Bonus na stravovanie pre maďarských zamestnancov: Prehľad práv a povinností

V rámci pracovných ciest a zamestnaneckých benefitov je dôležité poznať práva a povinnosti zamestnanca aj zamestnávateľa, najmä pokiaľ ide o stravovanie. Táto oblasť je regulovaná legislatívou, ktorá sa môže líšiť v závislosti od krajiny. V tomto článku sa zameriame na bonus na stravovanie pre maďarských zamestnancov, ktorý môže byť relevantný aj pre zamestnancov pracujúcich v Maďarsku alebo pre tých, ktorí cestujú do Maďarska na pracovné účely.

Práva a povinnosti zamestnancov pri pracovných cestách

Pri vycestovaní na pracovnú cestu majú zamestnanci určité práva a povinnosti, ktoré sa týkajú najmä náhrady výdavkov. Počet kalendárnych dní, počas ktorých je osoba na pracovnej ceste, sa počíta odo dňa a času odchodu do dňa a času návratu dopravného prostriedku na miesto, kde má zamestnanec trvalý pobyt alebo miesto výkonu práce. Rozlišuje sa, či ide o pracovnú cestu v Maďarsku alebo v zahraničí.

Zamestnanec má nárok na preplatenie amortizácie, čiže náhrady za prejazdené kilometre a tiež nárok na preplatenie náhrady za palivo. Na zaplatenie preddavku v maďarskej mene je potrebný súhlas zamestnanca. Ak súhlas udelí, zamestnanec dostane ekvivalent zálohovej platby v cudzej mene, vypočítaný priemerným výmenným kurzom vo vzťahu k cudzím menám stanoveným Národnou bankou Maďarska v deň platby zálohy alebo výmenným kurzom platným v 15. prílohy, resp.

Po schválení plánu kompetentnými osobami a po návrate zamestnanca z pracovnej cesty má zamestnanec povinnosť vyplniť vyúčtovanie pracovnej cesty. TULIP automaticky vypočíta náhrady za stravu na základe časového pásma a prechodu hraníc, ktoré je zamestnanec povinný uviesť v sekciách pre Prekročenie hraníc a Stravné.

Stravovanie zamestnancov v Maďarsku

V Maďarsku existujú špecifické pravidlá týkajúce sa stravovania zamestnancov, ktoré sú čiastočne upravené aj slovenským Zákonníkom práce, ak ide o zamestnávateľov pôsobiacich na Slovensku, ktorí vysielajú zamestnancov.

Denné diéty a príspevky

Na tuzemskej pracovnej ceste má zamestnanec nárok na denné diéty, ktoré pokryjú výdavky na stravovanie a iné drobné výdavky. Výška denného príspevku je 500 HUF. Zamestnávateľ si môže vybrať medzi vyplatením paušálneho denného príspevku, ktorý je zdaniteľný ako mzda, alebo nákladov na základe faktúr. Je tiež možné aplikovať oboje. Neexistujú žiadne limity týkajúce sa výšky príspevku.

V prípade cestovania lietadlom alebo loďou je potrebné počítať s dodatočnou 1 hodinou pred odletom z Maďarska a po prílete do Maďarska.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie bude uznaným daňovým výdavkom. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov, t. j. ide o výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie v zmysle § 152 ods. v sume najmenej 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a aktuálneho opatrenia MPSVaR SR o sumách stravného, t. j. minimálne 55 % ceny jedla, ale maximálne 55 % stravného v prvom časovom pásme.

SZÉP karta (Széchenyi Pihenőkártya) je jednou z najznámejších foriem benefitov so zvýhodnenou daňovou sadzbou. Od 1. januára 2025 sa karta rozširuje o úplne novú podkategóriu s názvom „Aktívni Maďari”. Benefit môže byť prevedený v dvoch častiach, maximálne do výšky 60 000 HUF za kalendárne polroky.

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to v priebehu pracovnej zmeny, pričom za pracovnú zmenu sa považuje výkon práce dlhší ako 4 hodiny. V prípade, ak zamestnanec nepracuje pre zamestnávateľa dlhšie ako 4 hodiny, nie je mu zamestnávateľ povinný zabezpečiť stravovanie.

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty.

Pri zahraničných pracovných cestách sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine.

Pre živnostníkov platí, že od 1. januára 2022 už nemusia dokladovať reálne výdavky na stravovanie. Do daňových výdavkov si môžu započítať stravné maximálne vo výške 55 % zo sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Od 1. decembra 2025 sa táto suma zvyšuje na 5,12 € za každý odpracovaný deň.

Mapa Maďarska s vyznačenými mestami

Daňové aspekty a benefity

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je z pohľadu zamestnávateľa daňovým výdavkom. Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je možné uplatniť do daňových výdavkov len v prípade, že spĺňa podmienky definované v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov.

Príspevok zamestnávateľa na stravovanie v zmysle § 152 ods. v sume najmenej 55 % ceny jedla a maximálne 55 % stravného poskytovaného pri pracovných cestách v trvaní 5 až 12 hodín.

V prípade, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona o dani z príjmov.

Novela Zákonníka práce a Zákona o dani z príjmov zjednotila od 1. 1. 2023 pravidlá pre oslobodenie príspevku na stravovanie zamestnancov. Oslobodenie od dane z príjmov je od 1. 12. 2025 jednotné pre všetky formy príspevku na stravovanie, najviac do výšky 5,12 €, čo zodpovedá 55 % z 9,30 €, teda z výšky stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu nebude pre zamestnanca predstavovať príjem podliehajúci dani z príjmov, teda bude príjmom oslobodeným od dane a poistných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie.

Najčastejším prípadom z praxe je, že zamestnávateľ prispieva časť zo sociálneho fondu a časť uhrádza zamestnanec. Rozhodnutie pre príspevok zo sociálneho fondu je výhodné z toho dôvodu, že takýto príspevok je oslobodený od dane a odvodov.

Kedy vzniká nárok na stravovanie?

Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania za odpracovaný čas, resp. pracovnú zmenu. Zamestnávateľ je povinný evidovať odpracovaný čas a v prípade poskytovania stravných lístkov alebo stravovacích poukážok na príslušný mesiac dopredu je povinný v ďalšom mesiaci poskytnuté stravné lístky alebo stravovacie poukážky krátiť o neodpracované zmeny z predchádzajúceho mesiaca.

Nárok na stravovanie vzniká vtedy, ak pracovná zmena trvá viac ako štyri hodiny. Nárok na stravovanie nemá zamestnanec, ktorého pracovná zmena netrvala viac ako 4 hodiny.

Pracovná zmena podľa § 90 Zákonníka práce je časť ustanoveného týždenného pracovného času, ktorý je zamestnanec povinný na základe vopred určeného rozvrhu pracovných zmien odpracovať v rámci 24 hodín po sebe nasledujúcich a prestávka v práci, pričom začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.

Nárok na poskytnutie stravy majú tí zamestnanci, ktorí vykonávajú prácu v mieste dohodnutom v pracovnej zmluve ako miesto výkonu práce, t. j. na svojom pravidelnom pracovisku.

U zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, je možné za pravidelné pracovisko dohodnúť miesto bydliska zamestnanca.

Zamestnávateľ v oblasti stavebníctva zamestnáva zamestnancov, ktorí pracujú v rôznych miestach na území republiky. Zamestnanci majú v pracovnej zmluve dohodnuté miesto pravidelného pracoviska miesto trvalého bydliska. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť týmto zamestnancom stravovanie v zmysle Zákonníka práce, zamestnancom patrí stravné za každý deň pracovnej cesty v závislosti od dĺžky trvania pracovnej cesty.

Domácky zamestnanec v zmysle § 52 Zákonníka práce, ktorého výkon práce je klasickým pracovným pomerom, s tým rozdielom, že prácu nevykonáva na pracovisku u zamestnávateľa, ale napr. doma.

Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie teplé hlavné jedlo.

V prípade, ak zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok, podľa Zákonníka práce musí hodnota stravného lístka predstavovať najmenej 75 % sumy stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Od 1. decembra 2025 teda minimálna hodnota stravného lístka predstavuje 6,98 € (75 % z 9,30 €).

V prípade, že zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu v rámci Slovenskej republiky, zamestnancovi prislúcha výška stravného v závislosti od trvania pracovnej cesty.

Maďarské voľby 2026: Expert na marketing analyzuje kampaň Orbána a Magyara

Prepojenie maďarskej a slovenskej legislatívy

Hoci sa článok primárne zameriava na bonus na stravovanie pre maďarských zamestnancov, je dôležité poznamenať, že ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnancov na pracovné cesty do Maďarska, musia sa dodržiavať aj ustanovenia slovenského Zákonníka práce týkajúce sa cestovných náhrad.

V prípade zahraničných pracovných ciest sa výška stravného taktiež odvíja od dĺžky pracovnej cesty mimo územia SR v danom kalendárnom dni, ale aj od základnej sadzby stravného v danej krajine.

Pri vypočítavaní nároku na stravovanie a jeho výške je potrebné brať do úvahy platnú legislatívu oboch krajín, ak sa týka zamestnancov pracujúcich pre slovenského zamestnávateľa, ale pôsobiacich v Maďarsku.

Infografika porovnávajúca stravné na Slovensku a v Maďarsku

Napríklad, ak zamestnanec pracuje na svojom pra­covisku od 7,30 hod. do 12,30 hod., kedy ho zamestnávateľ vyslal na pracovnú cestu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi stravovanie, lebo odpracoval viac ako štyri hodiny.

Zamestnanec má uzatvorený pracovný pomer s kratším pracovným časom. Denne odpracuje 4 hodiny. Každý zamestnanec v pracovnom pomere, ktorý na svojom pravidelnom pracovisku v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny bez ohľadu na to, či pracuje v rovnomerne alebo nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase a nepretržitej prevádzke.

Zamestnanec má týždenný pracovný čas 20 hodín rozvrhnutý na 3 dni v týždni, a to v pondelok a v stredu 8 hodín a v piatok 4 hodiny. Nárok na stravovanie mu vznikne v pondelok a v stredu.

Zamestnanec pracuje denne od 7,00 hod. do 12,00 hod. Keďže jeho pracovná zmena nie je dlhšia ako 6 hodín, zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť mu prestávku v práci na odpočinok a jedenie. Nárok na poskytnutie stravovania mu však vzniká, lebo jeho pracovná zmena je dlhšia ako 4 hodiny.

Ak zamestnávateľ so súhlasom zástupcov zamestnancov upraví podmienky, za ktorých bude poskytovať stravovanie aj pri prekážkach v práci, aj zamestnancom pracujúcim mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a rozšírenému okruhu zamestnancov, ktorým zabezpečí stravovanie, príspevok zamestnávateľa na stravovanie je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté podmienky poskytovania stravovania pri prekážkach v práci, pri práci mimo rámca rozvrhu pracovných zmien, pri zamestnávaní pracujúcich na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Ak zamestnávateľ poskytuje zamestnancom na stravovanie finančný príspevok v súlade so Zákonníkom práce, aj tento príspevok je uznaným daňovým výdavkom v zmysle § 19 ods. 2 písm. c) štvrtého bodu zákona o dani z príjmov.

Zamestnávateľ v oblasti lesného hospodárstva zamestnáva zamestnancov, ktorí vykonávajú ťažbu dreva v lese. Zamestnávateľ im stravovanie zabezpečiť nevie, preto im poskytuje finančný príspevok, ktorý je uznaným daňovým výdavkom. Zamestnávateľ však poskytuje finančný príspevok aj administratívnym zamestnancom, ktorí sa odmietli stravovať v stravovacom zariadení, v ktorom im zabezpečil stravovanie.

Zamestnávateľ zabezpečuje svojim zamestnancom stravovanie v hodnote jedla 4,20 €. Na toto jedlo prispieva sumou 3,10 €. V zmysle Zákonníka práce môže prispievať maximálne vo výške 55 % stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, t. j. 1,98 € - iba túto čiastku si môže uplatniť do daňových výdavkov. Suma nad túto hodnotu, t. j. 1,12 €, je považovaná za zdaniteľný príjem zamestnanca.

Do daňových výdavkov môže zamestnávateľ uplatniť príspevky na stravovanie vynaložené v súvislosti s dosahovaním, zabezpečením a udržaním príjmov.

Tabuľka s porovnaním výšky diét v rôznych krajinách EÚ

Kľúčové body:

  • Denné diéty v Maďarsku: 500 HUF.
  • Zamestnávateľ si môže vybrať medzi paušálnym príspevkom alebo úhradou nákladov na základe faktúr.
  • Príspevok zamestnávateľa na stravovanie je daňovo uznaným výdavkom.
  • SZÉP karta je obľúbeným benefitom v Maďarsku.
  • Pri pracovných cestách do zahraničia platia špecifické pravidlá pre stravné.
  • Slovenské pravidlá pre stravné a cestovné náhrady sa uplatňujú pri vyslaní zamestnancov na služobnú cestu do Maďarska.

tags: #bonus #na #dieta #pre #madarskeho #zamestnanca