Život človeka je prirodzený proces, ktorý začína narodením a končí smrťou. V rámci občianskej náuky sú tieto udalosti dôležité nielen z biologického, ale aj zo spoločenského a právneho hľadiska. Pochopenie procesov spojených s narodením a smrťou nám pomáha lepšie sa orientovať v spoločnosti a plniť si svoje povinnosti.
Proces úmrtia a jeho následky
Úmrtie v zdravotníckom zariadení oznamuje poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Ak osoba zomrie mimo zdravotníckeho zariadenia, je potrebné kontaktovať linku 112 alebo 155. Úmrtie sa potom nahlasuje na matrike v mieste, kde k nemu došlo, prípadne aj na cirkevnej matrike.
Na nahlásenie úmrtia budete potrebovať List o prehliadke mŕtveho, váš občiansky preukaz a občiansky preukaz zosnulého.
Matrika raz mesačne oznamuje úmrtia Sociálnej poisťovni. Úmrtia zdravotnej poisťovni oznamuje Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Ak mal zosnulý požičané zdravotnícke pomôcky, je potrebné ich vrátiť zdravotnej poisťovni.
Osobné doklady zosnulého (občiansky preukaz, vodičský preukaz, cestovný pas, zbrojný pas) strácajú dňom úmrtia platnosť a je potrebné ich odovzdať bezodkladne ktorémukoľvek okresnému riaditeľstvu Policajného zboru.
Príspevok na pohreb
O príspevok na pohreb vo výške 79,67 eur môže požiadať plnoletá osoba do 1 roka odo dňa pohrebu zosnulého. Podmienkou je, že táto osoba zabezpečila pohreb, má trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku a zosnulý mal v čase smrti trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku.
Dedičské konanie
Dedičské konanie vedie súdom poverený notár. Dedičia si notára nemôžu vybrať.
Vývin osobnosti a psychické procesy
Vývin osobnosti prebieha od narodenia až po smrť. Ľudská psychika sa stále mení a vyvíja.
Psychický proces je psychická činnosť, ktorá spája človeka s realitou. Príkladom je vnem, ktorého základom je pocit. Je to odraz skutočnosti spracovaný mozgom (vnímam predmet ako celok, sústredím sa naň) a je závislý od vôle.
Pocity, vnemy a predstavy sú základom poznania.
Psychický stav je momentálny duševný stav ovplyvňujúci našu činnosť. Príkladom je pamäť - schopnosť zapamätávania prežitého. Rozlišujeme pamäť dlhodobú (ak si pamäť podnet vybaví aj po 30 minútach) a krátkodobú (potom to zabudneme). Pamäť môže byť mechanická (viacnásobné opakovanie textu) alebo logická.
Myslenie je psychický proces, ktorý umožňuje vysvetľovať, triediť, rozčleňovať a spájať získané informácie.
Štýly učenia
Naše učenie ovplyvňujú rôzne činitele. Dôležitý je aj štýl učenia sa - spôsob, postup využívaný pri učení sa:
- Zrakový: rád čítam knihy, pozerám obrázky, sledujem filmy.
- Sluchový - verbálny: rád si čítam, píšem poznámky, rozprávam o učive.
- Sluchový - hudobný: mám dobrý hudobný sluch, rýchlo sa učím hre na hudobné nástroje.
- Pohybový: mám nadanie na tanec, šport, dobre ovládam reč tela, gestiku a mimiku.
- Priestorový: rád kreslím, mám dobrú fantáziu, vymýšľam si obrázky, poznámky si vyfarbujem.
- Interpersonálny: učenie sa v skupine, spolupráca.
Rodina ako základná spoločenská skupina
Rodina je malá spoločenská skupina, ktorej členovia sú pokrvne a príbuzensky spojení a majú medzi sebou vytvorené vzťahy spolupatričnosti. Predstavuje pre dieťa najdôležitejšie prostredie a je preň zárukou bezpečia a istoty.
Úlohy rodiny
- Výchovná: zabezpečuje zdravý duševný vývin detí.
- Cítiová: predstavuje pre deti lásku, uznanie, oporu a pomoc.
- Ekonomická (hospodárska): zabezpečuje materiálne prostriedky (stravu, oblečenie...).
- Spoločenská: sprostredkúva deťom rôzne typy vzťahov v skupinách, názory a hodnoty.
- Biologická: zabezpečuje zachovanie ľudstva.
- Generačná (ochranná, odpočinková): zabezpečuje starostlivosť a ochranu, pocit bezpečia.
Pre zdravý psychický vývin dieťaťa sú najpodstatnejšie vzťahy vytvorené medzi rodičmi a deťmi.
Pravidlá v rodine
Pravidlá v rodine umožňujú jej členom naučiť sa žiť s ostatnými. Deti konajú podľa pravidiel ochotnejšie, ak sa podieľali na ich vytvorení. Rodina by pri tvorbe svojich pravidiel mala vychádzať zo základných práv a povinností detí a rodičov.
Práva a povinnosti detí
- Práva detí: na zdravý vývin, žiť v rodine, vyjadriť svoj názor, na vzdelanie.
- Povinnosti detí: prejavovať rodičom úctu, pomáhať rodičom v domácnosti, spolupracovať s rodičmi, plniť si vzdelávacie povinnosti.
Práva a povinnosti rodičov
- Práva rodičov: na úctu od detí, na pomoc od detí, na spoluprácu pri výchove detí, aby si dieťa neohrozovalo zdravie.
- Povinnosti rodičov: zabezpečiť deťom zdravý vývin, zastupovať záujmy detí, dať deťom možnosť vyjadriť svoj názor, umožniť deťom získať vzdelanie.
História a tradície rodiny
Každá rodina má svoju minulosť - históriu. Pamiatky na svojich predkov si v mnohých rodinách uchovávajú a ochraňujú ako najväčšie poklady. Sú to pramene ich rodinnej histórie a umožňujú im poznať svoje korene. Rodiny by mali zachovávať a odovzdávať pramene budúcim generáciám, aby poznali svoj pôvod.
Slovensko je pestré vo svojich zvykoch a tradíciách. Každá rodina má svoje zvyky, ktoré by mali vytvárať pocit jedinečnosti a hrdosti. Je našou úlohou rodinnú históriu spoznávať a zachovávať pre ďalšie generácie.
Rodokmeň a genealógia
Každá rodina sa skladá z niekoľkých členov, ktorých môžeme rozdeliť do generácií. Generácia je skupina ľudí, ktorí sa narodili v približne rovnakom období (starí rodičia, rodičia, deti). Vzťahy medzi členmi rodiny môžeme graficky zaznačiť do rodokmeňa. Vytvorenie kvalitného rodokmeňa je náročná úloha, ktorou sa zaoberá veda - genealógia.
Komunikácia v rodine
Komunikácia znamená dorozumievanie sa medzi členmi spoločenskej skupiny. Môže byť jednostranné odovzdávanie informácií (príkaz) alebo vzájomná výmena informácií (rozhovor). Komunikácia môže byť verbálna (slovná) alebo neverbálna (gestá, mimika). Tiež môže byť osobná alebo neosobná (list, telefón, chat).
Najrozšírenejším typom verbálnej komunikácie je rozhovor. Je potrebné pri ňom dodržiavať isté zásady: hovoriť stručne a jasne, neklamať, vyjadrovať sa k veci. Ľudia by sa mali cvičiť v asertivite (vedieť slušne vyjadriť svoj názor), empatii (vedieť sa vcítiť do druhého človeka), umení klásť otázky a umení počúvať.
Rodinné krízy a ich zvládanie
Kvalita života v rodine závisí od toho, ako si jej členovia rozumejú a komunikujú. Počas života musí rodina riešiť rôzne situácie - niektoré menej vážne, iné kritické.
Bežné problémy: bežná choroba člena rodiny, strata práce, sťahovanie.
Kritické situácie: úmrtie člena rodiny, rozvod rodičov, vážna choroba člena rodiny.
Na rodinné krízy sú veľmi citlivé deti. V harmonickej rodine dokážu jej členovia takéto situácie riešiť a vyrovnať sa s nimi. Počas prežívania krízovej situácie deti prechádzajú tromi fázami:
- Obrana (sebaobviňovanie): „Prečo sa to stalo práve mne? Za všetko môžem ja! Neverím...!“
- Zlosť: hnev na najbližších, na celý svet.
- Vyrovnávanie sa so situáciou.
Riešenie problémových a záťažových situácií
Každý deň si prechádzame určitými záťažovými situáciami, vtedy hovoríme, že máme stres. Zvládnutie takýchto situácií je u ľudí rôzne a závisí od pripravenosti ich riešiť.
Príklady bežných záťažových situácií: zlá známka, choroba, hádka s rodičmi, strata mobilného telefónu.
Príklady závažných záťažových situácií: strata zamestnania, vážna choroba alebo úraz, smrť, rozvod alebo rozchod, sťahovanie.
Poznáme aj pozitívne záťažové situácie.
Problémy treba riešiť čím skôr. Tiež si treba nájsť čas na „vyventilovanie sa“ (šport, hudba, rozhovor...). Alkoholizmus a násilie nie sú riešením.
Medziľudské vzťahy
Rodinu delíme na užšiu (rodičia, deti) a širšiu (starí rodičia, ujovia, tety, bratranci, sesternice). V minulosti bol kontakt s rodinou oveľa užší ako dnes. Viac sa stretávali, rozprávali, pomáhali si, čo malo dobrý vplyv na výchovu. Dnes deti väčšinou nevyrastajú v širšej rodine, celá výchova tak zostáva na rodičoch, ktorí sú často v práci.
Zhoršili sa aj susedské vzťahy. Ľudia sa často ani nepoznajú, nepozdravia sa, skôr sa hádajú ako si pomáhajú.
Rodiny a ľudia celkovo sa potrebujú viac stretávať, rozprávať, budovať hodnotné vzťahy, pomáhať si.
Viacgeneračná rodina
V minulosti žili na Slovensku širšie rodiny v jednom príbytku, kde spoločne bývali starí rodičia, rodičia a deti. Toto spoločné bývanie malo výhody: učili sa vzájomnej úcte, rešpektovaniu, tolerancii, zachovávali sa tradície, starí rodičia pomáhali s výchovou vnúčat, pomáhali si pri prácach okolo domu. Deti zase mohli pomôcť rodičom a starým rodičom, keď už boli starí a chorí.
Nevýhodou viacgeneračného bývania môže byť strata súkromia, rozdielnosť názorov, hádky. V dnešnej dobe je samostatné bývanie veľmi drahé, takže sa znova objavuje viacgeneračné bývanie.
Človek ako člen spoločenskej skupiny
Každý človek je členom nejakej spoločenskej skupiny. Základnou skupinou je rodina, neskôr je to školská trieda, partia, zamestnanie. Každá skupina má nejaké pravidlá, vzťahy a úlohy.
Každý žiak v triede je jedinečná osobnosť. V triede medzi žiakmi vznikajú rôzne vzťahy a úlohy, napríklad úloha vodcu, šaša, robotníka, outsidera. Aby sme mohli fungovať v skupine, musíme sa to naučiť. V skupine sa učíme empatii, asertivite, tolerancii, rešpektu. Toto začlenenie do skupiny nazývame socializácia. Každý má prispievať k fungovaniu skupiny. O vyspelosti skupiny svedčí to, že dokáže prijať aj slabých členov. Členovia, ktorí skupinu zneužívajú, môžu byť vylúčení.
Moji spolužiaci a triedny kolektív
Medzi žiakmi v triede vznikajú rôzne vzťahy a žiaci majú rôzne úlohy. Vodcom je ten, kto má istú autoritu a ostatní členovia skupiny ho rešpektujú. Správny vodca pracuje v prospech skupiny a rieši problémy. Nesprávny vodca sa stará len o seba a autoritu si získava násilím.
Outsider je ten, koho skupina neprijala alebo ho zneužíva. Fyzické alebo psychické násilie páchané na niekom, kto sa nemôže brániť, nazývame šikanovanie. Nikdy nedovoľ, aby niekto niekomu ubližoval! Šikanovanie je trestné.
Skupina ľudí, ktorí spolupracujú a podriaďujú sa záujmom skupiny, sa nazýva kolektív. Na to, aby mohol kolektív vzniknúť, musia mať členovia skupiny niečo spoločné. V prípade triedy je to rovnaký rozvrh a učivo, zážitky (napr. výlet), učitelia, práva a povinnosti. Kolektív si uvedomuje spoločnú identitu - „my“.
Každý člen skupiny je však iný. Má inú výchovu, povahu, schopnosti. Na to, aby vznikol dobrý kolektív, každý člen sa musí podriadiť spoločným záujmom, spolupracovať a má zodpovednosť za svoje správanie. Kolektív by mal držať spolu v dobrom i zlom. To však neplatí, ak sa pácha nejaký zločin. Vtedy je správne povedať pravdu (napr. o šikanovaní).
Rovnakosť a jedinečnosť
Všetci ľudia sú si rovní, ale nie sú rovnakí. Každý má rovnaké ľudské práva. Každý je však jedinečná osobnosť s iným vekom, postavou, pohlavím, farbou pleti, vzdelaním, náboženstvom. Rozumní ľudia tieto rozdiely chápu a sú tolerantní. Snažia sa rozdielom porozumieť a prijať ich, alebo sa správajú neutrálne.
Nerozumní ľudia sú netolerantní, neznášanliví alebo ľahostajní. Majú predsudky, teda sú negatívne naladení voči niečomu alebo niekomu. Xenofóbia je strach z cudzincov. Rasizmus je teória, že jedna rasa je lepšia ako druhá.
Aj v triede môžeme pozorovať odlišnosť. Niekomu ide učenie dobre, iný je nadaný na šport, niekto pekne kreslí. Máme aj integrovaných žiakov, ktorí majú zo zdravotných dôvodov iné pravidlá a potreby na vyučovanie.
Komunikácia v triede
Komunikácia je základom všetkého. Dôležitá je empatia, asertivita a schopnosť robiť kompromisy.
Pravidlá verbálnej komunikácie v triede:
- Hovoriť k téme.
- Hovoriť pravdu.
- Hovoriť jasne, stručne, zreteľne.
- Vždy hovorí iba jeden a ostatní počúvajú.
- Snažiť sa porozumieť.
- Nevysmievať sa, neklamať, neohovárať, neurážať.
Dôležité je tiež všímať si neverbálnu komunikáciu (gestá, mimika, postoj tela).
Školská samospráva
Triednu samosprávu si volia žiaci v triede. Tvorí ju predseda a podpredseda triedy a ostatné funkcie. Úlohou predsedu je hovoriť v mene triedy. Má to byť osobnosť s výborným správaním, študijnými výsledkami a schopnosťami komunikovať a rozhodovať sa. Spolupracuje s triednym učiteľom.
Školskú samosprávu (alebo školský parlament) tvoria zástupcovia z jednotlivých tried. Riešia sa tu záležitosti, ktoré majú vplyv na všetkých žiakov školy (organizácia podujatí školy, riešenie problémov žiakov...). Parlamentu pomáha poverený učiteľ.
Obe formy samosprávy učia žiakov, ako sa môžu zapojiť do verejného života, keď budú dospelí.
Naši učitelia
Každý učiteľ je jedinečnou osobnosťou s vlastnými metódami, prístupom k žiakom, autoritou a súkromným životom. Niektorí učitelia sa zameriavajú viac na učivo, iní na osobnosti žiakov. To všetko ovplyvňuje ich prácu. Veľký podiel na prístupe učiteľa k žiakom má správanie sa žiakov k učiteľovi.
Všetci učitelia majú lásku k deťom, snažia sa spoznať žiakov a chcú byť príkladom. Chcú žiakom odovzdať čo najviac. Dôležité je, aby žiaci učiteľov rešpektovali. Len tak sa dá dosiahnuť priateľská atmosféra na hodinách. Spolupráca učiteľov so žiakmi potom vedie k dobrým výsledkom a úspechom.
Občan Slovenskej republiky a samospráva
Byť občanom nejakého štátu znamená mať voči štátu povinnosti a práva. Občianstvo sa zvyčajne získava narodením. Ak by sme chceli získať občianstvo iného štátu, musíme splniť predpísané podmienky a stratíme slovenské občianstvo.
Obec je najmenšia samosprávna jednotka so súvislým domovým osídlením a vlastným názvom. Na Slovensku máme 2750 obcí a 140 miest. Mesto je označenie pre obec, ktorá má mimoriadny význam a spĺňa určité kritériá (napr. počet obyvateľov, hospodársky alebo kultúrny význam).
Na čele obce je starosta, na čele mesta je primátor.
Naša obec/mesto
Obec, v ktorej sme sa narodili, sa nazýva rodisko. Obec, v ktorej žijeme, sa nazýva bydlisko. Dianie v obci sa zaznamenáva do obecnej kroniky. Každá obec je unikátna svojou geografickou polohou, skladbou obyvateľstva, históriou, folklórom. Na vyjadrenie jedinečnosti sa používajú obecné/mestské symboly: vlajka, pečať a erb.
História a pamiatky našej obce
Každá obec má svoju históriu a pamiatky, ktoré svedčia o jej minulosti. Tieto historické prvky sú dôležité pre zachovanie identity a kultúrneho dedičstva.
Osobnosti regiónu
Každý región má svoje osobnosti, ktoré dosiahli významné úspechy v rôznych oblastiach. Sú vzormi pre mladú generáciu a sú na ne hrdí.
Regióny a Slovenská republika
Región je tradičná ucelená oblasť našej vlasti s podobnými zvykmi, tancami, nárečím. Regióny sa od seba odlišujú napr. v nárečí, krojoch, obydliach, tancoch, hudbe. Niektoré regióny sú viac hospodársky rozvinuté, iné menej.
Viacero regiónov, ktoré majú podobné vlastnosti, tvorí národ. Národ je spoločenstvo ľudí, ktorých spája jazyk, história, územie a kultúra.