Umelé prerušenie tehotenstva, známe aj ako interrupcia, je na Slovensku stále citlivou a diskutovanou témou. Hoci je interrupcia legálna, prístup k nej je pre mnohé ženy obmedzený. Dôvodom je uplatňovanie výhrady vo svedomí lekármi a niekedy aj celými zdravotníckymi zariadeniami. Tento článok poskytuje prehľad situácie v slovenských nemocniciach, ktoré nevykonávajú interrupcie, a skúma dôsledky tohto stavu pre ženy.
Výhrada vo svedomí ako prekážka
Lekári majú právo uplatniť si výhradu vo svedomí, čo znamená, že môžu odmietnuť vykonať zdravotnícky zákrok, ktorý je v rozpore s ich náboženským alebo morálnym presvedčením. Toto právo je zakotvené v Ústave Slovenskej republiky v článku o slobode vierovyznania. Problém nastáva, keď si výhradu vo svedomí uplatňuje väčšina lekárov v nemocnici, alebo dokonca celé zariadenie. V takom prípade je pre ženu ťažké, alebo nemožné, podstúpiť interrupciu v danom zariadení.
Príkladom je príbeh Jany, ktorá po neplánovanom otehotnení a strate podpory partnera zvažovala interrupciu. "Obvolala som bratislavské nemocnice a zažila poriadny šok. S výnimkou jednej nemocnice potrat nikde nevykonávajú,“ tvrdí Jana. Tento príbeh ilustruje, ako môže byť pre ženu náročné nájsť nemocnicu, ktorá interrupcie vykonáva.
Situácia v slovenských nemocniciach
Pravda zistila, že na Slovensku umelé potraty odmietajú robiť vo viacerých nemocniciach. Konkrétne ide o tieto mestá: Trstená, Dolný Kubín. V niektorých nemocniciach sa interrupcie nevykonávajú už roky. Napríklad v Trnave nerobia interrupcie už dvanásť rokov, v Nitre osem, v Topoľčanoch aj v Nových Zámkoch vyše šesť rokov. V Ružomberku dva roky a v Trstenej vôbec. Naopak, vo fakultných a univerzitných nemocniciach v Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne, Žiline, Košiciach a v Martine, si časť lekárov síce uplatňuje výhradu vo svedomí, interrupcie aj na žiadosť ženy však vykonávajú.
Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB) bola dlhší čas príkladom zariadenia, kde sa interrupcie na žiadosť pacientky nevykonávali. Hovorkyňa UNB Zuzana Čižmáriková uviedla, že interrupcie sa skutočne vykonávajú len v Nemocnici akademika Ladislava Dérera na Kramároch. Nikde inde. Dohodli sa na tom lekári, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí. Neskôr však nemocnica pod tlakom verejnosti a odborníkov zmenila svoj postoj a oznámila, že zákroky bude opäť vykonávať.
Podľa štúdie organizácie Možnosť voľby až 24 zdravotníckych zariadení na Slovensku odmieta poskytovať legálne interrupcie na žiadosť ženy. Štúdia tiež zistila, že pri veľkej časti skúmaných zariadení (23 percent) sa pritom nedalo dostať k jednoznačnej informácii, či interrupcie robia alebo nie.
Dôsledky obmedzeného prístupu k interrupciám
Obmedzený prístup k interrupciám má niekoľko negatívnych dôsledkov pre ženy:
- Cestovanie za zákrokom: Ženy musia cestovať aj stovky kilometrov, aby podstúpili interrupciu. To predstavuje finančnú a časovú záťaž, najmä pre ženy z menších miest a obcí.
- Vyššia cena zákroku: V súkromných zariadeniach je interrupcia drahšia ako v štátnych nemocniciach. To môže byť pre niektoré ženy finančne nedostupné.
- Negatívne skúsenosti: Niektoré zdravotnícke pracovníčky sa k ženám, ktoré sa rozhodnú pre interrupciu, správajú necitlivo alebo odsudzujúco. Jana zažila nepríjemné správanie od lekárky a sestry. "Spustila na mňa, že už mám svoj vek, že je to moja posledná šanca a inú už mať nebudem. Nič jej do toho nebolo. Bolo mi strašne!“ spomína Jana.
- Ohrozenie zdravia: Ak žena nemôže podstúpiť interrupciu včas a odborne, môže to ohroziť jej zdravie. V extrémnych prípadoch môže dôjsť aj k úmrtiu.
- Psychické problémy: Rozhodnutie o interrupcii je pre ženu vždy ťažké. Ak je prístup k zákroku obmedzený a spojený s negatívnymi skúsenosťami, môže to viesť k psychickým problémom, ako sú depresie, úzkosti a pocity viny.
Majka z Prešova podstúpila interrupciu na základe lekárskeho odporúčania, ktoré sa neskôr ukázalo ako nepravdivé. "Ležala som na posteli a rozmýšľala. S nikým som nehovorila. Odviedli ma na operačnú sálu. Tam sa začal intenzívny boj protichodných myšlienok. Ľahla som si na operačný stôl, mlčky pozerala na lekárov. Posledné, na čo si pamätám, keď som dýchala ‚rajský plyn', bol úsmev na perách. No duša sa neusmievala, tá mala ešte stále snahu bojovať. Prebrala som sa na slová lekárky, že už je po všetkom. A zrazu som mala vo všetkom jasno. Vedela som, že to dieťa chcem. Nech sa deje, čo chce. Spustila som taký plač ako nikdy. Nedalo sa to zastaviť niekoľko hodín. Odsudzujúce a opovrhujúce pohľady matiek s deťmi v náručí sa nedali zniesť," s hrôzou spomína. Tento príbeh ukazuje, aké ťažké je pre ženu vyrovnať sa s interrupciou, aj keď je vykonaná z lekárskych dôvodov.
Snahy o obmedzenie interrupcií
Na Slovensku existujú snahy o obmedzenie prístupu k interrupciám. Niektoré politické strany a náboženské organizácie presadzujú zmenu legislatívy, ktorá by interrupcie zakázala alebo výrazne obmedzila. Anna Záborská, poslankyňa Európskeho parlamentu, je známa svojimi snahami o obmedzenie interrupcií. Jej návrhy noviel zákona o interrupciách vyvolávajú kontroverzie a kritiku.
Odborníci však upozorňujú, že zákaz interrupcií by viedol k ohrozeniu žien, keďže potraty by sa vykonávali nelegálne a neodborne.
Klesajúci počet interrupcií
Napriek obmedzenému prístupu k interrupciám a snahám o ich zákaz, počet umelých prerušení tehotenstva na Slovensku dlhodobo klesá. V roku 2022 bol zaznamenaný druhý najnižší počet interrupcií od začiatku sledovania pred viac ako päťdesiatimi rokmi. Interrupcie bez zdravotných indikácií nevykonáva podľa zistení Pravdy viac ako polovica štátnych nemocníc. V niektorých to funguje už roky, ako posledná sa k nim pridala Univerzitná nemocnica v Bratislave. Zákrok umelé prerušenie tehotenstva na žiadosť pacientky sa v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) vykonávať bude. „Napriek tomu, že je proti filozofii nového smerovania rozvoja gynekologicko-pôrodníckych kliník v UNB,“ poskytla popoludní vyhlásenie hovorkyňa nemocnice Zuzana Čižmáriková.
Ako už Pravda informovala, nemocnica k opatreniu nerobiť interrupcie pristúpila až za súčasného riaditeľa, ktorého vymenoval minister zdravotníctva Ivan Uhliarik (KDH). Uhliarik to popiera. Tvrdí, že nijaký pokyn nedal, netají však, že ho postoj najväčšej univerzitnej nemocnice na Slovensku teší. „K žiadnemu odporúčaniu, ktorým by boli lekári manipulovaní, nedošlo,“ povedal Uhliarik počas rokovania vlády s tým, že plne rešpektuje rozhodnutie lekárov, ktorí si uplatňujú výhradu vo svedomí. To isté stanovisko tlmočil aj poslancom SaS, ktorí sa s ním aj kvôli tomuto problému stretli.
V niektorých nemocniciach sa interrupcie nevykonávajú už roky. Napríklad v Trnave nerobia interrupcie už dvanásť rokov, v Nitre osem, v Topoľčanoch aj v Nových Zámkoch vyše šesť rokov. V Ružomberku dva roky a v Trstenej vôbec. V ďalších fakultných a univerzitných nemocniciach v Banskej Bystrici, Prešove, Trenčíne, Žiline, Košiciach a v Martine, čiže spolu v šiestich zariadeniach, si časť lekárov síce uplatňuje výhradu vo svedomí, interrupcie aj na žiadosť ženy však vykonávajú.
„Interrupcie na požiadanie nerobíme, odkedy sme sa stali fakultnou nemocnicou,“ potvrdila Pravde gynekologička Jana Štefániková z Fakultnej nemocnice v Trnave. Podľa jej slov sa tak stalo okolo roku 1999, bližšie dôvody uviesť nevedela. Jedine nemocnica v Nových Zámkoch odpovedala na otázky Pravdy okamžite. Kým v utorok tu Pravdu sestrička telefonicky informovala, že interrupcie u nich „zakázali“, odkedy sa vraj stali klinikou Trnavskej univerzity, riaditeľ nemocnice Marián Karvaj poskytol redakcii oficiálne vyjadrenie, podľa ktorého interrupcie s výnimkou zdravotných dôvodov od 1. 6. 2005 nevykonávajú.
V Nemocnici s poliklinikou v Trstenej vôbec nevykonávajú umelé prerušenia tehotenstva. Pacientky musia o takýto zákrok požiadať v inom zdravotníckom zariadení, uviedol pre TASR primár gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia nemocnice Marián Tholt. "Interrupcie nerobíme z presvedčenia. Odmietli by ich uskutočniť nielen gynekológovia, ale aj ostatní lekári a stredný zdravotnícky personál, ktorí by mu mali asistovať," poznamenal primár Tholt. Podľa jeho názoru interrupcie v regióne Oravy nie sú vypuklý problém, pretože tamojšie mladé ženy a dievčatá majú kresťanskú výchovu. S tým súvisí aj ich úcta k životu a k tradičným rodinným hodnotám. Problematiku výhrady svedomia, ktorá je v súčasnosti diskutovanou politickou témou, podľa Tholta na trstenskom gynekologicko-pôrodníckom oddelení už dávno vyriešili. Podotkol, že o interrupcie u nich počas vyše polstoročia trvania trstenskej nemoce nebol veľký záujem.
Nemocnica v Starej Ľubovni tvrdí, že nerobia žiadne interrupcie, pretože zamestnanci si uplatňujú výhradu vo svedomí. Výhradu vo svedomí si uplatňujú aj v dvoch nemocniciach na východe Slovenska - v Trebišove a vo Vranove nad Topľou. Hovorca tejto siete Tomáš Kráľ potvrdil, že v Trebišovskej nemocnici sa robia len interrupcie plodov s vývojovými chybami nezlučiteľnými so životom. Všetci špecialisti z oblasti gynekológie a anestéziológie si totiž uplatňujú výhradu vo svedomí. Podobná situácia je aj vo vranovskej nemocnici.
Výskum organizácie Možnosti voľby zaradil medzi nemocnice neposkytujúce interrupciu aj ďalšie dve nemocnice zo siete ProCare - Železničnú nemocnicu v Košiciach a nemocnicu vo Svidníku. Ani jedna z týchto nemocníc však podľa hovorcu nemá gynekologicko-pôrodnícke oddelenie. O stanovisko sme požiadali aj sieť nemocníc Agel, tá má podľa štúdie organizácie Možnosť voľby tri nemocnice neposkytujúce interrupcie na požiadanie ženy - v Krompachoch, Kežmarku a Levoči. Hovorkyňa Agelu tvrdí, že v Levoči nemajú gynekologicko-pôrodnícke oddelenie, len jednu gynekologickú ambulanciu, a preto interrupcie nerobia.
Aj fakultná nemocnica v Trnave odmieta robiť interrupcie do 12. týždňa tehotenstva. Viaceré nemocnice sa rozhodli neposkytovať interrupcie len nedávno. Ide napríklad o nemocnicu v Trebišove, ktorá nerobí interrupcie na požiadanie ženy len dva roky, a aj nemocnicu v Brezne, kde interrupcie do 12. „Rozhodli sme sa tak po starostlivom zvážení a po vzájomnej dohode vedenia gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia s vedením nemocnice na podnet predstaviteľov miestnych občianskych iniciatív a kresťanských cirkví,“ tvrdí zástupca riaditeľa breznianskej nemocnice Karol Vojtko.
V Nemocnici sv. Michala nám pri mystery callingu vyšlo, že interrupcie nerobia, ale na základe infožiadosti, že áno. Niekde nám neodpovedali na infožiadosť alebo sme sa im nedokázali dovolať. Niektoré nemocnice mali inú informáciu na webe a inú nám povedali do telefónu. Prečo vlastne niektoré zariadenia odmietajú poskytovať interrupcie? Podľa štúdie sa štvrtina z nich odvoláva na výhradu vo svedomí, pätina na rozhodnutie vedenia nemocnice alebo oddelenia.
tags: #nemocnice #ktore #nevykonavaju #potrat