Tibor Gašpar, najdlhšie slúžiaci policajný prezident v histórii Slovenska, ukončil svoju kariéru po šiestich rokoch na čele Policajného zboru. Jeho pôsobenie na tomto poste bolo sprevádzané kontroverziami, tlakom verejnosti a politických opozičných síl, najmä po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Hoci z polície odišiel, naďalej pôsobil v rezorte vnútra ako poradca ministerky Denisy Sakovej, no jeho vplyv a kariéra sa definitívne skončili.
Začiatky a vstup do Policajného zboru
Počiatočná kariérna dráha Tibora Gašpara nenaznačovala, že by sa mohol stať šéfom polície. Narodil sa v Kežmarku a po absolvovaní elektrotechnickej priemyslovky v Michalovciach študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského. Následne pôsobil ako odborný asistent na pedagogickej fakulte v Nitre. Do Policajného zboru vstúpil v roku 1993 ako vyšetrovateľ v Nitre. Jeho kariéra v polícii nabrala rýchly spád - z okresného úradu vyšetrovania sa prepracoval na krajský úroveň, kde sa stal zástupcom riaditeľa a zároveň riaditeľom Úradu justičnej a kriminálnej polície.
V roku 2005 sa Gašpar vrátil do Bratislavy, kde sa stal riaditeľom Úradu boja proti korupcii. Na tomto poste pôsobil aj počas prvej vlády Roberta Fica a po voľbách v roku 2006. Počas jeho vedenia sa Úrad boja proti korupcii venoval najmä menším korupčným škandálom, zatiaľ čo vysoká politika bola väčšinou obchádzaná.
Vymenovanie za policajného prezidenta a prvé kontroverzie
Zlom v Gašparovej kariére nastal v roku 2010, keď po nástupe nového policajného prezidenta Jaroslava Spišiaka bol preložený späť do Nitry. Do funkcie policajného prezidenta bol vymenovaný v roku 2012, čím nahradil Jaroslava Spišiaka. Po páde Radičovej vlády ho na tento post dosadil Robert Kaliňák.
Už o rok neskôr, v septembri 2013, sa Gašparovo menovanie nového riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry, Daniela Gogu, stalo kontroverzným. Goga bol zodpovedný za nevydarenú policajnú akciu v Leviciach, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia. Po medializácii Goga aj ďalší dvaja riaditelia odstúpili.
Gašparove kontroverzné vyjadrenia sa objavili aj v súvislosti s vyhlásením NEF Hospodárskeho klubu o migrácii, ktoré vyvolalo kritiku zo strany politikov ako Béla Bugár a Lucia Žitňanská, nakoľko sa od policajného prezidenta očakáva apolitickosť.
Tlak verejnosti a odchod z funkcie
Meno Tibora Gašpara sa dostalo do širšieho povedomia verejnosti najmä v súvislosti s protestmi v roku 2018, ktoré vyvolala vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice. Tisíce ľudí na uliciach žiadali jeho odvolanie. Po tlaku verejnosti a dohode s premiérom Petrom Pellegrinim Gašpar rezignoval z postu policajného prezidenta 31. mája 2018.
Jeho odchod z funkcie bol výsledkom dlhodobého politického tlaku a medializovaných informácií, ktoré naznačovali jeho prepojenie na kontroverzné kauzy, vrátane údajného lustrovania novinára Jána Kuciaka na pokyn vysoko postaveného policajného funkcionára. Gašpar bol tiež spájaný so súkromnou bezpečnostnou službou Bonul, ktorej majiteľ Štefan Bödör je jeho švagrom. Ján Kuciak vo svojich článkoch upozorňoval na firmy prepojené na rodinu Bödörovcov, ktoré získali významné štátne zákazky.
Pôsobenie po odchode z polície a obvinenia
Po odchode z polície Tibor Gašpar pôsobil ako poradca ministerky vnútra Denisy Sakovej a tiež českého ministra vnútra Jana Hamáčka. Jeho pôsobenie v rezorte vnútra sa však tiež skončilo. V novembri 2020 bol zadržaný Národnou kriminálnou agentúrou v rámci akcie „Očistec“ a obvinený z viacerých trestných činov vrátane založenia zločineckej skupiny, korupcie a zneužívania právomoci verejného činiteľa. Prokurátor podal návrh na jeho väzobné stíhanie, ktoré bolo následne rozhodnutím súdu potvrdené.
Podľa obvinenia sa Gašpar mal spolu s ďalšími policajnými funkcionármi tajne stretávať s Norbertem Bödörom, ktorému mal odovzdávať úplatky a prijímať pokyny. Gašpar vinu poprel a tvrdil, že ide o politickú a mediálnu objednávku.
Brífing podpredsedu NR SR Tibora Gašpara na výjazde vlády (25.3.2026)
Návrat do politiky
Napriek obvineniam a väzobnému stíhaniu bol Tibor Gašpar v parlamentných voľbách v roku 2023 zvolený za poslanca za stranu SMER-SD. V júni 2024 sa stal podpredsedom Národnej rady SR.
Jeho syn, Pavol Gašpar, bol po voľbách v roku 2023 vymenovaný za štátneho tajomníka na ministerstve spravodlivosti a v auguste 2024 sa stal riaditeľom Slovenskej informačnej služby.
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 1993 | Vstup do Policajného zboru SR ako vyšetrovateľ v Nitre. |
| 2005 | Vymenovanie za riaditeľa Úradu boja proti korupcii. |
| 2012 | Vymenovanie za policajného prezidenta. |
| 2013 | Kontroverzné menovanie nového riaditeľa Národnej kriminálnej agentúry. |
| 2018 | Rezignácia z postu policajného prezidenta po vražde Jána Kuciaka a protestoch. |
| 2020 | Zadržanie v rámci akcie „Očistec“ a obvinenie z viacerých trestných činov. |
| 2023 | Zvolený za poslanca Národnej rady SR za stranu SMER-SD. |
| 2024 | Vymenovaný za podpredsedu Národnej rady SR. |