Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Tento článok sa zaoberá problematikou výživného na dieťa v rôznych situáciách, pričom zohľadňuje práva dieťaťa, povinnosti rodičov a možnosti zabezpečenia výživného.
Úvod do problematiky výživného
Rozhodujúcu právnu úpravu k tomuto inštitútu možno nájsť v ustanoveniach § 62 a nasl. zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon konštruuje pravidlo, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Vzťahy medzi rodičmi a deťmi sa menia s pribúdajúcimi rokmi, no niektoré povinnosti zostávajú. Jednou z nich je aj vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom. Hoci mnohí sa domnievajú, že táto povinnosť automaticky zaniká s dosiahnutím plnoletosti, realita je zložitejšia. Najmä v prípade, ak plnoleté dieťa pokračuje v príprave na budúce povolanie, vyživovacia povinnosť rodičov často pretrváva. Tento článok sa zameriava na špecifické situácie, kedy plnoleté dieťa má nárok na výživné a ako postupovať pri jeho vymáhaní.
Základné princípy vyživovacej povinnosti
Podľa slovenského Zákona o rodine (§ 62 a nasl.) sú obaja rodičia povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Táto povinnosť nie je viazaná na konkrétny vek dieťaťa, ale na jeho schopnosť samostatne sa živiť. Kým maloleté dieťa má na výživné nárok bezpodmienečne, u plnoletého dieťaťa sa táto schopnosť posudzuje individuálne.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Teda aj keby bol rodič bez práce, aj tak musí hradiť na dieťa aspoň tzv. minimálne výživné. Výška minimálneho výživného sa odvíja od sumy životného minima. Na rok 2024 je výška tzv. minimálneho výživného 30% zo životného minima.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času, kým dieťa nie je schopné sa samo živiť. Kedy nastane takýto právny stav závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť vykonávať prácu, majetkové pomery a pod.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Určovanie výšky výživného
Výška výživného nie je pevne stanovená, ale v praxi sa pohybuje podľa potrieb dieťaťa a možností rodičov. Súd bude skúmať príjem oboch rodičov, ďalej bude skúmať to, koľko platil otec na dieťa doteraz, aké sú priemerné mesačné výdavky na dieťa a pod. Odporúča sa preto odkladať si pokladničné doklady od liekov, oblečenia, školských pomôcok, za stravu, bývanie a pod.
Pri určovaní výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Ak rodič má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.
V súdnom konaní, v rámci ktorého sa bude rozhodovať o výške výživného pre maloleté dieťa, budú záujmy rodičov protichodné. Pôjde teda o nepochybnú kolíziu záujmov oboch rodičov dieťaťa.
Životná úroveň rodiča ako primárne kritérium
Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa je až sekundárna. Výživné nie je o tom, že sa zrátajú pravidelné výdavky na dieťa a polovicu z nich zaplatí rodič z výživného. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak mám rodiča ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia preto, zastávam názor, že takéto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto, ako vyššie uvádzam, výdavky pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným.
Ktoré výdavky súd uzná a ktoré nie? V zásade platí, že súd uzná tie čo sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Avšak aj tie opodstatnené Vám súd len tak neodpočíta od príjmu pri určovaní výživného. Vždy musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, prihliadajúc nato, že výživné má prednosť pred ostatnými.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Je nevyhnutné, aby súd mal čo najlepší prehľad ako o aktívach tak pasívach, t.j.
Schopnosti a možnosti rodičov. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce.
Čo napríklad s rodičom, ktorý je dobrovoľne nezamestnaný a bez príjmu? Nebude platiť výživné lebo nemá príjem? Nie. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu.
Tabuľkové výživné
Na Slovensku sa začalo uplatňovať tabuľkové výživné. V zmysle tohto v prípade dvoch vyživovacích povinností, by rodič bol povinný platiť na každé z detí 16% z jeho platu. Toto je však len odhad, súd by samozrejme prihliadal pri výpočte výživného na individuálne potreby dieťaťa a na výdavky povinného rodiča, ktoré môžu byť v štáte mimo SR iné ako na Slovensku.
Súdy na Slovensku však tieto odporúčacie tabuľky rešpektujú, preto ich je možné použiť napr. pri príprave na súdne konanie. Dôležité však je, že pri určovaní výživného je potrebné zohľadniť viacero faktorov, než len skutočnosti opísané v tabuľke akými sú počet detí, ich vek a čistý príjem povinného rodiča. Úlohu zohrávajú napr. aj miera starostlivosti/stretávania zo strany povinného rodiča, špecifické pracovné alebo výdavkové okolnosti povinného rodiča (aj keď výživné má prednosť pred inými výdavkami) resp. aj iné faktory, pričom platí to aj opačne.
Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom je platná od roku 2024 pre odbornú aj laickú verejnosť. Má predovšetkým odporúčací charakter, čo však môže zjednotiť rozhodovania súdov. V rámci projektu „Implementácia opatrení na podporu reformy štruktúry a optimalizácie procesov v rodinnoprávnej agende“ bola vytvorená pracovná skupina, zložená z odborníkov na rodinné právo a to zo sudcov rozhodujúcich v poručenskej agende, odborníkov z akademickej obce, Generálnej prokuratúry SR a Ministerstva spravodlivosti SR. Tá pripravila Metodiku s cieľom prispieť k zjednotenej aplikačnej praxe súdov a ktorá stanovila základné východiská a spôsob výpočtu výživného na dieťa, tzv.
Tabuľka pozná 5 vekových kategórií detí a to predškolského veku, prvého a druhého stupňa základnej školy, strednej školy, vysokej školy, pričom počet vyživovacích povinností je jedno z dôležitých kritérií. Metodika má odporúčací charakter, nedá sa použiť vždy. Život prináša rôzne situácie, ktoré bude musieť zohľadniť v danom konaní sudca. Pre dieťa napríklad so špecifickými potrebami pri zdravotnom postihnutí, či zvýšených výdavkoch pri mimoriadnom talente, bude musieť sudca individuálne pristupovať.
Spätné priznanie výživného
Výživné pre maloleté dieťa možno priznať aj spätne, a to najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania. Zákonným predpokladom pre takéto spätné priznanie výživného je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Špecifické situácie a výživné
Rodičia žijúci v spoločnej domácnosti
Ak rodičia žijú v spoločnej domácnosti a jeden z nich zabezpečuje výživu dieťaťa priamo (napr. platí všetky náklady na bývanie, pravidelne zabezpečuje potraviny, drogériu a kupuje synovi oblečenie a obuv), tieto výdavky sa považujú za plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliadne na to, čo už reálne zabezpečuje. Ak by matka podala návrh na určenie výživného, súd by zisťoval, akým spôsobom sa každý z rodičov podieľa na výžive dieťaťa, a mohol by rozhodnúť, že povinnosť rodiča je už splnená tým, čo zabezpečuje, alebo by určil len symbolické výživné.
Výživné a s.r.o.
Pri výpočte príjmu otca maloletého dieťaťa v zmysle ust. § 63 Zákona o rodine sa nemôže brať do úvahy majetok spoločnosti s ručením obmedzeným.
Povinnosť hľadať lepšie platenú prácu
Súd nemôže uložiť povinnosť nájsť si lepšie platenú prácu, avšak súd môže na základe vykonaného dokazovania dospieť k záveru, že je vo Vašich možnostiach a schopnostiach nájsť si lepšie platenú prácu.
Riešenie dlhu za dom a výživného na jednom súde
Dlžobu za dom a výživné pre deti je možné riešiť na jednom súde, za predpokladu, že dom sa nachádza v obvode toho istého súdu, v obovde ktorého majú deti miesto trvalého pobytu určené dohodou rodičov. Avšak nemôžete to riešiť v rámci jedného konania. Pokiaľ si chcete vyriešiť starostlivosť o vaše spoločné deti, na toto je určené konanie o úprave rodčovských práv a povinností, ktoré začína spravidla na návrh jedného z rodičov na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom. Čo sa týka pohľadávky, ktorú evidujete voči expriateľovi, tu bude potrebné podať žalobu. Jedná sa totiž o sporové konanie a tiež dôkazné konanie. To znamená, že k žalobe bude potrebné doložiť dôkazy, resp. pred súdom preukázať žalovaný nárok.
Práceneschopnosť a platenie výživného
Konkrétna osoba nie je povinná informovať o svojej práceneschopnosti. Samotná práceneschopnosť nie je dôvodom na neplatenie výživného resp. na zníženie výživného.
Platenie výživného po 18. roku veku dieťaťa
V zmysle zákona o rodine trvá vyživovacia povinnosť rodičov k deťom dovtedy, kým deti nie sú schopné sa samé živiť, bez ohľadu na to, či sú maloleté alebo plnoleté. Ak dieťa pokračuje v štúdiu a nie je schopné sa samostatne živiť, je povinnosť platiť výživné naďalej. Nárok na výživné pokračuje aj po skončení strednej školy, pokiaľ sa ďalej vzdeláva na vysokej škole alebo v inom vzdelávacom inštitúte.
Zákon o rodine explicitne upravuje aj dĺžku trvania vyživovacej povinnosti a to do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby, ktoré môžeme zaradiť medzi tzv. relevantné. V prvom rade by sme chceli poukázať na pojmy „úplne a trvale“, ktoré sme v texte zámerne použili. Z uvedeného vyplýva, že pre naplnenie skutkovej podstaty nestačí, ak má dieťa len jednorazový príjem, alebo ak má nepravidelný príjem napr. zo študentskej brigády.
Ani nadobudnutie schopnosti dieťaťa aktívne vykonávať zárobkovú činnosť či úspešné ukončenie strednej odbornej školy (čo vytvára predpoklad pre jeho uplatnenie sa vo vyštudovanom odbore) nie sú bez ďalšieho dôvodmi na zrušenie povinnosti platiť výživné.
Pri štúdiu na vysokej škole sa stáva relevantná aj otázka podania návrhu na zvýšenie výživného. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa sa v prípade štúdia mimo miesta svojho bydliska zvyšuje. Je zrejmé, že výživné určené rozhodnutím súdu na stredoškoláka nebude postačujúce pre zabezpečenie potrieb študenta vysokej školy.
Dohoda o brigáde a vyživovacia povinnosť
Vždy to závisí od toho, či je dieťa schopné pokryť si náklady na svoj život z peňazí z brigády alebo si brigádou len privyrába. Nakoľko v prvom prípade by sa mohlo uvažovať aj o dôvode na zrušenie výživného. Pokiaľ tomu tak nie je a dieťa stále nie je schopné samo sa z takého príjmu uživiť, t.j. len si brigádou privyrába, potom vyživovacia povinnosť rodičov voči nemu naďalej trvá, a to až do času kým nebude schopný sám sa živiť, resp. ak študuje na vysokej škole, max. do nadobudnutia vysokoškolského titulu druhého stupňa.
Ukončenie štúdia a informovanie o tom
Ak sa chce plnoleté dieťa vyhnúť tomu, že by rodič požadoval od neho späť zaplatené výživné, hoci nárok na neho už nemá, podajte na súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. Cez centrálny register pobytu obyvateľov zistíte skrz jeho meno a priezvisko a dátum narodenia adresu trvalého pobytu.
Ak dieťa skončilo školu a je schopné sa samostatne živiť, podľa § 62 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine zaniká vyživovacia povinnosť rodiča voči dieťaťu. Automaticky to však neznamená, že môžete len tak prestať platiť výživné, ak bolo výživné určené súdnym rozhodnutím. Ak výživné platíte na základe súdneho rozhodnutia, bude potrebné podať na príslušný súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti. V návrhu stručne a jasne uveďte, že dieťa ukončilo štúdium, je schopné sa samostatne živiť a žiadate o zrušenie vyživovacej povinnosti.
Život v zahraničí a výživné
Ak deti majú trvalý pobyt v inej krajine než je Slovenská republika (chodia tam do školy, matka sa vydala za štátneho občana Nemecka a zrejme deťom zmení aj priezvisko), rozsudok Okresného súdu o výživnom na deti je platný a je možné na základe neho vymáhať aj výživné v zahraničí.
Premiestnenie dieťaťa do zahraničia bez súhlasu
Pokiaľ o určení vyživovacej povinnosti rozhodol súd (alebo ak súd schválil rodičovskú dohodu, v ktorej bola určená výška výživného), povinný rodič nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, že už nebude platiť výživné. Preto pokiaľ má v takomto prípade rodič za to, že už zanikol zákonný dôvod na plnenie vyživovacej povinnosti (t.j. dieťa je už schopné samé sa živiť), mal by sa obrátiť na súd s návrhom na zrušenie vyživovacej povinnosti. Vo Vašej otázke uvádzate, že Vaša bývalá manželka sa presťahovala do Nemecka, kam bez Vášho súhlasu zobrala aj deti. Za daných okolností preto možno uvažovať o tom, či nedošlo k tzv. medzinárodnému únosu detí. Spomenuté premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, je neoprávneným vtedy, ak rodič dieťa premiestni alebo zadržiava dieťa bez súhlas druhého rodiča, príp. bez súhlasu príslušného štátneho orgánu.
Náhradné výživné
Ak rodič neplatí výživné, existuje možnosť požiadať o náhradné výživné od štátu. Náhradným výživným sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa (oprávnenej osoby) v prípade, ak si povinná osoba (rodič alebo iná fyzická osoba) neplní vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu alebo sirote nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo na sirotský výsluhový dôchodok, resp. suma takéhoto dôchodku je nižšia ako suma stanovená zákonom o náhradnom výživnom.
Oprávnená osoba môže požiadať o náhradné výživné v situácii, keď si voči nej povinná osoba neplní vyživovaciu povinnosť. To znamená, ak v stanovenej lehote neposiela súdom schválenú čiastku, môžete požiadať o túto dávku od štátu. Taktiež máte nárok na náhradné výživné v situácii, keď exekučné konanie trvá najmenej dva mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie. Žiadosť na náhradné výživné môžete podať len v tom prípade, ak ste neobdržali výživné dva po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti posledne vyplatenej sumy.
Školopovinné dieťa musí po celý čas poberania náhradného výživného plniť povinnú školskú dochádzku. To znamená, že nemôže mať vysoký počet neospravedlnených hodín. Druhou podmienkou je, aby malo trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku. Jedinou výnimkou je, ak sa študent nachádza v cudzine z dôvodu pretrvávajúceho štúdia na miestnej škole.
Pri poberaní náhradného výživného sa posudzuje aj príjem žiadateľa a osôb, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti a bola im súdom schválená starostlivosť o toto dieťa.
Povinnosti osoby, ktorá poberá náhradné výživné
Oprávnená osoba, ktorá poberá náhradné výživné, je povinná informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností. Takými skutočnosťami sú napr. zmena bydliska, príjmu a pod. Dôležité je tiež na výzvu úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a jeho vyplácanie, a to v lehote určenej úradom.
Výška náhradného výživného
O konkrétnej výške náhradného výživného vždy rozhoduje súd. Jeho výška je však limitovaná a štát teda neuhrádza sumu vyššiu ako je 3,7 násobok životného minima pre nezaopatrené dieťa. Ak máte prisúdených viac peňazí, nemáte nárok na plnú sumu. Tú dostanete opäť len v prípade, ak by začal výživné platiť rodič s touto povinnosťou. Ak si rodič neplní povinnosť presne podľa súdom stanovenej výške, v tom prípade má dieťa nárok na rozdiel vo výške súdom uznanej a skutočne vyplatenej sumy. Opäť však nemôže presiahnuť 3,7 násobok sumy životného minima. Pokiaľ je však rozdiel medzi uhrádzaným a odsúdeným výživným menší ako 0,66 eur na mesiac, v tom prípade sa im nevypláca.
Zánik nároku na náhradné výživné
Nárok na náhradné výživné zaniká v prípade školopovinného dieťaťa ak nedodržiava riadnu školskú dochádzku a má veľa vymeškaných neospravedlnených hodín. Taktiež ak bolo umiestnené v zariadení sociálnoprávnej ochrany detí alebo v špeciálnom výchovnom zariadení, pretože o tom rozhodol súd. V prípade plnoletých detí ak sú vo väzbe alebo vykonávajú trest odňatia slobody.
Výživné a výkon trestu odňatia slobody
Otázka platenia výživného rodičom, ktorý je vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody, je komplikovaná a vyvoláva mnoho otázok. Je rodič povinný platiť výživné aj počas výkonu trestu? Aké sú možnosti pre matku/otca, ktorý sa stará o dieťa a nedostáva výživné? Má dieťa nárok na náhradné výživné od štátu?
Základným princípom je, že vyživovacia povinnosť rodiča trvá bez ohľadu na to, či je vo výkone trestu alebo nie. Riadne plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jednou zo zložiek rodičovských práv a povinností, ktorých nositeľom a prevažne aj vykonávateľom sú samotní rodičia. Každý rodič je povinný platiť výživné, a to aj v prípade, že ho k tomu zaviazal súd.
Väzni vo väzniciach pracujú a dostávajú mesačnú mzdu, pričom výživné má prednosť pred inými výdavkami rodiča. V prípade, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody pracuje, z jeho príjmu sa vykonávajú zrážky na uspokojenie pohľadávky výživného. Ak rodič vo výkone väzby alebo trestu odňatia slobody neplatí výživné, existuje niekoľko možností, ako zabezpečiť jeho vymáhanie:
- Exekúcia: Prvým krokom je podanie návrhu na vykonanie exekúcie. Exekútor bude vymáhať dlžné výživné zo mzdy alebo iného majetku povinného rodiča.
- Trestné oznámenie: Ak rodič neplatí výživné minimálne tri mesiace v období dvoch rokov, môže byť spáchaný trestný čin zanedbania povinnej výživy. V takom prípade je možné podať trestné oznámenie na polícii.
- Náhradné výživné: Ak exekúcia nie je úspešná alebo rodič nemá žiadny majetok, je možné požiadať o náhradné výživné od štátu.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa a na čiastočnú úhradu školských potrieb na účel podpory plnenia školských povinností nezaopatreného dieťaťa. Zákon č. 201/2008 Z. z.
Za vyživované dieťa sa považuje dieťa vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/ 2003 Z. z. o prídavku na dieťa v znení neskorších predpisov.
Za vyživované dieťa daňovníka sa považuje aj plnoleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu...