému je zasvätených 201 chrámov.

tags: #narodenie #presv #bohorodicky