Neplánované tehotenstvo: Príbehy, dilemy a podpora

Neplánované tehotenstvo dokáže zaskočiť. Pre mnohé dievčatá a ženy nie je v takejto situácii vôbec jednoduché rozhodnúť sa, čo ďalej. Mnohé to vnímajú ako morálnu dilemu. Na rozhodnutie majú už obvykle málo času a aj málo informácii. A častokrát si dieťa nechať vyslovene chcú. Majú však pocit, že to bez pomoci nezvládnu, že na všetko zostanú samé. A žiaľ, veľmi často sa rozhodujú pod tlakom iných ľudí alebo pod vplyvom momentálnych strachov.

V prípadoch obáv z neplánovaného tehotenstva ide o súbeh viacerých problémov, ktoré vyplávajú na povrch. Partnerské problémy sa prejavujú ako nezhody po zistení tehotenstva, rôzne formy násilia, obavy z väčšieho počtu detí či z tehotenstva v nízkom veku a o dokončenie štúdia.

Neplánované tehotenstvo nie je len osobná záležitosť, ale aj spoločenský problém. Vždy som si svoje tehotenstvo predstavovala ako z reklamy na Ikeu. Biela drevená postieľka, svetielka, krásne hračky a nový kočík. Dúfala som, že budeme dokonale šťastná rodinka, zamilovaní a dieťa bude čerešnička na torte.

Mnoho žien sa ocitne v situácii, keď neplánované tehotenstvo zaskočí a vyvoláva množstvo otázok a dilem. Príbehy žien často odrážajú rôzne životné okolnosti, od mladých párov, ktoré ešte nemali v pláne rodinu, až po ženy, ktoré už majú deti a nečakane otehotnejú.

Osobná skúsenosť: Mladý pár pred ťažkým rozhodnutím

Ahojte ženy, prosím o radu, s priateľom spolu žijeme, obaja sme pracujúci, ale mladí. Ja mám 22 a on má 24. Neplánovane sme otehotneli a teraz stojíme pred rozhodnutím, či si dieťa nechať alebo nie. Vôbec neviem, čo mám robiť. Jasné, podpora od rodiny tam bude vo všetkom, len ide o to, že momentálne sa mi toľko vecí bije v hlave a ja neviem, ako sa k tomu postaviť. Priateľ je na tom tak isto, s tým, že ja mám z neho pocit, že je viac naklonený k potratu. Na jednej strane ho chápem, no na druhej mám v sebe obavy. Potrebujem od neho podporu a hlavne istotu. On sám mi povedal, že sa bojí toho, ako potrat ovplyvní náš vzťah a nechce ma stratiť - no jednoducho sme obaja v slepej uličke a ja sa bojím, že sa nebudeme vedieť rozhodnúť. Chceli sme bábo, ale nie teraz, mali sme plány, najprv postavíme dom a potom bábo, ale nejak sme sa ocitli momentálne na tomto mieste.

Interrupcia: Súčasť slobody ženy alebo krajné riešenie?

Otázka interrupcie je komplexná a často kontroverzná. Názory na ňu sa rôznia, od vnímania interrupcie ako súčasť slobody ženy až po považovanie za krajné riešenie alebo dokonca za neprijateľný čin.

Pre mnohé ženy je interrupcia súčasťou ich reprodukčnej slobody a práva rozhodovať o vlastnom tele. Vnímajú ju ako možnosť, keď sa ocitnú v situácii, ktorú nemôžu alebo nechcú zvládnuť. Dôvody môžu byť rôzne: ekonomické problémy, nedostatok podpory, zdravotné komplikácie alebo jednoducho pocit, že nie sú pripravené na materstvo.

Na druhej strane, existuje silný názor, že interrupcia je vždy krajné riešenie a že existujú alternatívy, ako sa zaobísť bez nej. Zástancovia tohto názoru často zdôrazňujú hodnotu života od počatia a ponúkajú podporu a pomoc ženám, ktoré sa rozhodnú pre tehotenstvo.

Dôležité je vnímať, že každá žena, ktorá zvažuje interrupciu, má svoje vlastné dôvody a prežíva jedinečnú situáciu.

Osobná skúsenosť: Zuzana a jej cesta k štvrtému dieťaťu

Príbeh Zuzany je silným svedectvom o sile ženy, ktorá sa nevzdáva. Po troch pôrodoch a rozvode sa Zuzana ocitla v situácii, keď neplánovane otehotnela s novým partnerom, ktorý s nimi nezostal. Rodina ju presviedčala, aby išla na potrat, no ona sa rozhodla pre život. Celé tehotenstvo bolo sprevádzané komplikáciami a obavami o zdravie dieťaťa. Zuzana prežívala psychické zrútenie, no napokon sa jej narodila zdravá dcérka Rebeka. Zuzana je na štyri deti sama, no je šťastná, že ich má a že sa rozhodla pre život. Jej príbeh je inšpiráciou pre mnohé ženy, ktoré sa ocitnú v podobnej situácii.

Osobná skúsenosť: Influencerka Rachel a nečakané tehotenstvo

Známu červenovlásku Rachel Karnižovú (22) alias Rachellkku, jednu z najsledovanejších slovenských influenceriek, si môžete pamätať z populárnych reality šou Love Island či Survivor. Otvorene rozpráva o svojich partneroch a láskach. V súčasnosti je jej partnerom český influencer Pavel Mareš, známy ako Pufflick. Po pár mesiacoch randenia dvojica prekvapila radostnou správou priamo z dovolenky.

Rachel a Pavel si vychutnávali relax na jednom z exotických ostrovov Maldiv - Maafushi. Práve z tohto čarovného miesta sa rozhodli do sveta poslať tú najkrajšiu novinku - čakajú spolu bábätko. To, o čom sa už dlhšie „pošuškávalo“, napokon potvrdili romantickým videom z pláže, na ktorom majú obaja šiltovky s nápismi v angličtine - mama a otec. Rachel držala v rukách fotografie zo sona.

Po tomto veľkolepom oznámení sa k mladej Slovenke gratulácie len tak hrnuli. Ona sa už rozhodla nič neskrývať, otvorene svojim fanúšikom na Instagrame porozprávala o tom, ako reagovala, keď zistila, že čaká bábätko. Navyše, v obtiahnutých šatách už jemné rysy tehotenského bruška neskryje, je už v 14. týždni. „Neverila som tomu, lebo 3 roky som sa nijako nechránila, ani nedávala pozor s bývalými partnermi. Myslela som si dlho, že ani deti mať nemôžem, preto som nebrala antikoncepciu. Nikdy som neotehotnela, ani keď som si vôbec nedávala pozor,“ prezradila svojim sledovateľom v jednom z príbehov.

Ešte nedávno to tajila, dnes už bez okolkov rozpráva o svojom tehotenstve. Prvý náročný trimester už má za sebou. V Rachelinom prípade to platí do bodky. Posťažovala sa na Instagrame, čo všetko ju trápilo. „Konečne mi je fajn. Ale mávala som hrozné depresie a úzkosti celý február. Nič horšie som nezažila, a keď som si o tom čítala, zistila som, že sa to volá ’prenatal depression’ a majú to aj ženy, ktoré dieťa plánovali,“ odhalila v jednej zo svojich storiek viac zo súkromia.

Fanúšikom otvorila dvere do trinástej komnaty svojho života. Stavila na úprimnosť a pokračovala: „Cítila som sa každým dňom horšie psychicky a bála som sa, že si niečo urobím, takže som sa objednala na potrat, na ktorý som ale nešla. Potom to prešlo, naozaj zo dňa na deň. A teraz, keď mi frajer rozpráva, čo som vlastne robila a hovorila, ja si to ani nepamätám,“ popísala detailne ťažkosti, ktoré ju postretli na začiatku tehotenstva.

Napokon sa rozhodla, že si bábätko nechá. Dnes je Rachel už v 14. týždni tehotenstva. A stále to nie je úplne ideálne. Tehotenstvo zväčša nie je pre ženu prechádzkou ružovou záhradou. Nevoľnosti trápia nejednu budúcu mamičku, no už menej z nich rozpráva o psychickej nepohode či úzkostiach. Radosť môžu striedať obavy, stres či výčitky. Podobne to bolo aj v prípade mladej Rachel.

Na otázku fanúšičky, aký bol jej prvý trimester tehotenstva, odpovedala: „Živé peklo.“ „Je mi jedno, že tu budú matky písať, že je to najkrajšie obdobie. Nie, nie je. A aj teraz, keď sa teším a nie je mi psychicky zle, tak nie je to zase nejaké super. Akože pár vecí hej, ale inak je to také divné,” vyznala sa zo svojich pocitov.

Dodáva, že by sa o emóciách budúcich mamičiek, aj tých negatívnych, malo hovoriť nahlas oveľa viac. „Nie je to len pekné, ale môže to byť aj veľmi ťažké. Cítila som sa vtedy naozaj hrozne a mala som pocit, že som jediná na svete. Našťastie, mám okolo seba super ženy, ktoré mi povedali, že aj ony to tak mali, len sa o tom nehovorí,“ znela jej odpoveď na Instagrame.

Influencerka si kúpila test na určenie pohlavia bábätka na domáce použitie. Jeho výsledkom sa zatiaľ nepochválila, no spoločne s partnerom povedali nahlas svoj tip. „Chlapec. Ale to len preto, lebo mi to povedala veštica,“ vyznala sa Rachel.

Tehotná DJ-ka a influencerka popísala aj svoje tehotenské chute. Rada si pochutnáva na palacinkách, kurati s ryžou alebo varenými zemiakmi na masle či jablkovom džúse. Zároveň sa však nevyhýba ani zvláštnym kombináciám. „Bravčové kabanosy a čučoriedky, saláma a čučoriedky, mini uhorky kyslé obalené v údenej slanine,“ pochválila sa svojím jedálničkom na Instagrame.

Podpora pre ženy v ťažkej situácii: Poradňa Alexis

Poradňa Alexis je nezisková organizácia, ktorá poskytuje bezplatnú pomoc ženám, ktoré majú problémy vo vzťahoch po zistení tehotenstva, zvažujú interrupciu alebo sa trápia po umelom či spontánnom potrate. Poradňa ponúka priestor na rozhovor, prijatie a pomocnú sieť, ktorá ženám umožňuje získať informácie, zorientovať sa v situácii a urobiť informované rozhodnutie.

V našej poradni si zisťujú, aké majú možnosti, preberáme s nimi výhody a nevýhody jednotlivých riešení. Bezplatne ponúkame sociálne a psychologické poradenstvo. Poradňa Alexis pomáha ženám uvažujúcim o ukončení tehotenstva z rodinných, ekonomických či zdravotných dôvodov rozhodnúť sa inak.

Zuzana Stohlová Kiňová je riaditeľkou i dušou Poradne Alexis pre tehotné ženy. Poradňa Alexis začala fungovať ako dobrovoľnícky projekt v decembri 2009. Bol to jeden z projektov konkrétnej pomoci, ktoré rozbehlo občianske združenie Fórum života. „Alexis sme založili formou neziskovej organizácie s víziou profesionalizácie služieb, ktoré poskytuje. Vznikla 1. októbra 2014, teda presne pred desiatimi rokmi. Poradňa je doteraz jediná svojho druhu na Slovensku.

Počas takmer pätnásťročného fungovania sme vybudovali funkčný systém práce s klientkami či klientmi. Do poradne sa teda neozývajú len ženy, ktorých sa situácia priamo týka, ale aj otcovia nenarodeného dieťaťa, iní príbuzní či priatelia neplánovane tehotnej ženy, ktorí jej chcú pomôcť. Tento rok sme bezplatné odborné poradenstvo poskytli už 225 novým klientkam, klientom, pričom sme s nimi zrealizovali vyše 410 kontaktov. Keďže v Alexis je garantovaná anonymita, nie vždy sa o ženách, ktoré využívajú jej služby, dozvedia všetky informácie. Počas vojnového konfliktu sa na poradkyne Alexis obrátili aj Ukrajinky žijúce na Slovensku. Taktiež sa nám ozývajú ženy rôzneho vierovyznania, ako aj ženy neveriace, vydaté či rozvedené. Ženy z rôznych spoločenských vrstiev a rôzneho vzdelania.

Ľudia sa na nás obracajú s prosbou o názor, pomoc, spoločné hľadanie východiska. Naším cieľom je informovať ženu či muža aj o ďalších možnostiach riešenia neplánovaného tehotenstva, než je len interrupcia. Ak je potrebné, môžu ženy využiť poradenstvo u spolupracujúcej právničky a viacerých gynekológov. Na základe toho sa potom rozhodujú, či ponúkanú pomoc prijmú. „Nepoučujeme, nepresviedčame, nemanipulujeme, nevnucujeme. Klientka sa musí sama rozhodnúť, ako bude svoju situáciu riešiť. Poradkyne sú v pozícii sprievodkýň, v ženách sa snažia budovať sociálne a osobné kompetencie, aby boli schopné postarať sa o seba a svoje deti. Záujemcovia sa môžu na poradkyne Alexis obrátiť v pracovné dni od 9.00 do 17.00 hod.

Príbeh o druhom dieťati, ktoré zmenilo manželstvo

Moje prvé tehotenstvo bolo hneď po skončení vysokej, keď muž nastúpil do práce. Všetky veci pre bábätko boli darované, peniaze nám dali rodičia, o nejakom komforte som mohla iba snívať. Keď mal syn dva roky, podarilo sa nám presťahovať do vlastného. Uvažovala som o práci, obzerala škôlky a snívala, že tá veľkolepá budúcnosť je konečne tu. Konečne sa nám začne dariť, budem pracovať, zarábať a cestovať. Nikdy nezabudnem, že v ten deň sme mali s kamoškou každotýždňové stretko, lebo sme sa rozhodli chodiť plávať. Mali sme sa stretnúť u nej doma, keď mi s nadšením oznámila, že jej mešká menzes, a že je určite tehotná. Vtedy mi docvaklo, že aj ja som menzes nedostala už pekne dávno. Plaváreň sme zrušili, cestou domov som si kúpila test, a už o pol hodinu som vedela, že čakáme druhé. Mužovi som to povedala až na druhý deň a jeho reakcia bola rovnaká ako moja. Bolo mi jasné, že svoj život musíme zase „odložiť“, a cítila som sa strašne. Čo najskôr som sa vybrala k lekárovi a dúfala, že to bude omyl, ale samozrejme, nebol. O potrate som vôbec neuvažovala, sme z veriacej rodiny, ale bolo to ťažké. Najhoršie bolo, že ani muž mi nebol oporou, namiesto toho sa upriamil na prácu a čas po práci trávil s kamarátmi. Bola som so synom sama a cítila som sa zúfalo. Začala jeseň a nekonečná zima, počas ktorej som celý čas ležala v posteli, a som presvedčená, že ma chytali aj trochu depresívne stavy. Keď som naňho udrela s otázkou, čo sa deje, poznamenal, že si svoj život predstavoval inak, a že ho nebaví donekonečna riešiť len plienky a príkrmy. Začala som svoj život tráviť viac - menej na sociálnych sieťach a sledovala kamarátky z vysokej, ktoré mali super kariéru a spokojne pridávali fotky z dovoleniek. Ja som sedela doma a varila tekvicové polievky. Niekedy v siedmom mesiaci ma prekvapila návšteva dvoch kamarátok. Jedna žila v zahraničí, a po rokoch sa vracala späť. Pre bábätko mi doniesla krásne ručne šité hračky. Každú kúpila v inej krajine s tým, že si spomenula na mňa, lebo som vždy chcela cestovať. Práve zakladala svoje vlastné podnikanie, a len tak medzi rečou prehodila, že by som sa k nej potom mohla pridať. Druhá bola moja známa, ktorá mi priniesla výbavičku. Keď počula, že budeme mať dievča, a nemám po synovi vecičky, priniesla kopu bielych krajkových šatočiek, čepčekov a svetríkov, ktoré pozbierala od kamošiek. To bol prvý moment, keď som sa na tehotenstvo začala tešiť. Pôrod ma prekvapil, lebo prišiel skôr. Môj lekár ma poslal na pôrodnú sálu rovno z ordinácie a dcéra sa narodila o pár hodín. Pôrod bol úplne ľahký a muž ani nestihol dobehnúť z práce. Hneď, ako mi malú dali, som ju začala dojčiť, a s dojčením sme vydržali až do dvoch rokov. Čakala som, že na mňa po jej narodení doľahne smútok a pochybnosti, ale bolo to presne naopak. Ako keby sa s jej príchodom rozhrnuli mraky a môj život bol odrazu iný. Všetko bolo v poriadku. Dokonca som si cestu z pôrodnice dala ako prechádzku s kočíkom. Doma sme si ju s mužom dali na posteľ a celé dni na ňu zamilovane pozerali. Viem, že moje pocity prežíva mnoho žien, niektoré sú v ťažkej finančnej situácii, bez otca, bez pomoci. Nechcem pocity zľahčovať nejakým „tešte sa na materstvo, to prejde“. Len odporúčam každej, aby tomu dali čas, nechali emócie plynúť a dovolili dieťaťu, aby ich uzdravilo. Lebo presne to sa stalo. Až po jej narodení som si dovolila odplakať sklamanie a odrazu som vedela pomenovať, čo prežívam. Druhé dieťa nám zlepšilo a otvorilo manželstvo. Pri dcére som sa stala naozajstnou mamou a nabrala dych. Asi dva týždne po pôrode som sa ozvala kamarátke, ktorá mi ponúkla prácu a začal kolotoč zaúčania. Bola to brigáda, čo zabrala pár hodín do týždňa, ale dodala mi sebavedomie. Aj to, že deti sa zladili, a ja som prvý raz cítila šťastie, že som mama. Úžasné prekvapenie nastalo po roku, keď muž dostal povýšenie, a my sme si naplánovali prvú dovolenku po štyroch rokoch spolu. Pre niekoho samozrejmosť, pre nás zázrak. Muž sa po narodení dcéry krok po kroku začal vracať domov, možno aj preto, lebo ja sama som sa zmenila. Dnes je z nej slečna, ktorá celé dni spieva, tancuje a zbožňuje svojho bračeka. Našej rodine dala ten správny smer, a za to jej ďakujem.

Príbeh o neplánovanom tehotenstve a materstve

Tehotenstvo som nikdy neriešila a vonkoncom nie svadbu alebo rodinu. Mala som svoju kariéru, svojich dvoch psíkov a priateľa a bola som v rámci možností šťastná. Nikdy som neriešila, či mi menštruácia mešká alebo nie, veď si dávame pozor a už niekoľko rokov úspešne 😉 Zmenila som zamestnanie, nová práca, nové možnosti, podarilo sa mi vybaviť úver na byt, takže môj život napredoval dopredu. Jedného dňa som v pamäti lovila posledný dátum svojej menštruácie a nejako som naň nevedela prísť. Tak som si spravila tehotenský test a verte mi, či nie, dobrých 15 minút som sedela na tom záchode a vyvalovala oči na tie dve čiarky. Chytila ma strašná panika, stres, čo budem robiť. Prvé, čo ma napadlo, zavolať priateľovi do práce, že som tehotná, čo doteraz ľutujem, lebo by som chcela vidieť jeho výraz tváre 😉 Nevedela som, čo bude, všetko sa mi zrútilo, nebola som na rodinu pripravená a vlastne som po nej nikdy netúžila. Viackrát mi prešlo hlavou, že to dieťatko nechcem (môj priateľ vždy chcel dieťatko). Musela som to hneď povedať mame a čakala som, že mi dá racionálne riešenie môjho problému. Samozrejme, aj dala 😉 Ja som sa nestihla spamätať, že som tehotná, a ona už hovorila niečo o svadbe. To boli teda šoky, ja a svadba??? Ja a dieťa???? Verte mi, či nie, svoje svadobné šaty som si kúpila za 15 minút 😉 😉 😉 taká rýchlovka, za mesiac bola svadba, celá zorganizovaná a verte mi, či nie, bolo tam všetko od kostola, bielych holubíc, ohňostroj atď. Našťastie, pozvaných bolo len 12 ľudí 😉 Tehotenstvo som prežívala nad záchodovou misou 😉 Do práce som chodila každý deň, strašný frmol a stres, robotu som menila tesne predtým, ako som zistila, že som tehotná 🙂 Našťastie, zamestnávateľ je ústretový a nevyhodil ma 😉 Dni nejak plynuli a v cca piatom mesiaci sme sa sťahovali z podnájmu do vlastného, takže zase upratovanie, maľovanie, rozmiestňovanie vecí atď. 😉 Z plánovanej pracovne bola zrazu detská izba. A nejako som sa nenazdala a ubehlo 7 mesiacov a ja som si stále pri tom všetkom neuvedomovala, že budem mať dieťatko. Potom som bola vypísaná na PN pre komplikácie, no pracovala som z domu, takže mi to celkom rýchlo ubehlo a jeden deň som volala s kamarátkou, že nejako ma bolí brucho tak čudne a potom prestane a že sa mi to opakuje - to bolo cca desať doobeda 😉 Ale nič vážne, nebrala som to za dôležité, aj keď ma napadlo, či to už nie je tu, ale veď som mala ešte čas 😉 Poobede som sa už vtedy s manželom chystala k svokre 😉 Tak sme išli na nákup a spomenula som manželovi tie bolesti, ktoré, podotýkam, ešte pretrvávali 😉 Rozhodla som sa, že k svokre pokojne môžeme ísť, tak som šoférovala pár kilometrov, keď už tie bolesti boli citeľnejšie, vtedy mi ich manžel začal merať každých 8 minút, tak ma prehovoril, že musíme ísť domov a najlepšie aj do nemocnice pre istotu. Samozrejme, celý čas som ho presviedčala, že to je zbytočné 🙂 🙂 Na jeho naliehanie sme išli domov po tri obrovské kufre a odviezla som sa do nemocnice, samozrejme, s medzizastávkami na to, aby som ho presvedčila, že by sme mali ísť domov. Nakoniec sme išli do pôrodnice, kde mi sestrička povedala, že tam musím zostať, aj keby ešte nerodím, tak pre istotu, či čo. Dôvod neviem presne, mne hučalo len v hlave, že tam musím byť, ach, taká som bola nahnevaná na manžela, že ma donútil ísť do nemocnice, veď mne nič nebolo!!!! Sestrička ma zobrala na izbu a dala tabletku na spanie 😉, aby som si oddýchla. Zrazu sa bolesť stupňovala, ale predýchavala som ešte pohodlne, potom mi odtiekla plodová voda, tak som ohlásila sestričku a napísala sms manželovi, aby prišiel 😉 Bolesť sa stupňovala, ale ešte stále to bolo zvládnuteľné... zrazu som sa ocitla na pôrodnej sále a cítila som už silné bolesti, v tom prišiel môj manžel, ktorému som sa nikdy v živote netešila viac ako vtedy. Cely čas bol pri mne, drzal ma za ruku a dookola hovoril, nech dýcham, za čo som ho nenávidela vtedy. Par krát som sa mu snažila zahryznúť do ruky od bolesti, ale nejako sa mi to nepodarilo 😉 Ale nebudem rozoberať pôrod 😉 to je kapitola sama o sebe. Doktor mi ukázal malého, bol taký malinký, keď sa narodil, plakal a bol červený až bordový, ale nejako som sa mu netešila, pohladkala som ho, keď bol v postielke pri mne, ale nič som k nemu necítila, bola som unavená a ubolená. Potom, keď už som ležala na izbe, mi ho doniesli, bol zabalený v zavinovačke ako červíček, spal, nič nerobil, aj som sa ho bála chytiť. Zobrali mi ho na noc, lebo som bola slabá, až tu ďalšiu noc bol so mnou. Sestrička mi priniesla glukózu, aby som mu ju dávala, kým mi nenabehne mlieko, každé dve hodiny od zobudenia aj večer. Áno, dobre čítate 😉 nastavila som si budíky na telefóne na každé dve hodiny, asi tisíc som si ich nastavila, aby som vstala. Jasné, pre istotu som ani nespala 😉 Chudáčik môj malý, zobudila som ho a tlačila do neho glukózu, boli horúčavy, tak aby nebol dehydrovaný!!!!! Ako sa blížilo ráno, nedalo sa mi ho už zobudiť, skúsila som všeličo, volala som sestričku, tak mi ho zobudila, len chudáčik stále zaspával, bola som zúfalá, skúsila som ho aj kojiť, ale bez úspechu, neprisal sa. Ráno som zúfalá volala mame, nech mi príde pomôcť. Malý stále nechcel piť glukózu ani piť moje mlieko, ktoré mi už nabehlo. Strasné niečo, bola som zúfalá. Sestričky sa vystriedali a mne prišla druhá sestrička pozrieť malého a či niečo nepotrebujem, tak som jej hovorila, že malý sa nechce zobudiť na jedenie 😉 opísala som jej svoj celonočný harmonogram 😉 tak mi povedala, nech ho nechám trochi spánok... lebo, veď dve hodiny od zobudenia ho mám vždy kojiť? Chudáčik, ja som ho trápila najprv prikladaním na prsník pol hodinu, potom s glukózou ďalšiu pol hodinku, prebalila a odgrgla, chudák, spinkal asi pol hodinku. Trápila som ho riadne... ale na príkaz sestričky, nevedela som, že koľko má spinkať, nevedela som nič 😉 Teraz mi to príde komické, ale v nemocnici som preplakala celú noc. Potom mi začalo dochádzať, že mám dieťa, že sa musím o neho starať, že ho musím kojiť atď. a že pôjde so mnou domov, že už žiadna práca, že bude len on, že sa nevyspím 😉 zrazu mi to všetko došlo, zrazu som sa prichytila pri tom, že mám dieťa, že mám rodinu!!! Tehotenstvo mi ubehlo, nestihla som si ho užíť, čo ľutujem, ale nevadí 😉 Teraz ležím v posteli, píšem tieto písmenká a vedľa mňa spí môj 5-mesačný synček, ktorého ľúbim, ktorý je pre mňa všetkým, ktorého mojkám a tulím k sebe 😉. Je to človiečik, pre ktorého robím opičky, len aby sa smial 😉 áno, ten smiech je úžasný. Nočné vstávanie a kojenie? Je to krásne, ako zaspáva, keď pije, ako zatvára pri tom pokojne očká. Nikdy som si nemyslela, že budem mať dieťa, manžela, ale teraz viem, že môj život bol prázdny, bol chudobný a to šťastie, ktoré mám, nevymením za žiadnu kariéru na svete. Momentálne mám tú najťažšiu a zároveň najkrajšiu prácu, akú môžem mať, som MAMA a je to práca 24/7 a nie je najľahšia, ale napĺňa ma ako nikdy nič v živote predtým. Pozerám na svojho spiaceho synčeka. Vyzerá ako anjel. Nežná tvárička, kučeravé vlásky, na perách mu i v spánku pohráva úsmev. Pozerám naňho a cítim nekonečnú vďaku a lásku. Rozmýšľam nad tým, ako osud dopriava ľuďom deti. Ako posúva správne dieťa k správnym rodičom. Náš život by bol ochudobnený o zdravé, krásne, múdre a vnímavé dieťa. Kus nášho srdca by nebol naplnený. Naša rodina by nebola úplná.

Neplánované tehotenstvo v kontexte rôznych životných situácií

Občas ma prepadnú výčitky svedomia, že som nad mojím tretím a neplánovaným tehotenstvom zaváhala. Mali sme dve už vyrastené deti, obaja s manželom stabilnú prácu, peňazí tak akurát. Rozhodla som sa, po dlhých rokoch materských dovoleniek, venovať sa už len práci. Plánovali sme, ako budeme teraz už s veľkými a samostatnými deťmi cestovať. Na ďalšie dieťa sme sa už rozhodne necítili. Ani vekom a ani zdravotne. Neuvažovali sme nad tým. No, ako sa hovorí človek mieni a pán Boh mení, prihodilo sa aj nám čosi nepredvídané. Otehotnela som. Zistila som to neskoro, keďže sme sa voči tehotenstvu poctivo a zodpovedne chránili. Paradoxne, na svoje tehotenstvo som neprišla sama! Po nejakom čase úporných bolestí chrbtice som zašla na vyšetrenie k ortopédovi. Tomu sa moje bolesti nepozdávali a poslal ma na ďalšie vyšetrenia, podozrenie padlo na pásový opar. Pre istotu ma však poslal aj na rtg. Bola som už na chodbe s výmenným lístkom, keď na mňa zakričal, či som si istá, že nie som tehotná. Zabudol si to overiť. Blížiac sa k rtg pracovisku som spomalila. V tom momente som si uvedomila, že mi niekoľko týždňov mešká menzes. Nikdy som ho nemala pravidelný, preto som si to ani neuvedomila. Môžem byť predsa len tehotná? Prečo ma ten lekár tak zmiatol, veď to je hlúposť?! Bola som o tom presvedčená. Napriek tomu mi to nedalo a rozhodla som sa rtg preložiť na ďalší deň. Nečakala som na ráno, tá myšlienka mi prišla taká absurdná, že som si test urobila ihneď. Nie som na to pyšná, no manžel ma našiel doma plakať. Bola som zúfalá, takto to predsa nemalo byť, toto sme neplánovali! Šokovaní sme boli obaja, a to niekoľko dlhých dní a nocí, keď sme rozmýšľali, či to utiahneme, rozmýšľali, ako to zvládnem s rôznymi zdravotnými komplikáciami a ako to zvládne moje telo, ktoré už na tehotenstvá aj zabudlo. Zvažovali sme naozaj všetky možnosti. Dlhé hodiny som strávila sediac u gynekologičky, rozoberaním všetkých možností. Preplakala som more sĺz. V práci so mnou, jemne povedané, rozviazali priateľský vzťah. Moje tehotenstvo nebolo žiaduce a ja som sa predsa zaručila, že už na materskú nepôjdem. Šéfka mi odporučila potrat. Vraj je to normálne a bežné. Dnes viem, že som si nepokazila život, práve naopak. Toto dieťa je dar od Boha. Život nás občas dostane do zvláštnych situácií, robíme neplánované rozhodnutia, no ja verím, že všetko má svoj zmysel. Naše dieťa sa chcelo narodiť a vybralo si nás za rodičov. Narodil sa silný a zdravý, napriek tomu, že som nevedomky v prvý trimester brala množstvo liekov. Svoj príchod na svet si načasoval presne na dušičky. Verím, že aj to malo svoj význam.

Mnoho žien sa ocitne v situácii, keď neplánované tehotenstvo prichádza nečakane a vyvoláva množstvo emócií, obáv a dilem. Tieto situácie sú často sprevádzané otázkami o budúcnosti, vzťahoch, finančnej situácii a osobnej pripravenosti na materstvo. Príbehy žien ukazujú, že neplánované tehotenstvo môže byť výzvou, ale zároveň aj príležitosťou na osobný rast a zmenu životných priorít.

tags: #neplanovane #tehotenstvo #pribeh