V dnešnej dobe sa čoraz častejšie stretávame s témou sebeckosti a osobného záujmu, ktorá sa často prezentuje ako kľúč k úspechu. Avšak, kde je hranica medzi zdravou sebaláskou a škodlivým sebectvom, najmä vo vzťahu k partnerovi a deťom? Psychologička Zlatica Bartíková nám objasňuje komplexnosť tejto problematiky.
Sebectvo a rovnováha v živote ženy
Články o tom, ako myslieť hlavne na seba a svoje záujmy, sa na nás valia z každej strany. V akej miere je sebectvo ešte v poriadku? Psychologička Bartíková zdôrazňuje, že bez toho, aby sme dostávali, nemôžeme dávať. Sebectvo vníma ako neschopnosť vidieť prepojenie medzi "ja" a ostatnými. Ak ubližujeme sebe, ubližujeme aj ostatným, a naopak. Dôležitosť rovnováhy medzi tým, čo musíme, a tým, čo chceme, je kľúčová, aby nedošlo k vyhoreniu či vyprahnutiu. Tradičná rola ženy ako tej, ktorá sa stará o teplo domova, sa v modernom svete mení. Muži sa čoraz viac zapájajú do domácich prác, zatiaľ čo ženy zvládajú aj tzv. "chlapské práce". Napriek tomu, však mnohé ženy cítia, že sú ukrátené a robia všetko pre druhých, nie pre seba.
Skreslené predstavy o "staraní sa"
Psychologička Bartíková upozorňuje na skreslenú predstavu o "staraní sa", ktorá sa v dnešnej dobe prevrátila na oboch stranách. Muž, ktorý sa nestará o rodinu, dedinu či krajinu, nedopadne dobre. Podobne žena, ktorá sa nestará o svoje deti, manžela a o "oheň vo svojom krbe", taktiež nedopadne dobre. Pocit ukrátenosti často pramení z toho, že žena vníma, že robí všetko sama - stará sa o deti, nakupuje, varí, upratuje, je v kontakte so svokrou a odopiera si výlety či kávu s kamarátkami, zatiaľ čo partner si užíva pánske jazdy.
Vzorce správania a sebaúcta
Delenie na dobrého a zlého, zodpovedného a nezodpovedného, sebca a obeť, vytvára vzorec správania, ktorý umožňuje obom partnerom. Žena sa nechá využívať, často s očakávaním, že jej úsilie bude ocenené a partner bude rovnako investovať do vzťahu. Keď sa to nedeje, cíti hnev, no zároveň si myslí, že je lepšia, lebo dáva. Vzťah však nie je o tom, kto je lepší alebo horší, ale o tom, či a ako dovolíme druhému robiť veci, ktoré nám ubližujú. Celé to súvisí so sebaúctou, ktorá trpí už tisícročia. Byť mužom bolo po tisícročia viac ako byť ženou. Toto uvedomovanie si rozdielov však nesmie prerásť do extrému, kde sú muži zlí a ženy dobré. Potrebujú sa navzájom, aby sa mohli vyvíjať k radostnejším bytostiam.
Zmena vzorcov fungovania
Ak si žena uvedomí, že sa stále prispôsobuje, ustupuje a len ona dáva, dá sa to zmeniť aj po rokoch? Dá, ale nie je to jednoduché a často to nedokáže sama. Potrebuje sprevádzanie odborníka, ktorý jej pomôže znovu nájsť stratenú sebaúctu a sebadôveru. Muž často vidí problém inde a prejavuje ho v nespokojnosti a kritike ostatných, najmä vlastnej ženy. Iniciátorom zmeny je podľa odborníkov žena, ale zmena sa nemusí udiať, ak muž nie je ochotný vypočuť si ju a pochopiť svoj vlastný problém.
Násilie a emocionálne zneužívanie v detstve
Ak muž fyzicky ubližuje svojej žene, môže to súvisieť s nedostatkom jej sebaúcty, sebalásky a sebavedomia. Ak žena dovoľuje násilie, zrejme bola v detstve emocionálne zneužívaná a vstúpila do vzťahu s vedomím, že si lásku musí zaslúžiť. Tento vzorec sa dá zmeniť učením sa starať o seba, prijímať príjemné veci a vnímať sa ako cenná bytosť. V takom prípade si môže pritiahnuť starostlivého a láskavého partnera.
Dôvody zotrvania v nezdravom vzťahu
Ženy, ktoré zotrvávajú v týrajúcom vzťahu kvôli deťom, čakajú, kým vyrastú, a dúfajú v zmenu partnera. Rozhodnutie je však na nich. Zvonka nevidíme ich vnútorné boje a dôvody, prečo nemôžu odísť. Niekedy nemajú kam ísť, alebo vnímajú odchod ako prehru. Nie všetci rodičia podporia rozvedenú ženu s deťmi, pretože sa to stále berie ako jej zlyhanie.
Vplyv rodinného prostredia na deti
Dieťa preberá správanie svojich rodičov a nasáva atmosféru rodiny. Vzťah s rodičom a jeho identifikácia ako vzoru ovplyvňuje jeho budúcnosť. Chlapec môže chrániť matku alebo sa k nej správať agresívne ako otec. Dcéra môže byť na strane otca alebo matky, pričom sa môže hnevať na matku, že neodišla. Ak sa dieťa identifikuje so silnejšou osobou, môže mať problém v hľadaní partnera a bude chcieť ovládať.
Syndróm "muž ako dieťa"
Typickým obrazom je muž sediaci pred televíziou, zatiaľ čo jeho partnerka pripravuje večeru a plánuje úlohy. Fenomén "muž ako dieťa" popisuje zahmlievanie rolí medzi partnerom a dieťaťom. Ak partnerka nadobudne pocit, že namiesto muža má nezaopatrené dieťa, sexuálna túžba po ňom klesá. Štúdia publikovaná v časopise Archives of Sexual Behavior potvrdila, že závislosť partnera od partnerky je spojená s nižšou sexuálnou túžbou.
Budujte, nie ničte vzťahy komunikáciou – spojte bodky | Amy Scott | TEDxQueenstown
Nespracovaná bolesť a jej prenos
Nespracovaná bolesť jedného z rodičov sa môže osudovo prenášať na ďalšie generácie. Napríklad v prípade filmu "Piata loď" sa vina za nešťastie v rodine dáva Luciinmu otcovi. Táto nespracovaná bolesť starej mamy sa prenáša na Luciu aj na Jarku. Život však dáva šance na zmenu. Jarka sa rodí do nespracovanej bolesti a Luciino nechcené tehotenstvo krízu prehlbuje, no vždy existuje možnosť zvratu.
Rovnováha v dávaní a prijímaní
Každý máme v sebe potrebu dávať aj prijímať. Ak sa určitá potreba nenaplní v správnom čase, stáva sa skoro nenaplniteľnou. Rovnováha v rodine Jarky je narušená, pretože nechce byť zodpovedná. Dieťa by malo mať detstvo, aby mohlo byť dospelým. Úlohy by mali prichádzať postupne, aby nebolo ukrátené o hry. Vtedy je šanca, že sa nebude brániť byť dospelým a dokáže robiť aj to, čo treba, nielen to, čo sa mu chce.
Vplyv prostredia jedného rodiča
Prostredie jedného rodiča môže dieťa ovplyvniť do budúcnosti, najmä ak chýba vzor otca a matky. Záleží na tom, ako je druhý partner prítomný v rozhovoroch. Ak sa o ňom hovorí zle alebo vôbec, je to väčší problém. Chybou je, ak sa v rodine o mužoch hovorí len zle. Táto nespracovaná bolesť sa prenáša a život dáva šance na vytvorenie plusu z mínusu. Jarka sa rodí do nespracovanej bolesti, ale vždy je tu možnosť zvratu, či už bude zakvačená v bolesti, hneve, nenávisti a strachu, alebo uvidí aj to, v čom bola obdarovaná.