Predčasne narodené deti: Výzvy, starostlivosť a dôležitosť kontaktu s rodičmi

Pôrodnosť na Slovensku dlhodobo klesá, no počet predčasne narodených detí zostáva pomerne vysoký. Vlani sa podľa Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) predčasne narodilo 3 751 detí. Na celom svete sa podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) narodí každé desiate dieťa pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva. Kým celková pôrodnosť klesá, predčasné pôrody sú stále významnou výzvou.

Predčasný pôrod môže mať niekoľko príčin. „V súčasnosti majú aj ženy s vážnymi chronickými ochoreniami šancu byť matkami, čo by v minulosti nebolo možné. Aj za cenu predčasného pôrodu. Rovnako tehotenstvo po umelom oplodnení, najmä v prípade viacpočetnej tehotnosti, výrazne vplýva na riziko predčasného pôrodu,“ uvádza krajská odborníčka ministerstva zdravotníctva pre neonatológiu Darina Chovancová. Lekárka zdôrazňuje, že veľký význam pre ich prognózu má kvalitná predpôrodná starostlivosť. „Skúsený gynekológ dokáže zachytiť známky hroziaceho predčasného pôrodu včas.“

Väčšina detí, ktoré vážia menej ako 2 500 gramov (g), patrí k predčasniatkam. Vlani ich bolo približne 60 percent. Šanca na prežitie dieťaťa bez následkov je na úrovni 24. týždňa tehotenstva. Predčasne narodené deti totiž nie sú dostatočne pripravené na prostredie mimo maternice. „Po pôrode je potrebné novorodenca stabilizovať dosiahnutím dostatočného prevzdušnenia pľúc, aby boli všetky orgány dobre zásobované kyslíkom. Prostredie, v ktorom je dieťatko umiestnené, imituje tepelný komfort maternice. Telesnú pohodu mu poskytuje tzv. […]“

Nezrelí novorodenci potrebujú špeciálnu výživu, ktorá im spočiatku tečie priamo do žíl. Ich žalúdok totiž spočiatku nestrávi potrebné množstvo mlieka. Ideálnou stravou pre všetkých novorodencov je mlieko od vlastnej matky. „Mlieko matiek, ktoré porodili predčasne, má špeciálne zloženie vzhľadom na zastúpenie živín.“

Predčasne narodené deti majú vážne adaptačné problémy súvisiace s nezrelosťou ich orgánov. Po narodení sú umiestnené na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Ich prežitie potom závisí od viacerých prístrojov. Potvrdzujú to aj štatistiky NCZI z minulého roka. U 68 percent detí narodených v termíne sa začalo dojčenie do hodiny po narodení. V prípade predčasne narodených detí to bolo len 21 percent. Personál v pôrodniciach však vedie matky k stimulácii prsníkov a k pravidelnému odsávaniu mlieka. Dieťa ho tam môže dostávať pravidelne.

„Pri takomto budovaní číhajú na krehkých drobcov mnohé nástrahy. Väčšina rodičov, ktorí očakávajú narodenie bábätka, s rizikom predčasného pôrodu vôbec nepočíta. Rodičia majú výčitky a pocit zlyhania. Majú tiež strach o život svojho dieťaťa. V týchto prípadoch im môže pomôcť psychologická podpora.“

Riziká a komplikácie predčasného pôrodu

Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, 5 tisíc z nich sa rodí predčasne. Inak povedané, každé 11. dieťa na Slovensku sa narodí pred stanoveným termínom. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie sú za predčasne narodené deti považované tie, ktoré sa narodia pred ukončeným 37. týždňom tehotenstva.

Deti narodené v 32. - 36. týždni tehotenstva označujeme ako ľahko nezrelé. Veľmi nezrelé deti sa rodia v 28. - 31. týždni a je ich približne 10 % z celkového počtu predčasne narodených detí. Najohrozenejšiu skupinu predstavujú extrémne nezrelé deti narodené pred 28. týždňom tehotenstva.

Predčasne narodené deti ešte nie sú pripravené na život mimo maternice, preto im po pôrode hrozí množstvo zdravotných komplikácií. U týchto detí platí, že čím skôr sa narodia, tým majú všetky svoje orgány nezrelšie. Ich mozog oveľa citlivejšie reaguje na vplyvy z vonkajšieho prostredia - prudké osvetlenie, hluk, necitlivú manipuláciu, bolesť. Toto všetko sa môže v budúcnosti prejaviť v podobe dlhodobých komplikácií.

Chýba im dokonalá organizácia cyklov spánok - bdenie, vývoj psychomotorických funkcií býva oneskorený, mávajú problémy s rečou, poruchy zraku a sluchu. Hyperaktivita, poruchy pozornosti a vizuo-motorickej koordinácie spôsobujú nezrelým deťom neskôr problémy v škole. Spočiatku majú veľmi citlivé bruško, koliky, ale aj problémy s prehĺtaním, trávením a toleranciou výživy, čo spôsobuje poruchy rastu. Nedostatočná výživa súvisí s ďalšími komplikáciami, najmä vývojom psychomotoriky a imunitným systémom. Tieto deti sú oveľa častejšie ohrozené rôznymi infekciami, najmä dýchacích ciest. Zvlášť nebezpečným je pre ne respiračný syncyciálny vírus (RSV), ktorý môže u nich spôsobiť až zlyhanie dýchania.

Najrizikovejšou skupinou sú extrémne nezrelí novorodenci narodení pred 28. týždňom tehotenstva s pôrodnou hmotnosťou menej ako 1000 g. Tvoria približne 5 % zo všetkých predčasne narodených detí. Vzhľadom na nezrelosť všetkých orgánov, ktorá významne limituje ich funkciu, tieto deti vyžadujú vysoko špecializovanú a finančne náročnú starostlivosť.

Špecializovaná starostlivosť a perinatologické centrá

Za týmto účelom zriadilo v roku 1997 Ministerstvo zdravotníctva SR šesť vysoko špecializovaných perinatologických centier (pericentier) pre starostlivosť o matku a jej nezrelé dieťa. Nachádzajú sa v Bratislave, Nových Zámkoch, Martine, Banskej Bystrici, Košiciach a Prešove. „Funkcia špecializovaných pracovísk spočíva v centralizácii závažných prípadov tehotenských a neonatálnych komplikácií v príslušných regiónoch a zvyšovaní kvality starostlivosti o tehotnú ženu, rodičku, šestonedieľku a jej novorodenca,“ zdôrazňuje profesor MUDr. Miroslav Borovský, CSc., hlavný odborník MZ SR pre gynekológiu a pôrodníctvo.

Do pericentier sú odosielané tehotné ženy s komplikáciami do 32. týždňa, ale i ženy vo vyššom týždni tehotenstva so závažnými tehotenskými komplikáciami. Cieľom starostlivosti o extrémne nezrelých je nielen ich prežitie, ale aj v budúcnosti plnohodnotný život bez trvalých následkov. Najideálnejším riešením pre matku aj dieťa je transport „in utero“, t.j. transport dieťaťa ešte v matkinej maternici do perinatologického centra.

Potešujúca je skutočnosť, že počet takýchto transportov do centra sa v posledných rokoch zvýšil. V roku 2015 sa v špecializovaných centrách narodilo 88% detí s hmotnosťou do 1000 g a 83% detí s hmotnosťou 1000-1500 g, ostatní novorodenci boli do centier dovezení inkubátorom po narodení. „Narodením dieťaťa v centre významne vzrastá pravdepodobnosť kvalitného prežitia bez dlhodobých následkov. Transport dieťaťa po pôrode v inkubátore má byť preto rezervovaný len pre situácie, keď nebolo možné realizovať transport matky pred pôrodom, t.j. transport dieťaťa v maternici,“ tvrdí doc. MUDr. […]

Materská starostlivosť klokankovaním a dojčenie

V roku 2012 Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vydala celosvetové odporúčania s názvom Narodili sa priskoro týkajúce sa predčasných pôrodov a predčasne narodených detí. O desať rokov neskôr, koncom roku 2022, publikovala WHO prelomové odporúčania týkajúce sa predčasne narodených detí, ktoré sa zameriavajú na kombináciu ľudského prístupu s potrebou špecializovanej starostlivosti a zahrnutím opatrení, ktoré vedú k zníženiu úmrtnosti predčasne narodených detí, medzi ktoré patrí neustála Materská starostlivosť klokankovaním, dojčenie a prítomnosť rodičov pri predčasne narodených bábätkách bez separácie a zahrnutie rodičov do starostlivosti o predčasne narodené deti.

Tieto nové odporúčania WHO „... odrážajú nové dôkazy poukazujúce na to, že jednoduché intervencie ako Materská starostlivosť klokankovaním okamžite po pôrode, skoré začatie dojčenia, používanie CPAP a liekov ako kofeín pri dýchacích ťažkostiach dokážu zásadným spôsobom znížiť úmrtnosť detí, ktoré sa narodili predčasne alebo s nízkou pôrodnou hmotnosťou.“ Odporúčania WHO zdôrazňujú potrebu zaistiť, aby matka a rodina hrali ústrednú úlohu pri starostlivosti o ich bábätko. Matky a novorodenci by mali zostať spolu od pôrodu a nemali by byť oddelení, pokiaľ bábätko nie je ohrozené na živote.

Dokument ďalej zdôrazňuje, že rodičia by mali mať prístup na jednotky intenzívnej starostlivosti 24 hodín denne, aby nedochádzalo k separácii matiek od bábätiek. Pretože prítomnosť rodičov zlepšuje zdravotný stav bábätiek a ich prospievanie. Úloha rodín v starostlivosti o tieto bábätká už od pôrodu je nenahraditeľná. Vytvára to príležitosť pre kontakt koža na kožu, dojčenie aj napĺňanie potrieb bábätka.

Nové vedecké postupy WHO z novembra roku týkajúce sa starostlivosti o predčasne narodené bábätká a bábätká narodené s nízkou pôrodnou hmotnosťou obsahujú 25 odporúčaní. Medzi tieto odporúčania okrem iného patrí:

• Odporúča sa kontakt koža na kožu (Materská starostlivosť klokankovaním) ako rutinný spôsob starostlivosti pre všetky predčasne narodené bábätká a bábätká s nízkou pôrodnou hmotnosťou. S poznámkou 8 - 24 hodín za deň, čo najviac hodín za deň.
• Odporúča sa okamžitý kontakt koža na kožu po narodení. Teda Materská starostlivosť klokankovaním čo najskôr po pôrode.
• Na kŕmenie sa odporúča matkino vlastné materské mlieko, a to aj deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
• Ak materské mlieko vlastnej matky nie je k dispozícii, odporúča sa darcovské materské mlieko, a to aj pre deti narodené pred 32. gestačným týždňom.
• Rodiny by mali byť v nemocniciach zahrnuté do rutinnej starostlivosti o predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou.

Tieto nové odporúčania sú jednoznačným vyhlásením podpory pre kontakt koža na kožu už po pôrode pre predčasne narodené bábätká, celodennej Materskej starostlivosti klokankovaním a podpory pre dojčenie a kŕmenie materským mliekom.

„V odporúčaniach sa uvádza, aby sa kontakt koža na kožu s rodičmi - známy ako materská starostlivosť klokankovaním - začal ihneď po narodení, bez akéhokoľvek počiatočného obdobia v inkubátore. Ide o významnú zmenu oproti predchádzajúcim usmerneniam a bežnej klinickej praxi. Toto odzrkadľuje obrovský zdravotný význam toho, aby rodičia a ich predčasne narodené deti mohli zostať po narodení spolu, bez separácie.“

„Predčasne narodené deti môžu prežiť, prosperovať a zmeniť svet - ale každé dieťa musí dostať túto šancu,“ povedal Dr. Tedros Adhanom Ghebreyesus, generálny tajomník WHO. „Tieto odporúčania ukazujú, že zlepšenie výsledkov pre tieto malé deti sa vždy netýka poskytovania najmodernejších riešení, ale skôr zabezpečenia prístupu k základnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je zameraná na potreby rodín.“

Predčasné narodenie je naliehavým problémom verejného zdravia. Každý rok sa odhaduje, že 15 miliónov detí sa narodí predčasne, čo predstavuje viac ako 1 z 10 všetkých pôrodov na celom svete, a ešte vyšší počet - viac ako 20 miliónov detí - má nízku pôrodnú hmotnosť. Toto číslo stúpa a predčasné narodenie je v súčasnosti hlavnou príčinou úmrtia detí mladších ako 5 rokov.

Väčšinu predčasne narodených detí je možné zachrániť pomocou uskutočniteľných, nákladovo efektívnych opatrení vrátane kvalitnej starostlivosti pred pôrodom, počas pôrodu a po pôrode, prevencie a zvládania bežných infekcií a materskej starostlivosti klokankovaním - kontaktu koža na kožu v špeciálnej košeli alebo šatke na čo najviac hodín s primárnou osobou, zvyčajne matkou, a výlučným dojčením.

Keďže predčasne narodeným deťom chýba telesný tuk, majú po narodení problémy mnohé z nich s reguláciou telesnej teploty a často potrebujú lekársku pomoc pri dýchaní. Pre tieto deti sa kedysi odporúčalo oddelenie od matky a najprv stabilizácia v inkubátore alebo na výhrevnom lôžku. To trvalo v priemere asi 3 - 7 dní. Výskum však teraz dokázal, že začatie materskej starostlivosti klokankovaním ihneď po narodení zachráni oveľa viac životov, zníži infekcie a podchladenie a zlepší kŕmenie.

„Prvé objatie s rodičom je nielen emocionálne dôležité, ale aj absolútne rozhodujúce pre zvýšenie šance na prežitie a lepšie zdravotné výsledky pre predčasne narodené deti a deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou,“ povedala Dr. Karen Edmondová, vedúca oddelenia pre zdravie novorodencov vo WHO.

Dojčenie a výživa predčasne narodených detí

Všetky odporúčania sa dojčenie dôrazne odporúča na zlepšenie zdravotných výsledkov predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou, pričom vedecké dôkazy ukazujú, že sa znižuje riziko infekcie v porovnaní s umelou výživou. Tam, kde materské mlieko nie je k dispozícii, je najlepšou možnosťou darcovské materské mlieko, aj keď v prípade, že neexistujú banky s darcovským mliekom, možno použiť umelé mlieko určené pre predčasne narodené deti.

Na základe spätnej väzbu od rodín obsiahnutej vo viac ako 200 štúdiách, odporúčania tiež obhajujú zvýšenú emocionálnu a finančnú podporu pre rodičov. Rodičovská dovolenka je potrebná na pomoc rodinám pri starostlivosti o dieťa, uvádzajú odporúčania, pričom vládne a regulačné opatrenia a nároky by mali zabezpečiť, aby rodiny predčasne narodených detí a detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou dostali dostatočnú finančnú podporu a podporu na pracovisku.

Keď sa bábätko narodí predčasne, je potrebné vynahradiť mu pobyt v maternici. Pri predčasne narodenom bábätku preberá funkciu maternice a placenty matkin hrudník a dojčenie. Pre predčasne narodené bábätká nie je kontakt koža na kožu len maznaním sa s bábätkom. Je to vedecky podložená nevyhnutnosť kriticky dôležitá pre jeho prežitie, chorobnosť a vývin do budúcnosti. Predčasne narodené bábätko potrebuje kontakt koža na kožu a dojčenie rovnako intenzívne ako lekármi poskytovanú starostlivosť.

Kontakt koža na kožu umožňuje popôrodnú adaptáciu, pomáha dýchaniu, podporuje činnosť srdca, lepšie ako inkubátor udržiava teplotu, zabraňuje pauzám v dýchaní, reguluje činnosť tráviaceho traktu a využívanie živín, je ochranou pred infekciami a umožňuje sled dejov, ktoré vedú k dojčeniu, zvyšuje tvorbu mlieka, pomáha prospievaniu bábätka a jeho rastu, reguluje spánok a jeho kvalitu, je nesmierne dôležitý pre rast a rozvoj mozgu. Kontakt koža na kožu je kľúčový pre pokračovanie a rozvoj vzťahovej väzby.

Kontakt koža na kožu by pri predčasne narodených bábätkách mal trvať nepretržite celý deň a celú noc, ideálne v časových úsekoch, ktoré majú najmenej 6 hodín. Takýto kontakt sa vedecky nazýva Materská starostlivosť klokankovaním. Vedie k začatiu dojčenia a skoršiemu prepusteniu z nemocnice. Čím má bábätko nižšiu pôrodnú hmotnosť alebo čím skôr sa narodí, o to viac mu kontakt koža na kožu dáva šancu na prežitie.

Kontakt koža na kožu a dojčenie predstavujú pre predčasne narodené bábätko základ, ku ktorému je možné pridať potrebnú techniku. Bábätká by nemali zostať samy, separované od matky bez možnosti kontaktu s jej telom. Predčasne narodené bábätká môžu byť dojčené hneď, ako o to v kontakte koža na kožu prejavia záujem. Nie je dôvod začínať ich učiť sa kŕmiť z fľaše. Dojčenie je pre ne fyziologické a upokojujúce. Materská starostlivosť klokankovaním nahrádza inkubátor a oproti inkubátoru zvyšuje šance na prežitie ako aj fyzické a psychické zdravie.

Mnoho z ťažkostí s dojčením predčasne narodených bábätiek pochádza z toho, že na dojčenie nedostanú šancu, že nezažívajú kontakt koža na kožu a že sa s ich dojčením nezačína po narodení, ale niekedy mnoho týždňov neskôr a až po tom, čo dostávali fľašku alebo striekačkou namiesto pomoci s dojčením. Kontakt koža na kožu vedie predčasne narodené bábätká k dojčeniu a zvyšuje tvorbu mlieka. Dojčenie eliminuje množstvo problémov, ktoré predčasne narodené bábätká majú, vrátane nekrotizujúcej enterokolitídy - ochorenia čreva, ktoré môže byť smrteľné.

Predčasne narodené bábätká sú najzraniteľnejšia skupina novorodencov. Kontakt s matkou a dojčenie potrebujú pre svoje prežitie a zdravie ešte viac ako všetky ostatné bábätká.

Riziká bozkávania a dotykov novorodencov

GALÉRIA

Kto by nemal vôbec bozkávať či sa dotýkať novorodeniatka počas prvých dní až týždňov? Samozrejme hovoríme o stále sa vyvíjajúcom imunitnom systéme a rizikách prenosu infekcií, o ktorých nemusíme ani tušiť.

Ak by ste sa novopečených rodičov spýtali, či chránia svojich novorodencov pred najbližšou rodinou, určite by pokrútili hlavou. Chrániť? A pred čím? Ako by ste sa správali vy? Na novorodeniatko však môžete preniesť vírus, ktorý ho však môže pripraviť o život, ako sa to stalo mame Annabel.

Prieskum tvrdí, že zakázať bozkávať novorodeniatko rodine nechceme. Chystáte sa navštíviť mamičku s bábätkom? Väčšina ľudí, najmä najbližšej rodiny, si nevie predstaviť nedotýkať sa, nebozkávať, neobjímať novorodenca, nového člena či členku rodiny, ktorých sa chystajú privítať na svete a vo svojich životoch. Nedá sa tomu ubrániť, aby ste ten voňavý, nádherný uzlíček nevyobjímali, neovoňali, nepritisli si ho k tvári a nepobozkali na tváričku. Podľa detských lekárov to však v prvých dňoch až týždňoch života nie je správny postup.

Podľa prieskumu v Spojenom kráľovstve z roku 2023 by 54 % rodičov dovolilo rodine a priateľom, priateľkám pobozkať svoje novorodeniatko. Ak by ste sa ako rodič naopak bozkávaniu či dotykom bránili, patrili by ste k menšine - až 63 % rodičov by sa cítilo nepríjemne, keby bozkávanie od rodiny odmietli. Jednoducho pre obavy, že svojich blízkych urazia, dotknú sa ich alebo budú obvinení z prílišnej ochrany, prípadne premotivovanosti. Prieskum robila charitatívna organizácia The Lullaby Trust.

Infekcie, o ktorých bozkávajúci nevedia

Aj napriek pokušeniu pobozkať, dotýkať sa toho uzlíčka radosti, ktoré sa práve vypýtalo na svet, je obrovské, predstavujú cudzí ľudia mimo rodičov pre novorodeniatko bezpečnostné riziko. Keď si totiž pozriete inkubačnú dobu infekcií a najrozmanitejších ochorení, bežne sa vyskytujúcich v populácii, najmä počas chrípkovej sezóny, u väčšiny sa prvé príznaky objavia až po tom, ako ste pre svoje okolie už infekční. Dokonca niektoré ochorenia môžu v človeku prebiehať bez akýchkoľvek príznakov.

Že sa v našom tele rozvíja infekcia, nemusíme vedieť. Praktická lekárka Dr. Laura Purdy v rozhovore pre yahoo.com opakuje jednu a tú istú pravdu stále dokola - bábätká, najmä novorodenci, majú stále nedostatočne vyvinutý imunitný systém. „Nie je schopný bojovať proti infekciám rovnakým spôsobom ako imunitný systém starších detí a dospelých. Deti a dospelí môžu bojovať s infekciou bez toho, aby si toho boli vedomí a bozkávaním bábätka môžu tento vírus preniesť na dieťa, ktoré naopak môže mať problém s ním takto bojovať.“

Pobozkal ho niekto s oparom, bábätko následne zomrelo. „Hoci aj infekcie, ktoré spôsobujú mierne symptómy ako nachladnutie u dospelých a starších detí, môžu byť pre bábätká život ohrozujúce,“ potvrdila aj výkonná riaditeľka The Lullaby Trust Jenny Ward. Navyše množstvo rodinných príslušníkov chytí bábätko do rúk bez toho, aby si predtým umylo ruky. Pritom ide o jedno zo základných hygienických požiadaviek, ktoré by ste dodržali napríklad v prípade, ak sa idete stretnúť s človekom s oslabeným imunitným systémom.

Britská autorka a členka charitatívnej organizácie Annabel Karmel sa zdôverila o svojej skúsenosti, ktorá vyústila do veľkej tragédie: „Svoje prvé dieťatko, dcérku Natashu som stratila, keď mala len 3 mesiace. Práve tá sa nakazila od niekoho, kto ju pobozkal a mal opar na ústach. Práve tento vírus sa u nej rozvinul do encefalitídy. Pamätám si, ako som sedela v nemocnici a držala ju za rúčku, keď odchádzala. Prísť domov bez dieťaťa bola najťažšia vec, akú som kedy spravila. Zrútil sa mi celý svet.“

Vírusy bežné pre nás, nebezpečné pre bábätká. Jedným z príkladov vírusov nebezpečných pre bábätká je práve spomínaný herpes vírus HSV (herpes simplex viruses). Celkovo je rizikový pre všetky deti do 2 rokov.

Novorodenca navyše môžeme nakaziť nielen bozkom, ale aj dotykom jeho tváre, nosa, hlavičky, ruky alebo bruška. „Ak sa v našom tele vyvinul vírus a my sa dotkneme dieťaťa a ono sa potom dotkne oka, úst alebo nosa, vírus sa môže rozšíriť.“

Ďalším nebezpečným vírusom je respiračný syncyciálny vírus (RSV). Prispieva k problémom s dýchaním, kvôli ktorým je hospitalizácia dieťatka nevyhnutná. „V súčasnosti sa v Európe vyskytuje viacero ochorení, ktoré môžu byť spôsobené vírusom RSV. Desivé je napríklad to, že sa môže rozvinúť do bronchiolitídy alebo zápalu pľúc, ktoré sú pre deti s nie úplne vyvinutým imunitným systémom veľmi ťažké.“

Novorodenci sú ďalej náchylnejší na rozvoj závažných infekcií ako sepsa a meningitída. Nemajú ešte ochranu získanú očkovaním a ich hematoencefalická bariéra (ktorá chráni pred vstupom infekcií do mozgu) rovnako nie je úplne vyvinutá. Aj preto sú novorodenci s horúčkou vo veku menej ako 3 mesiace považovaní za „núdzový stav“.

Aj pediatri a pediatričky z prestížnej Johns Hopkins All Children´s Hospital v St. Petersburgu na Floride odporúčajú, aby ste počkali 2 - 3 mesiace, kým bude imunitný systém vášho dieťatka silnejší, aby ste ho predstavili aj širšej rodine a priateľom či priateľkám. Návštevy môžu pokojne počkať. Tí upozorňujú aj na infekcie ako čierny kašeľ, ktorý sa šíri u našich českých susedov a už aj na Slovensku bol zaznamenaný prvý oficiálny prípad.

Opatrenia pri návšteve novorodenca

K akým opatreniam treba pristúpiť, keď chceme novorodenca navštíviť?

Vo všeobecnosti sa preto odporúča:

• Vyhýbať sa preplneným, rušným miestam ako nákupné centrá, letiská a lietadlá, zábavné parky, detské centrá, ihriská.
• Každý, kto príde do kontaktu s novorodencom, by si mal umyť ruky mydlom, pomôže aj odstránenie šperkov z rúk.
• Návštevníci by nemali novorodencov bozkávať na tvár, ruky, ani byť blízko ich tváre, pretože v ústach aj okolo nich je veľa baktérií - pomôcť znížiť šírenie infekcií môžu rúška.
• Návštevníci nesmú mať žiadne príznaky ani známky akéhokoľvek ochorenia - ktokoľvek s horúčkou, nádchou, kašľom, hnačkou by na návštevu nemal chodiť.

Namiesto bozkávania alebo objímania sa bábätku môžete radšej z bezpečnej vzdialenosti prihovoriť, usmiať sa, dokonca pohúpať kočíkom.

tags: #nedonosene #dieta #bozkavanie